Dávka garančného poistenia od 1. januára 2014

Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla pred 1. januárom 2014, nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013, t. j. preddavok na dávku garančného poistenia je taxatívne určený vo výške 99,60 eura za jeden kalendárny mesiac.

Výška preddavku na dávku garančného poistenia od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 už nie je určená jednou taxatívnou sumou, ale závisí od požadovaných nárokov a je limitovaná najviac výškou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumou 198,09 € mesačne.

V Slovenskej republike vzhľadom na prebiehajúci transformačný proces slovenskej ekonomiky v období rokov 1992 až 1999, ktorý bol v mnohých prípadoch poznačený platobnou neschopnosťou zamestnávateľov, čo malo mimoriadne nepriaznivý dosah na životnú úroveň mnohých zamestnancov a na uspokojovanie potrieb ich rodinných príslušníkov – t. j. žien, malých a nezaopatrených detí atď., bolo nevyhnutné zriadiť inštitút garančného fondu pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie peňažných nárokov zamestnancov. Z uvedených dôvodov približne asi 10 % obyvateľstva Slovenskej republiky prepadlo do hmotnej núdze (t. j. do biedy a chudoby) a bolo odkázané iba na dávky zo systému sociálnej pomoci.

Platná právna úprava týkajúca sa garančného poistenia bola v Slovenskej republike prijatá (až) od 1. mája 2000.*) Uvedená právna úprava bola v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 173 o ochrane nárokov zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 1998, a so smernicou Rady č. 80/1987/EHS o ochrane nárokov zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa len čiastočne, pretože sa vzťahovala na subjekty (fyzické osoby – zamestnancov) vykonávajúce činnosť iba na základe pracovného pomeru.

V tom čase sa nevzťahovala na subjekty (fyzické osoby – zamestnancov) vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov.

Každý členský štát Európskej únie má vo svojej vnútroštátnej legislatíve právne predpisy týkajúce sa garančného fondu upravené tak, aby boli v súlade s ratifikovaným dohovorom MOP č. 173 o ochrane nárokov zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ako aj so smernicou Rady č. 80/1987/EHS o ochrane nárokov zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorá bola neskôr nahradená novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, najmä z dôvodu zvyšujúcej sa mobility nie- len pracovnej sily, ale aj kapitálu, t. j. zamestnávateľských subjektov.

Hlavným cieľom uvedených smerníc je zabezpečiť, aby v každom členskom štáte bola zriadená tzv. záručná inštitúcia, ktorá v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa vyplatí dlžné nároky patriace zamestnancom, najmä mzdy. Nároky chránené prostredníctvom tzv. záručných platieb sa vzťahujú na všetkých zamestnancov bez ohľadu na sektor ekonomickej činnosti a na druh vykonávanej práce. Každému členskému štátu smernica ponecháva voľnosť pri definovaní pojmu „zamestnanec“, „zamestnávateľ“, „právo zakladajúce okamžitý nárok“, „odmena“ a „právo zakladajúce budúci nárok“. V zmysle uvedených smerníc sú nároky chránené iba z pracovnoprávnych vzťahov. V Slovenskej republike boli nároky od 1. mája 2000 chránené iba z pracovného pomeru založeného na základe pracovnej zmluvy a až od 1. augusta 2006 aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. z dohody o vykonaní práce a z dohody o brigádnickej práci študentov, čo už bolo plne v súlade s ustanovením § 1 ods. 3 Zákonníka práce.

Od 1. januára 2008*) nároky zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa sú chránené nielen z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy, ale už aj z činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov, ako aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá bola opätovne zavedená do Zákonníka práce a do slovenského právneho poriadku od 1. septembra 2007. 

Z (novej) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa taktiež vyplýva, že v prípade, ak zamestnanec bol vlastníkom podstatnej časti príslušného podniku a zároveň mal veľký vplyv na jeho hospodársku činnosť, môže dôjsť k zníženiu sumy dávky garančného poistenia alebo ju možno dokonca v takom prípade neposkytnúť. Uvedené obmedzenie sa premietlo do právnej úpravy niektorých členských štátov EÚ, ako napr. Dánska, Nemecka i Českej republiky a od 1. januára 2014 aj do slovenskej platnej právnej úpravy, podľa ktorej fyzická osoba, ktorá má priamu zodpovednosť za finančné hospodárenie zamestnávateľa ako štatutárny orgán zamestnávateľa alebo ako člen štatutárneho orgánu zamestnávateľa a súčasne má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je jednoznačne vyňatá z okruhu zamestnancov, ktorým môže vzniknúť nárok na dávku garančného poistenia. Z uvedeného taktiež vyplýva, že v žiadnom prípade nie sú chránené nároky veriteľov platobne neschopného zamestnávateľa vyplývajúce z obchodných zmlúv.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide iba o nároky toho subjektu, ktorý bol zamestnancom v okamihu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pričom tento nárok si možno uplatniť aj neskôr, ak osoba žiadajúca o výplatu zárukou chránených nárokov už nie je k platobne neschopnému zamestnávateľovi v pracovnoprávnom vzťahu, t. j. v podmienkach Slovenskej republiky nie je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, t. j. nie je už v pracovnom pomere a (od 1. augusta 2006) nie je zamestnaná ani na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov a (od 1. januára 2008) nie je zamestnaná ani na základe dohody o pracovnej činnosti.

