Ako riešiť dočasnú potrebu pracovnej sily

Podnikateľská prax predovšetkým vo výrobnej oblasti je náročná, lebo je nestála, náhodná, neistá – akokoľvek to pomenujeme, výsledok je jeden a ten istý. Minulý mesiac kovoobrábacia firma prepustila posledných zamestnancov z dôvodu, že nezohnala na tento mesiac zákazky. Aktuálny mesiac, naopak, sa podnikateľovi zadarilo: konateľ dostal zákazky a má problém – nemá mu kto robiť vo firme, pretože chlapi, ktorí vo firemnej dielni pracovali, sú evidovaní na úrade práce, ďalšia skupina nemohla ostať ,,len tak“ a títo ľudia odišli na brigádu do Talianska. Konateľ si zaspomínal na staré časy, keď on začínal po škole za strojom a pekne sa ku kovoobrábaciemu stroju postavil sám. Nemal inú možnosť?

Ako to zariadiť, aby nateraz, dočasne, mal zamestnávateľ potrebnú výpomoc? Ako zohnať dočasnú pracovnú silu, resp. ako pokryť prechodnú potrebu pracovnej sily?

Podnikateľský chlebíček je skutočne tvrdý, preto v záujme úspor v prospech zamestnávateľov odpoveď na tieto otázky orientujeme na čo najnižšie náklady podnikateľa v súvislosti so zabezpečením pracovnej sily. Flexibilita a odbornosť – to sú kritériá, ktoré sú kladené na zamestnancov a pokiaľ tieto ich schopnosti v danom odbore má preveriť zamestnávateľ samotný, je to opäť na ťarchu jeho nákladov a najmä času.

Pokračujeme v príbehu vyššie spomínanej firmy: Zariadenie, ktoré používa firma v kovovýrobe, má podnikateľ na lízing a ostáva mu zaplatiť posledných sedem splátok, okrem toho treba zarobiť na nájom v priemyselnej hale, kde má kovovýrobu, na prevádzkové náklady, na mzdy pre seba, účtovníčku a troch stálych zamestnancov a, samozrejme, na mesačnú daň z pridanej hodnoty. Situácia je náročná, preto zásada šetrenia značne ovplyvňuje správanie podnikateľa i v súvislosti so zabezpečovaním pracovnej sily. So zamestnávaním vznikajú podnikateľovi náklady spojené najčastejšie napr. s práceneschopnosťou zamestnanca, ktorá spôsobuje často až prevádzkový problém pre zamestnávateľa, ďalší podstatný náklad predstavuje vyplatenie odstupného zamestnancom v prípade skončenia pracovného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov. Preto je pre zamestnávateľa vysoko aktuálna otázka zabezpečenia si potrebnej pracovnej sily s minimálnymi nákladmi i do budúcna.

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje formu, akou podnikateľ rieši dočasnú potrebu pracovníkov, je oblasť, v ktorej podniká a v ktorej má nutnú potrebu pracovnej sily.

Napríklad v súvislosti s hospodárskou krízou v oblasti stavebníctva nie je problém v súčasnosti ,,zohnať“ živnostníkov – stavbárov, ktorí už robia i za menšie odmeny, keďže v stavebníctve je momentálne útlm. Faktom je súčasný trend: stavebné firmy uspokojujú potrebu pracovnej sily nie zamestnávaním zamestnancov v pracovnom pomere, ale ,,zazmluvnia“ si živnostníka, ktorý im následne fakturuje ním vykonané stavebné práce.

V podstate má každý podnikateľ dve možnosti voľby: buď sa rozhodne, že si človeka opätovne zamestná, resp. si zamestnanca požičia od iného podnikateľa, alebo si s človekom so živnostenským oprávnením uzatvorí zmluvu o dielo či príkaznú zmluvu, resp. zmluvu o službách a podobne. Toto sú v zásade odlišné postupy, či už zo strany podnikateľa alebo toho človeka, ktorý si takto potrebuje zarobiť na zabezpečenie životných potrieb. Dosahy týchto postupov a spôsobov sú zásadne rozdielne, a to tak na strane podnikateľa, ako i pracovníka, živnostníka na strane druhej.

Ako teda ďalej čo najlepšie? Zamestnať či nezamestnať? Požičať či nepožičať? Alebo vôbec sa nezaťažovať papiermi a nechať ľudí pre seba robiť ,,načierno“?

Nasledujúce riadky navrhujú riešenie dočasnej potreby pracovnej sily s dôrazom na plusy a mínusy jednotlivých možností.

Autor: JUDr. Janka Chorvátová, PhD.