Zmeny v podmienkach poskytovania nemocenských dávok od 1. 1. 2014

Tak ako každý rok sa k 1. 1. 2014 mení minimálny a maximálny denný vymeriavací základ na účely výpočtu sumy nemocenskej dávky, lebo sa odvodzuje od minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na nemocenské poistenie, ktorý je určený na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014.

Obsah

Dátum publikácie:26. 3. 2014
Autor:Ing. Jolana Strýčková
Oblasti práva: Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť
Právny stav od:1. 3. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014

Zhrnutie:

Od 1. 1. 2014 sa v súlade s novelou ZSP v praxi aplikujú tieto zmeny:

  • nárok na nemocenskú dávku zamestnanca už ovplyvní iba príjem za vykonanú prácu,
  • pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa skrátilo obdobie, za ktoré sa sleduje zaplatenie poistného,
  • Sociálna poisťovňa môže rozhodovať o povolení splátok dlžných súm,
  • zaplatenie pohľadávky na poistnom postúpenej Sociálnou poisťovňou tretej osobe sa bude považovať za zaplatenie poistného.

Tak ako každý rok sa k 1. 1. 2014 mení minimálny a maximálny denný vymeriavací základ na účely výpočtu sumy nemocenskej dávky, lebo sa odvodzuje od minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na nemocenské poistenie, ktorý je určený na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014.

Záver:

V závere je potrebné konštatovať, že novela ZSP priniesla do aplikačnej praxe veľa zmien. V nemocenskom poistení sú to zmeny vykonané v prospech poistencov. Ide o dôležitú zmenu pre zamestnanca, ktorá mu umožňuje od 1. 1. 2014 poberať nemocenskú dávku v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu.

Pre povinne poistenú SZČO a dobrovoľne poistenú osobu sa skrátilo obdobie, za ktoré sa skúma zaplatenie poistného na nemocenské poistenie na účely nároku na nemocenskú dávku z 10 na 5 rokov. Dlžníci Sociálnej poisťovne ocenia to, že zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej v súlade so ZSP sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

1. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky od 1. 1. 2014

Poistencom nemocenského poistenia je osoba, ktorá v súlade so ZSP platí poistné na nemocenské poistenie. Podľa ZSP sa poistencom vyplácajú tieto dávky nemocenského poistenia:

  • nemocenské,
  • ošetrovné,
  • materské,
  • vyrovnávacia dávka.

Na dávky nemocenského poistenia má nárok v súlade s podmienkami ustanovenými v ZSP:

  • zamestnanec,
  • povinne nemocensky poistená SZČO,
  • dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
  • fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť (ďalej len „dočasná PN“) po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

POZNÁMKA

Ochranná lehota trvá 7 dní po skončení nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, tak trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Poistenke, ktorej poistenie zaniklo v období tehotenstva, trvá ochranná lehota 8 mesiacov. Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom vzniklo nemocenské poistenie alebo vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Splnenie podmienok nároku na nemocenské dávky sa sleduje pre každé nemocenské poistenie, z ktorého si poistenec uplatnil nárok na nemocenskú dávku, samostatne. Základným predpokladom pre vznik nároku na nemocenské dávky je vznik sociálnej udalosti, ktorou je:

  • vznik dočasnej PN pre vyplácanie nemocenského, pričom vylúčiť nárok na výplatu nemocenského je možné odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu,
  • tehotenstvo a starostlivosť o narodené dieťa pre vyplácanie materského,
  • potreba osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny a potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pre vyplácanie ošetrovného,
  • preradenie zamestnankyne na inú prácu (z dôvodu tehotenstva alebo materstva) pre vyplácanie vyrovnávacej dávky.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2013 sa v praxi stávalo, že zamestnanec nemal nárok na nemocenské, materské alebo ošetrovné, ak mu plynul akýkoľvek príjem, ktorý sa považoval za vymeriavací základ, ktorý zamestnanec dosiahol za obdobie poskytovania nemocenskej dávky. Táto situácia sa už od 1. 1. 2014 nevyskytne. Vyplatenie akéhokoľvek iného príjmu ako príjmu za vykonanú prácu už nárok na nemocenskú dávku neovplyvní.