Uvedená smernica umožňuje do určitej miery obmedziť aj výšku platieb, ako aj dĺžku obdobia pred vznikom platobnej neschopnosti, za ktorú má záručná inštitúcia plniť neuspokojené nároky zamestnanca. Formu tzv. záručnej inštitúcie ponecháva smernica na členských štátoch, ktoré však musia rešpektovať tieto tri základné zásady:

a) majetok inštitúcie musí byť nezávislý od prevádzkového kapitálu zamestnávateľov a nesmie byť prístupný na účely súdneho konania o platobnej neschopnosti,

b) zamestnávateľ je povinný prispievať na financovanie systému záručných platieb, pokiaľ nie je financovanie plne kryté štátnymi orgánmi,

c) finančné záväzky záručnej inštitúcie musia byť nezávislé od skutočnosti, či bola alebo nebola splnená povinnosť zo strany zamestnávateľov.*) 

1. Účel a tvorba fondu garančného poistenia

Súčasťou sociálneho poistenia (t. j. popri nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a úrazovom poistení) sa od 1. januára 2004 stalo aj garančné poistenie (a zároveň aj poistenie v nezamestnanosti).*)

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a slúži na uspokojovanie nárokov zamestnanca, ako aj na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ nezaplatil do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.

Tvorí sa:

a) z poistného na garančné poistenie,

b) z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiacich s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného poistenia,

h) z ostatných príjmov.

Finančnú výpomoc Sociálnej poisťovni v prípade platobnej neschopnosti tohto základného fondu garančného poistenia poskytne štát.

2. Povinnosti zamestnávateľa

Z hľadiska tvorby základného fondu garančného poistenia najväčší význam má poistné na garančné poistenie, ktoré platia iba zamestnávatelia, ktorí sú povinne garančne poistení, t. j. fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo družstvo.

3. Osobný rozsah garančného poistenia

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ:

a) zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu – t. j.

1. fyzická osoba alebo právnická osoba – t. j. zamestnávateľ, u ktorej je fyzická osoba – t. j. zamestnanec, v pracovnom pomere a

2. od 1. augusta 2006 aj fyzická osoba alebo právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba – t. j. zamestnanec, vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a od 1. januára 2008 aj na základe dohody o pracovnej činnosti,

b) člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Zamestnávateľom je:

a) fyzická osoba, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení alebo

b) právnická osoba, ak jej sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky a je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení alebo

c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3

1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie, alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie, alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že za takého zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, od 1. januára 2014 zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na garančné poistenie a takémuto zamestnancovi nevznikne ani nárok na dávku garančného poistenia.

Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 293db zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. (účinné od 1. 1. 2014) zamestnávateľ zamestnanca, ktorý je k 31. decembru 2013 a po tomto dni štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je povinný oznámiť túto skutočnosť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do 31. januára 2014.

Povinne garančne poistený nie je*) zamestnávateľ uvedený v § 18 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Vznik a zánik garančného poistenia

Povinné garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca (fyzickú osobu) v pracovnoprávnom vzťahu – t. j. zamestnanca (fyzickú osobu) v pracovnom pomere alebo zamestnanca (fyzickú osobu), ktorý(á) vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov a od 1. januára 2008 aj na základe dohody o pracovnej činnosti a jedného člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Garančné poistenie zaniká zamestnávateľovi dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného takého zamestnanca (fyzickú osobu) v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

5. Platenie garančného poistenia

Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.

Sadzba poistného na garančné poistenie v zmysle § 135 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho základu jeho zamestnanca.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca podľa § 138 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.

