Dátum publikácie:9. 12. 2021

Zákon o podpore v čase skrátenej práce upravuje poskytovanie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Potreba zavedenia režimu skrátenej práce kurzarbeit do legislatívy SR vychádzala zo zhodnotenia právnej úpravy v pracovnoprávnej oblasti, v oblasti služieb zamestnanosti a v oblasti poistenia v nezamestnanosti, ktorým je režim skrátenej práce v slovenských pomeroch svojou témou najbližší.
Od zákona o podpore v čase skrátenej práce sa očakáva, že sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Legislatívna úprava je inšpirovaná najmä nemeckým systémom tzv. Kurzarbeitergeld, ktorý bol upravený pre slovenské podmienky. Slovenský model je prispôsobený požiadavkám podnikateľskej sféry a jej skúsenostiam z aplikácie Prvej pomoci spustenej od marca 2020 tak, aby poskytnutie podpory v čase skrátenej práce bolo čo možno najpriamočiarejšie. Pred nadobudnutím účinnosti zákona bola finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti poskytovaná podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne podľa ustanovení § 50k, § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.
Pozn.: Dňa 3. 12. 2021 bola schválená už prvá novela tohto zákona. Podľa dôvodovej správy z pohľadu udržania pracovných miest a rýchlejšieho oživenia ekonomickej aktivity po tretej vlne pandémie COVID-19 vzniká akútna potreba zabezpečenia efektívnej finančnej pomoci pre skupiny, ktoré nesplnia podmienky poskytnutia podpory v čase skrátenej práce účinného od 1. januára 2022. Účinnosť uvedeného zákona sa tak posúva na 1. marca 2022. Poskytovanie pomoci za mesiace január a február 2022 bude zabezpečená pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc).
V § 2 zákona č. 215/2021 Z. z. zákona o podpore v čase skrátenej práce sú definované jednotlivé pojmy, ktoré predmetný zákon používa na účely poskytovania podpory v čase skrátenej práce, aby sa zabezpečila jednoznačná interpretácia zákona a aby nedochádzalo k prípadnému zamieňaniu pojmov. Ide o nasledujúce pojmy:
- čas skrátenej práce – je čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora až do skončenia tohto obmedzenia;
- obmedzenie činnosti zamestnávateľa – je prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času;
- vonkajší faktor - faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na možnosť zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancom. Vonkajším faktorom je:
- mimoriadna situácia, ktorou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Počas trvania mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti;
- výnimočný stav, ktorý v súlade s čl. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len pod podmienkou, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. Výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky;
- núdzový stav, ktorý v súlade s čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže vláda vyhlásiť len pod podmienkou, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky;
Príklad:
U zamestnávateľa s 30 zamestnancami je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín týždenne a aplikuje sa režim rovnomerného rozvrhovania pracovného času na 5 dní v týždni po 8 hodín. Zamestnávateľ vplyvom vonkajšieho faktora nemôže 10 zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a začne im prideľovať prácu 2 dni v týždni po 8 hodín a zbytok pracovného fondu tvorí prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Je možné uvádzané obmedzenie činnosti zamestnávateľa považovať za obmedzenie, ktoré oprávňuje zamestnávateľa po splnení ďalších ustanovených podmienok požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce?
Podporu v čase skrátenej práce je možné poskytnúť len zamestnávateľovi, u ktorého vplyvom vonkajšieho faktora dôjde k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa a vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej 1/3 zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Keďže daný zamestnávateľ má 30 zamestnancov, potom pre poskytnutie podpory sa musí obmedzenie činnosti dotknúť najmenej 10 zamestnancov (1/3 z 30). Zároveň musí ísť o obmedzenie, ktoré zasiahne do týždenného pracovného času najmenej v rozsahu 10 % z ustanoveného týždenného pracovného času, t. j. v danom prípade najmenej 4 hodiny (10 % zo 40). Daná podmienka je splnená, pretože u zamestnávateľa dôjde v danom prípade k obmedzeniu činnosti v rozsahu 24 hodín týždenne, t. j. ide o obmedzenie 60 % v porovnaní s ustanoveným týždenným pracovným časom (3 dni po 8 hodín). Podmienka rozsahu skrátenej práce je tak splnená a daná situácia oprávňuje zamestnávateľa po splnení ďalších ustanovených podmienok požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.
Autor: Ing. Mikuláš Hamuľák
Súvisiace dôvodové správy
Súvisiace právne predpisy ZZ SR