Odpis alebo výpis z registra trestov? Ako sa preukazuje bezúhonnosť v práci?

Potrebujete v novej práci preukázať bezúhonnosť? Požaduje nový zamestnávateľ od vás výpis alebo odpis z registra trestov? Aký je medzi týmito listinami rozdiel? Výkon rôznych profesií si vyžaduje splnenie určitých podmienok, ktoré ustanovujú všeobecne záväzné predpisy alebo ktoré je potrebné spĺňať vzhľadom na požiadavky (podmienky) zamestnávateľa. Na to, aby zamestnávateľ obsadil voľnú pracovnú pozíciu vybraným uchádzačom, musí tento uchádzač spĺňať určité predpoklady. Medzi takéto predpoklady spravidla patrí napr. dosiahnutie určitého vzdelania, ovládanie cudzích jazykov, predchádzajúca prax v odbore a iné.

Niektoré pracovnoprávne predpisy vyžadujú, aby osoba prijímaná do pracovného pomeru bola bezúhonná. Vo všeobecnosti sa pod pojmom slova bezúhonnosť rozumie to, že osoba nebola v minulosti odsúdená za trestný čin.

Uvedená charakteristika sa príslušnou legislatívou spresňuje v konkrétnych prípadoch, kedy sa týka úmyselných trestných činov alebo trestných činov viazaných na konkrétne skutkové podstaty. Aj odsúdená osoba môže znovu nadobudnúť bezúhonnosť prostredníctvom zahladenia odsúdenia.

Bezúhonnosť pri výkone závislej práce sa viaže na osobu zamestnanca.

Právny rámec

Zákonník práce ako základný predpis, na základe ktorého vznikajú pracovnoprávne vzťahy, v § 41 ods. 6 ustanovuje, že: „Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie

1. o tehotenstve,
2. o rodinných pomeroch,
3. o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
4. o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.“

Pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti verejnej správy, sú upravené v mnohých osobitných predpisoch, napr.:

• v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“),
• v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“).

Tieto predpisy odchylne od Zákonníka práce upravujú podmienky na prijatie do zamestnania, ako aj okruh informácií, ktoré je zamestnávateľ oprávnený vyžadovať od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie.

Odchýlka úpravy v týchto osobitných predpisoch oproti úprave v Zákonníku práce spočíva v tom, že na prijatie fyzickej osoby do zamestnania ustanovujú ako jednu z podmienok bezúhonnosť a zároveň upravujú, ako sa splnenie tejto podmienky preukazuje. Ustanovujú teda, či sa preukazuje predložením výpisu z registra trestov alebo predložením odpisu z registra trestov.

Čo sa rozumie pojmom výpis z registra trestov, odpis z registra trestov a aké údaje sa v nich uvádzajú, upravuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“).

Pojem bezúhonnosť

Ustanovenia Zákonníka práce neobsahujú definíciu pojmu bezúhonnosť.

Osobitné predpisy v oblasti verejnej správy síce v pozitívnom slova zmysle tento pojem nedefinujú, ale stanovujú ho aspoň v negatívnom zmysle slova, t. j. definujú, koho za bezúhonného považovať nemožno. V bež­nom slova zmysle sa za týmto pojmom skrýva poctivosť, čestnosť, spoľahlivosť.

Výpis a odpis z registra trestov

Výpis z registra trestov je verejnou listinou, ktorá podľa § 10 ods. 1 zákona o registri trestov „...preukazuje, či fyzická osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená“. Výpis z registra trestov (v prípade fyzickej osoby) vydá generálna prokuratúra na žiadosť fyzickej osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená.2b), 3a)

Ďalej sa dozviete o:

• výpise a odpise z registra trestov
• bezúhonnosti podľa Zákonníka práce
• bezúhonnosti podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme
• bezúhonnosti podľa zákona o pedagogických zamestnancoch
• strate bezúhonnosti a skončenie pracovného pomeru

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.