Zamestnanec má s účinnosťou od 1. 1. 2014 nárok na nemocenskú dávku podľa § 30 ZSP, ak:

a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1§ 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 ZSP. Toto obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca, je vtedy, ak:

  • je pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN na výkon zárobkovej činnosti alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,
  • poberá ošetrovné,
  • poberá materské (týka sa to aj poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará a má nárok na materské).

Od 1. 1. 2014 sa tak umožňuje zamestnancom poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom. Nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa nevyplatí iba v prípade, ak príjem zamestnanca vyplatený za mesiac, v ktorom bol dočasne PN, ošetroval člena rodiny, prípadne bol na materskej dovolenke, súvisí s prácou, ktorú vykonal v čase, kedy poberal nemocenské, ošetrovné alebo materské.

Táto zmena bola vykonaná najmä v prospech zamestnankýň na materskej dovolenke, počas ktorej im od zamestnávateľa plynul peňažný alebo nepeňažný príjem vyplácaný z prostriedkov sociálneho fondu zamestnávateľa, pri vyplatení ktorého nevznikal nárok na materské, pretože tento príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na nemocenské poistenie.

Príklad č. 1:

Zamestnankyni vypláca Sociálna poisťovňa materské od 12. 1. 2014. Zamestnávateľ jej v zúčtovaní za mesiac február 2014 (počas poberania materského) vyplatil z prostriedkov sociálneho fondu príspevok pri narodení dieťaťa. Ide o príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca.

Od 1. 1. 2014 tento príjem nemá vplyv na vyplatenie materského (pozastavenie výplaty Sociálnou poisťovňou), pretože nejde o príjem za vykonanú prácu.

Príklad č. 2:

Zamestnancovi vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu dlhodobej dočasnej PN nemocenské od 7. 10. 2013. Zamestnávateľ mu v zúčtovaní mzdy za február 2014 vyplatil z prostriedkov sociálneho fondu 100 (sociálnu výpomoc pri dlhodobej dočasnej PN). Ide o príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca.

Od 1. 1. 2014 tento príjem nemá vplyv na vyplatenie nemocenskej dávky. Sociálna poisťovňa nepozastaví výplatu nemocenského, pretože nejde o príjem za vykonanú prácu.

Príklad č. 3:

Zamestnancovi vyplatila Sociálna poisťovňa ošetrovné vo februári 2014. Celodenne ošetroval chorú dcéru. Od zamestnávateľa mu v tomto čase plynul nepeňažný zdaniteľný príjem vo forme poskytovania služobného vozidla na súkromné účely. Tento príjem sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca.

Od 1. 1. 2014 tento príjem nemá vplyv na vyplatenie ošetrovného. Sociálna poisťovňa nepozastaví jeho výplatu, pretože nejde o príjem za vykonanú prácu.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

Podmienka zaplatenia poistného sa do 31. 12. 2013 skúmala za posledných 10 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Od 1. 1. 2014 sa obdobie, za ktoré sa skúma, či bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie, skracuje na 5 rokov. Naďalej sa toleruje dlžná suma nižšia ako 5 eur.

Ak ZSP neustanovuje inak, tak povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú podľa § 31 ods. 1 ZSP nárok na nemocenskú dávku, ak:

  • splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a
  • zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO (rovnako to platí aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu) prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, tak podľa § 31 ods. 2 ZSP vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného Sociálna poisťovňa toleruje dlžnú sumu nižšiu ako 5 eur.

Príklad č. 4:

SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie 1. 3. 2014 z dôvodu obnovenia samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú mala pozastavenú od 1. 1. 2013 do 28. 2. 2014. Dňa 25. 3. 2014 vznikla tejto SZČO dočasná PN. Voči Sociálnej poisťovni má uhradené všetky platby za predchádzajúce obdobie. Za akých podmienok jej vznikne nárok na nemocenské?

Aby vznikol tejto SZČO nárok na nemocenské, tak je povinná podľa § 143 ZSP poistné za mesiac marec zaplatiť do 8. 4. 2014.

Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku podľa § 31 ods. 3 ZSP aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného sa tiež toleruje dlžná suma nižšia ako 5 eur.

Príklad č. 5:

SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie z dôvodu skončenia podnikania a zrušenia platnosti živnostenského listu 25. 2. 2014. Dňa 27. 2. 2014 začala táto osoba celodenne ošetrovať chorého syna. Sociálnej poisťovni dlhuje 4 eurá z dôvodu zaplatenia nižšej sumy na poistnom v roku 2013. Vznikne tejto SZČO nárok na vyplatenie nemocenskej dávky?

