Obsah:
Vzdelávanie zamestnancov
Stravovanie zamestnancov
Doprava a ubytovanie zamestnanca
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Využívanie zariadenia poskytnutého zamestnávateľom a vstupenky na akcie
Poskytovanie motorového vozidla zamestnancovi na súkromné účely
Sociálna výpomoc
Pôžičky
Príspevok na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa
Servisné poukážky
Vzdelávanie zamestnancov
Základné práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov, ktoré sa týkajú zvyšovania kvalifikácie a vzdelávania zamestnancov, upravuje Zákonník práce v § 140 a § 153 až § 155. V rámci vzdelávania zamestnancov Zákonník práce rozlišuje pojmy prehlbovanie kvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie.
Prehlbovanie kvalifikácie je ďalšie vzdelávanie v rámci nadobudnutej kvalifikácie, pri ktorom sa v zmysle § 154 ods. 3 Zákonníka práce udržiava, prehlbuje alebo obnovuje už dosiahnutá kvalifikácia. Prehlbovanie kvalifikácie sa zabezpečuje účasťou na rôznych seminároch, školeniach, absolvovaním kurzov a pod. Účelom prehlbovania kvalifikácie zamestnancov je udržanie ich odborných znalostí potrebných na kvalitný výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Starať sa o prehlbovanie kvalifikácie je povinnosťou zamestnávateľa, čo vyplýva aj z článku 3 základných zásad stanovených Zákonníkom práce. Zároveň Zákonník práce v § 154 ods. 3 stanovuje povinnosť prehlbovania kvalifikácie každému zamestnancovi.
V súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnancov, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, vznikajú zamestnávateľovi náklady na:
- mzdu zamestnanca, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, a pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP,
- úhradu poplatkov za školenia, kurzy a pod., ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP, a pre zamestnanca sú ako výdavky vynaložené na doškoľovanie príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP,
- úhradu cestovných výdavkov zamestnancovi podľa zákona o cestovných náhradách, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP, a pre zamestnanca sú príjmom, ktorý nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP.
Príklad č. 7
Zamestnávateľ vyslal mzdovú účtovníčku na školenie k novelám zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie účtovníčky v súlade s potrebami zamestnávateľa aj zamestnanca. Náklady na úhradu poplatku za školenie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, pre účtovníčku sú príjmom oslobodeným od dane. Zamestnankyni za účasť na školení patrí mzda ako za výkon práce. Ak by zamestnávateľ mzdovej účtovnícke preplatil napr. kurz varenia, hodnota kurzu by bola nedaňovým výdavkom zamestnávateľa a zdaniteľným príjmom účtovníčky, pretože zameranie kurzu nesúvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa.
Zvyšovanie kvalifikácie je vzdelávanie, v rámci ktorého sa získava, rozširuje alebo zvyšuje kvalifikačný stupeň vzdelania. Zvýšením kvalifikácie musí zamestnanec získať predpoklady stanovené právnym predpisom, nevyhnutné na riadny výkon práce, t. j. získať vedomosti, schopnosti a predpoklady na výkon práce, ktoré pred zvýšením kvalifikácie nemal. Zamestnanec pri zvyšovaní kvalifikácie nadobudne vyšší stupeň vzdelania, čo je hlavným rozdielom medzi zvyšovaním kvalifikácie a prehlbovaním kvalifikácie. Zamestnávateľ však nemôže nariadiť zamestnancovi, aby si zvýšil kvalifikáciu, zvýšenie kvalifikácie je výlučným rozhodnutím zamestnanca.
Nároky zamestnanca pri zvyšovaní kvalifikácie upravuje § 140 Zákonníka práce. Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca (§ 140 ods. 1 Zákonníka práce) bez automatického nároku na náhradu mzdy. To znamená, že zamestnávateľ môže návrh zamestnanca absolvovať ďalšie vzdelávanie s cieľom zvýšenia kvalifikácie odmietnuť, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovania študijných výhod. Toto odmietnutie sa však nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, ale iba možnosti poskytnutia pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi. Ak sa zamestnanec rozhodne absolvovať zvýšenie kvalifikácie aj napriek neposkytnutiu pracovného voľna s náhradou mzdy, štúdium bude musieť vykonávať v rámci čerpania dovolenky alebo bude musieť zamestnávateľa požiadať o neplatené pracovné voľno, resp. pracovné voľno podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce.
Zákonník práce ustanovením § 140 ods. 2 však dáva zamestnávateľovi mož- nosť poskytovať zamestnancovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu v rámci stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to vtedy, ak predpokladané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebou zamestnávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že ide o možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa, a to aj napriek tomu, že zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebami zamestnávateľa.
NEPREHLIADNITE
Aj keď zamestnávateľ dá zamestnancovi súhlas na zvýšenie kvalifikácie, nie je viazaný povinnosťou poskytnúť mu aj pracovné voľno a náhradu mzdy.
Ak je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v súlade so záujmami zamestnávateľa a zamestnávateľ so zvýšením kvalifikácie súhlasí a preberá na seba možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, v súlade s § 140 ods. 3 Zákonníka práce je povinný poskytnúť pracovné voľno najmenej:
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
- dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
- päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
- 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
- desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
Za takto poskytnuté pracovné voľno patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, má v zmysle § 155 ods. 1 Zákonníka práce možnosť uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie. Dohoda o zvýšení kvalifikácie, okrem základných identifikačných údajov, musí v súlade s § 155 ods. 2 Zákonníka práce obsahovať:
- druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
- študijný odbor a označenie školy,
- dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
- druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
Ak zamestnávateľ súhlasí so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca a zvyšovanie kvalifikácie súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, vynaložené náklady na zvýšenie kvalifikácie sú daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP. Suma vynaložená zamestnávateľom na zvyšovanie kvalifikácie, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, okrem náhrady za ušlý zdaniteľný príjem, je u zamestnanca od dane oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, za predpokladu, že ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa a zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu u toho istého zamestnávateľa k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. V prípade, že uvedené podmienky nie sú splnené, náklady zamestnávateľa vynaložené na zvyšovanie kvalifikácie sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, rovnako ako náhrada mzdy.
Príklad č. 8
Zamestnanec má ukončené úplné stredné vzdelanie. Pracuje ako účtovník u toho istého zamestnávateľa už 4 roky. Svoju kvalifikáciu si chce zvýšiť formou externého štúdia na Ekonomickej univerzite v bakalárskom štúdiu a získať vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
O zvýšení kvalifikácie informoval zamestnávateľa. Keďže zvýšenie kvalifikácie je aj v záujme zamestnávateľa, resp. súvisí s činnosťou zamestnávateľa, dohodli sa, že zamestnávateľ mu umožní študovať, poskytne mu pracovné voľno s náhradou mzdy ...