Na účely garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj:

a) mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento mesačný príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení – t. j. od 1. 1. 2014 v prípade žiaka strednej školy nepresiahne sumu 68 € mesačne a v prípade študenta vysokej školy sumu 159 € mesačne,

b) priemerný mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení – t. j. od 1. 1. 2014 v prípade žiaka strednej školy nepresiahne sumu 68 € mesačne a v prípade študenta vysokej školy sumu 159 € mesačne,

c) príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení – t. j. s výnimkou príjmov vyplatených napr. v období čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnancov v práci z dôvodu ich účasti na štrajku, ako aj príjmov vyplatených v období dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, ani príjmov v období, kedy má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, čerpá rodičovskú dovolenku, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku a nemá nárok na materské, ak ide o muža, ako aj príjmu od 11. dňa potreby ošetrovania osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Minimálny (najnižší) vymeriavací základ zamestnávateľa je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, t. j. od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je vo výške 352 € mesačne a 2,023 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (napr. v prípade dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov).*)

Z uvedeného vyplýva, že najnižšie poistné na garančné poistenie z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy s ustanoveným (t. j. 40 hod.) týždenným pracovným časom v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je vo výške 0,88 € mesačne.

Výpočet najnižšej mesačnej sumy poistného na garančné poistenie z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy s ustanoveným (t. j. 40 hod.) týždenným pracovným časom:

0,25 % x 352 € = 0,88 €, zaokrúhlene v zmysle § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent smerom nadol 0,88 €

Maximálny (najvyšší) vymeriavací základ zamestnávateľa za každého jeho zamestnanca na platenie poistného na garančné poistenie je mesačne najviac v kalendárnom roku, t. j. v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 5-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na garančné poistenie – t. j. od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 4 025 € mesačne.

Z uvedeného vyplýva, že najvyššie poistné na garančné poistenie v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je vo výške 10,06 € mesačne.

Výpočet:

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (t. j. za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 €).

Výpočet:

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok 2012 bola v sume 805 €.

12 x 805 € = 9 660 €

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 bol v sume 9 660 €.

Výpočet:

(9 660 € : 12) x 5 = 805 € x 5 = 4 025 € (obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014)

Výpočet najvyššej mesačnej sumy poistného na garančné poistenie:

0,25 % x 4 025 € = 10,0625 €, zaokrúhlene v zmysle § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent smerom nadol 10,06 €

Zamestnanci (ani povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO, ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a ani dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti) poistné na garančné poistenie neplatia.

6. Vecný rozsah garančného poistenia

Z garančného fondu sa uspokojujú nároky zamestnancov, len ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný a z toho dôvodu nemôže uspokojovať nároky zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. z pracovného pomeru a (od 1. augusta 2006) aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. z dohody o vykonaní práce alebo z dohody o brigádnickej práci študentov a (od 1. januára 2008) aj z dohody o pracovnej činnosti.

Z garančného poistenia sa poskytuje peňažná dávka, a to dávka garančného poistenia.

Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec (fyzická osoba) v pracovnoprávnom vzťahu a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, po splnení zákonom ustanovených podmienok, t. j. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú:

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu (platí od 1. 8. 2006 v zmysle novely – t. j. zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – t. j. nárok na odmenu dohodnutú v dohode o vykonaní práce alebo v dohode o brigádnickej práci študentov (od 1. augusta 2006) a aj nárok na odmenu dohodnutú v dohode o pracovnej činnosti, (od 1. januára 2008)

d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

7. Podmienky nároku na dávku

Základnými podmienkami na vznik nároku na dávku garančného poistenia je uzatvorený pracovnoprávny vzťah, t. j. pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o brigádnickej práci študentov a (od 1. 9. 2007) aj dohoda o pracovnej činnosti a v prípade člena družstva existencia pracovného vzťahu k družstvu – t. j. so zamestnávateľom, ktorý zamestnancovi nevypláca mzdu a stal sa platobne neschopným a platobná neschopnosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa považuje za platobne neschopného (t. j insolventného), ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.*)

Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa sa považuje:

a) deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo

b) deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania v prípade, ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu.

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia v prípade, ak uzatvoril pracovnoprávny vzťah, t. j. pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov alebo (od 1. septembra 2007) dohodu o pracovnej činnosti, po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

8. Výška dávky garančného poistenia

Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, t. j. pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov a (od 1. 9. 2007) aj na základe dohody o pracovnej činnosti, predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Dávka garančného poistenia nahrádza zamestnancovi:*)

a) mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. v dohode o vykonaní práce alebo v dohode o brigádnickej práci študentov, a aj odmenu dohodnutú v dohode o pracovnej činnosti,

d) náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f) odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

pričom sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné

1. na zdravotné poistenie,

2. na nemocenské poistenie,

3. na starobné poistenie,

4. na invalidné poistenie,

5. na poistenie v nezamestnanosti,

ktoré je povinný platiť zamestnanec,

6. a o preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

Je potrebné uviesť, že dávka garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a ani do zdravotnej poisťovne nezahŕňa.