Keďže ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia a suma dlžného poistného je v tolerancii, tejto SZČO vznikne nárok na vyplatenie nemocenskej dávky.

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky u povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby vznikne po 31. 12. 2013, Sociálna poisťovňa bude skúmať, či táto fyzická osoba má zaplatené poistné na nemocenské poistenie najviac za 5 rokov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (od roku 2009) a či je prípadný nedoplatok nižší ako 5 eur.

Rozhodovanie Sociálnej poisťovne o povolení splátok dlžných súm

Podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2013 nemohla Sociálna poisťovňa povoliť dlžníkovi splácať dlžné sumy. S účinnosťou od 1. 1. 2014 už môže povolenie dať za predpokladu, ak dlžník podá písomnú žiadosť a súčasne existuje dôvodný predpoklad, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopný svoj záväzok splniť.

V prípade, ak podľa § 146 ZSP Sociálna poisťovňa povolí fyzickej osobe alebo právnickej osobe splátky dlžných súm z dôvodu jej platobnej neschopnosti, tak dlžné sumy sa zvýšia o úroky vo výške 3-násobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, najmenej však o úroky vo výške ročnej úrokovej sadzby 10 % (do 31. 12. 2013 boli úroky stanovené vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok).

Postúpenie pohľadávky

Od 1. 1. 2014 sa zrušila možnosť postupovania pohľadávok Sociálnej poisťovne súkromným spoločnostiam. Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa podľa § 149 ods. 1 ZSP postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej MPSVR SR po dohode s MF SR. Určená právnická osoba môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

Podľa § 142 ods. 1 ZSP platí, že ak Sociálna poisťovňa postúpi pohľadávku z neuhradeného poistného tretej osobe, tak dlžná suma sa považuje za zaplatenú na účely nároku na dávky vtedy, ak dlžník uhradí pohľadávku tejto tretej osobe. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 ZSP sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. Pôvodnému dlžníkovi potom (samozrejme pri splnení ostatných podmienok) vznikne nárok na dávku.

Príklad č. 6:

S účinnosťou do 31. 12. 2013 sa zaplatenie pohľadávky na poistnom postúpenej Sociálnou poisťovňou tretej osobe nepovažovalo za zaplatenie poistného na účely nároku na nemocenské dávky.

Z tohto dôvodu u povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorých pohľadávky na poistnom za obdobie posledných 10 rokov boli Sociálnou poisťovňou postúpené tretej osobe, sa poistné nepovažovalo za zaplatené, preto nemali nárok na nemocenské dávky.

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne po 31. 12. 2013 a voči SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe bude Sociálna poisťovňa evidovať v sledovanom období (5 rokov platenia poistného) postúpenú pohľadávku na poistnom, ktorá bola zaplatená, poistné sa bude považovať za zaplatené.


2. Denný vymeriavací základ v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

Výška jednotlivých druhov nemocenských dávok (okrem vyrovnávacej dávky) sa určuje z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „pravdepodobný DVZ“). Pre určenie DVZ je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie.

Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite od 1. 1. kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 54 ods. 1 ZSP kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V ostatných prípadoch sa aplikujú ustanovenia § 54 ods. 2 až 9 ZSP. Podľa § 54 ods. 10 ZSP sa z rozhodujúceho obdobiana zistenie DVZ vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

POZNÁMKA

Poistenec poistné na nemocenské poistenie neplatí podľa § 140 ZSP:

  • v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
  • od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby [§ 39 ods. 1 písm. a) ZSP] alebo starostlivosti o dieťa [§ 39 ods. 1 písm. b) ZSP najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období].

Pre zamestnanca je to aj obdobie:

  • počas ktorého je uznaný za dočasne PN alebo
  • počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
  • v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Maximálny DVZ

DVZ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Maximálny DVZ je podľa § 55 ods. 2 ZSP určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Maximálny DVZ = (1,5 x 9 660) : 365 = 39,69863 = 39,6987 eura

Suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 eur bola ustanovenáopatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z. Predstavuje 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 vo výške 805 eur/mesiac zistenej Štatistickým úradom SR (12 x 805 = 9 660).

UPOZORNENIE

Výška dávky nemocenského poistenia sa určuje iba z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu i napriek tomu, že maximálny vymeriavací základ zamestnanca, SZČO a dobrovoľne poistenej osoby je na účely platenia poistného na nemocenské poistenie určený sumou najviac 4 025 eur/mesiac (805 x 5).

Aj pri súbehu nároku na dávku z viacerých nemocenských poistení (napríklad pri súčasnom výkone zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO) DVZ nemôže byť podľa § 58 ZSP v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 vyšší ako maximálny DVZ v sume 39,6987 eura.

Pravdepodobný DVZ

Pravdepodobný DVZ je podľa § 57 ods. 2 ZSP určený ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (ide o predpokladaný príjem). Ak je pravdepodobný DVZ vyšší ako suma zodpovedajúca 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP (z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie SZČO a dobrovoľne poistená osoba), nemôže prekročiť túto sumu. Pravdepodobný DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Minimálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie SZČO a dobrovoľne poistená osoba, je v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 určený ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012. Je to suma 402,50 /mesiac (50 % z 9 660/12).

Pravdepodobný DVZ = 402,50 : 30 = 13,41666 = 13,4167 eura

Nemocenská dávka sa určí z pravdepodobného DVZ u jednotlivých typov poistencov v nasledovných prípadoch:

  • ak poistenec (zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba) nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
  • ak zamestnanec, ktorý v aktuálnom nemocenskom poistení pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie ani v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iných zamestnávateľov,
  • ak povinne nemocensky poistenej SZČO vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, pričom sa neprihliada na vznik nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia,
  • ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

V niektorých prípadoch je pravdepodobný DVZ určený ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, teda ide o predpokladaný DVZ určený bez obmedzenia na pravdepodobný DVZ z minimálneho vymeriavacieho základu.

Predpokladaný DVZ sa použije pre zamestnanca a SZČO, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ z dôvodu:

  • poberania materského,
  • prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo
  • z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok.

Príklad č. 7:

Zamestnankyňa si uplatnila nárok na materské od 3. 2. 2014 (do 2. 2. 2014 čerpala rodičovskú dovolenku s prvým dieťaťom). Pracovný pomer u zamestnávateľa jej vznikol ešte v roku 2008.

V rozhodujúcom období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 nemala vymeriavací základ na platenie poistného, pretože čerpala rodičovskú dovolenku (z tohto dôvodu mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca). Z uvedeného dôvodu sa pravdepodobný DVZ určí z predpokladaného príjmu za mesiac február 2014, a to bez obmedzenia na minimálny DVZ (na sumu 13,4167 ).

Zamestnávateľ potvrdil, že v pracovnej zmluve má zamestnankyňa dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 850 eur/mesiac.

Predpokladaný DVZ = 850 : 30 =28,3334 eura

Podľa ZSP je výška jednotlivých druhov nemocenských dávok pre zamestnanca určená takto:

  • výška nemocenského zamestnanca, ktorému sa nemocenské poskytuje od 11. dňa dočasnej PN, je 55 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
  • výška nemocenského zamestnanca (ktorému dočasná PN vznikla v ochrannej lehote a zamestnanca, ktorému zaniklo poistenie v období prvých 10 dní dočasnej PN), povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je:
    • od 1. dňa dočasnej PN 25 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ a
    • od 4. dňa dočasnej PN 55 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
  • výška ošetrovného je 55 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
  • výška materského je 65 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
  • výška vyrovnávacej dávky je 55 % rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Mesačné sumy nemocenských dávok sa podľa § 116 ods. 8 ZSP zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.

Príklad č. 8:

Povinné nemocenské poistenie SZČO vzniklo od 1. 7. 2013. Dočasne PN bola v období od 21. 2. 2014 do 2. 3. 2014. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie mala od 1. 7. 2013 v sume 500 /mesiac.

Poistné na nemocenské poistenie od vzniku povinného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, teda do 31. 1. 2014, SZČO zaplatila v stanovenej výške a včas.

Výška nemocenského pri dočasnej PN sa určí nasledovne:

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013.

Súčet vymeriavacích základov za rozhodujúce obdobie je 500 x 6 mesiacov = 3 000 eur

Počet dní rozhodujúceho obdobia je 184 dní.