Maximálna výška dávky garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok, je najviac v sume 3-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

V prípade, ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť, t. j. od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 sa použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012.

V prípade, ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť, t. j. od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 sa použil všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2011.

Poskytnutie náhrad z garančného fondu v prípade insolventnosti zamestnávateľa od plnenia príspevkovej povinnosti zamestnávateľa nezávisí.

9. Podávanie žiadosti o dávku garančného poistenia

Dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti zamestnanca (fyzickej osoby) o priznanie alebo vyplácanie dávky garančného poistenia.

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení na vznik nároku na dávku a splnením podmienok nároku na jej výplatu.

Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.*) 

Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Tlačivá žiadostí je možné vyzdvihnúť v pobočkách Sociálnej poisťovne. Zamestnanec je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že zamestnanec nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, t. j. príslušnej pobočke. Za deň uplatnenia nároku na dávku garančného poistenia sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť zamestnanca doručená miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

V žiadosti o dávku garančného poistenia sú zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu – t. j. z pracovného pomeru a od 1. augusta 2006 aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. z dohody o vykonaní práce alebo z dohody o brigádnickej práci študentov a od 1. septembra 2007 aj z dohody o pracovnej činnosti za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

O dávke garančného poistenia príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je povinná vydať písomné rozhodnutie najneskôr do 60 dní od začatia konania. V mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo je potrebné oznámiť účastníkom konania.*)

10. Povinnosti zamestnávateľa alebo správcu konkurznej podstaty pri vzniku platobnej neschopnosti*)

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní:

a) písomne informovať zástupcov zamestnancov o platobnej neschopnosti a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, sú povinní informovať o platobnej neschopnosti priamo zamestnancov do desiatich dní od jej vzniku;

b) oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku;

c) oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia;

d) potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, t. j. pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní práce, alebo dohody o brigádnickej práci študentov a (od 1. septembra 2007) aj dohody o pracovnej činnosti. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty súčasne predloží príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne;

e) po vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potvrdiť ich správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva;

f) ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.

11. Výplata dávky garančného poistenia

Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky. Do 31. 12. 2008 sa dávka garančného poistenia vyplácala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky. K  predĺženiu lehoty došlo od 1. 1. 2009 v zmysle novely – t. j. zákona č. 449/2008 Z. z., ktorým sa menilo ustanovenie § 116 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V prípade, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 zákona o sociálnom poistení, t. j. nepotvrdia zamestnancovi potrebné údaje na poskytnutie dávky garančného poistenia, zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške slovami nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, a to za jeden kalendárny mesiac, t. j. od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 najviac do sumy 198,09 € za jeden kalendárny mesiac.*)

Z uvedeného vyplýva, že výška preddavku na dávku garančného poistenia od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 už nie je určená jednou taxatívnou sumou, ale závisí od požadovaných nárokov a je limitovaná najviac výškou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumou 198,09 € mesačne.

Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 zákona o sociálnom poistení alebo v ustanovení § 22 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), t. j. potvrdia potrebné údaje, a to najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

V prípade, ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 citovaného zákona alebo v ustanovení § 22 ZP, t. j. zamestnancovi nepotvrdí potrebné údaje na poskytnutie dávky garančného poistenia najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia uvedenú povinnosť, t. j. nepotvrdia potrebné údaje v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva z príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac však iba do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa zákona č. 663/2007 Z. z. minimálnej mzde, t. j. od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 najviac do výšky 352 € mesačne. 

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.

Za porušenie uvedenej povinnosti, t. j. ak zamestnávateľ nepotvrdí potrebné údaje na poskytnutie dávky garančného poistenia, Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.*) Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadňuje závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej v § 234 zákona o sociálnom poistení. 

12. Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore*) 

V prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne má adresu organizačnej zložky alebo sídlo na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. V prípade, ak inštitúciou je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca sa rozhoduje podľa zákona o sociálnom poistení. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Poznámka redakcie:
§ 135 zákona o sociálnom poistení
§ 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
§ 234 zákona o sociálnom poistení

Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.