DVZ = 3 000 : 184 = 16,304347 = 16,3044

Nemocenské za obdobie od 21. 2. 2014 až 23. 3. 2014 (teda za prvé 3 dni dočasnej PN) je: (25 % z 16,3044) x 3 dni = 12,2283

Nemocenské za obdobie od 24. 1. 2014 až 2. 3. 2014 (teda od 4. dňa dočasnej PN) je: (55 % z 16,3044) x 10 dní = 89,6742

Nemocenské celkom = 12,2283 + 89,6742 = 101,9025 = 102,00 (po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor).

Nemocenské sa zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Nárok na vyrovnávaciu dávku má iba zamestnankyňa. Povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na vyrovnávaciu dávku nemá. Ak zamestnankyňa vykonávala pred otehotnením prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná, alebo prácu, ktorá ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok výkonu práce a ak to nie je možné, preradiť ju na inú, pre ňu vhodnú prácu.

Ak by po preradení zamestnankyňa dosiahla nižší zárobok, má právo požiadať o vyrovnávaciu dávku. Ide o preradenie na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala predtým. Obdobne to platí aj v prípade matiek do konca 9. mesiaca po pôrode.

Príklad č. 9:

Zamestnávateľ preradil tehotnú zamestnankyňu na inú prácu i napriek tomu, že jej doterajšia práca nepatrí medzi zakázané práce pre tehotné ženy a ani nejde o prácu, ktorá by podľa lekárskeho posudku ohrozovala jej tehotenstvo. Vyplatí Sociálna poisťovňa tejto zamestnankyni vyrovnávaciu dávku?

Sociálna poisťovňa tejto zamestnankyni vyrovnávaciu dávku nevyplatí, pretože nie je splnená podmienka nároku na vyrovnávaciu dávku. Preradenie na inú prácu nebolo nevyhnutné. Nárok na vyrovnávaciu dávku v tomto prípade nevzniká ani za predpokladu, že by takáto zamestnankyňa dosahovala pri novej práci nižší príjem.

POZNÁMKA

Zakázané práce sú definované v nariadení vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.

Na vznik nároku na ošetrovné a materské sa vyžaduje podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch. Doba vyplácania materského je 34 týždňov, v prípade osamelej matky je to 37 týždňov.

V prípade ženy, ktorá porodila naraz 2 a viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará, sa materské vypláca 43 týždňov. V prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o dieťa sa stará, je doba vyplácania materského 28 týždňov. Osamelému poistencovi alebo tomu, ktorý prevzal deti do starostlivosti a stará sa aspoň o 2 deti, patrí doba nároku na materské 37 týždňov. Iný poistenec má nárok na materské najviac do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa.

Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne sa považujú za osamelých takí poistenci, ktorí žijú v domácnosti sami, pričom sú slobodní, ovdovení alebo rozvedení, prípadne z iných vážnych dôvodov osamelí a nežijú s druhom/družkou.

Ide aj o prípady manželov/manželiek, ktorých manželský partner je vo väzbe alebo vykonáva trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jedného roka, je nezvestný/nezvestná a je po ňom/nej vyhlásené pátranie alebo je na dlhodobom liečení trvajúcom najmenej jeden rok.

Pri preukazovaní osamelosti Sociálna poisťovňa vyžaduje predloženie hodnoverného dokladu príslušného orgánu (pri úmrtí úmrtný list, pri rozvode rozhodnutie príslušného súdu, pri iných vážnych dôvodoch osamelosti potvrdenie príslušného orgánu) spolu s čestným vyhlásením poistenca o tom, že žije v domácnosti sám, že nemá spoločnú domácnosť s inou osobou. Sociálna poisťovňa spravidla neskúma pravdivosť tvrdení uvedených v čestnom vyhlásení. Pokiaľ však vzniknú dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto údajov, má možnosť preskúmať ich pravdivosť.

POZNÁMKA

Pri posúdení domácnosti sa vychádza z jej definície v § 115 Občianskeho zákonníka. Posudzuje sa naplnenie partnerskej osamelosti (fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú), ako aj ekonomickej osamelosti (fyzické osoby, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby). Ak nie sú oba predpoklady domácnosti naplnené súčasne, nejde o spoločnú domácnosť.

NAPRÍKLAD:

Rozvedená zamestnankyňa žije so svojimi deťmi s rodičmi (v rodičovskom dome), ale náklady na svoju domácnosť (na seba a deti) si uhrádza výlučne ona, nejde o spoločnú domácnosť.


Poznámky pod čiarou:

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.