Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – prihlasovanie do poisťovní, vykazovanie a platenie poistného

Od 1. 1. 2013 sa dohodári na účely sociálneho a zdravotného poistenia stávajú zamestnancami s povinnosťou platiť poistné. Za účelom prihlasovania dohodárov do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne a realizácie odvodov, musí zamestnávateľ posudzovať každý pracovnoprávny vzťah na základe dohody samostatne. Príspevok vysvetľuje problematiku pravidelnosti poskytovania odmeny na účely sociálneho poistenia a tiež problematiku prihlasovania dohodárov do Sociálnej poisťovne a prihlasovanie/odhlasovanie do/z príslušnej zdravotnej poisťovne.

Obsah

Dátum publikácie:11. 6. 2013
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva:
Občianske právo / Poisťovníctvo / Sociálne poistenie
Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Zdravotné poistenie
Právny stav od:1. 6. 2013
Právny stav do:31. 12. 2013

Možnosť zamestnávať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ostala zachovaná aj po 1. januári 2013. Zároveň sa však dohodári na účely sociálneho a zdravotného poistenia stávajú zamestnancami s povinnosťou platiť poistné. Odvody z príjmov dosiahnutých na základe dohôd sú závislé od typu uzatvorenej dohody a pravidelnosti poskytovania odmeny za vykonanú prácu v súlade so Zákonníkom práce. Za účelom prihlasovania dohodárov do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a realizácie odvodov poistného za dohodára a zamestnávateľa musí zamestnávateľ posudzovať každý pracovnoprávny vzťah na základe dohody samostatne. Sadzby poistného pre jednotlivé druhy poistenia a maximálne vymeriavacie základy sú rovnaké ako pri pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.

Pravidelnosť poskytovania odmeny za práce vykonávané na základe dohôd sa posudzuje iba na účely sociálneho poistenia. Na základe v dohode definovaných podmienok poskytovania odmeny môže ísť o dohody s právom na pravidelný mesačný príjem alebo o dohody s právom na nepravidelný príjem. Ak dohoda trvá viac ako jeden kalendárny mesiac a je s právom na výplatu odmeny každý kalendárny mesiac, ide o dohodu s pravidelným príjmom, ak je s právom na výplatu odmeny pri skončení dohody raz ročne, raz polročne, raz za štvrťrok, raz za dva mesiace alebo podľa iných kritérií (napr. etapovite po skončení prác), ide o dohodu s nepravidelným príjmom. Ak dohoda trvá maximálne jeden kalendárny mesiac, vždy ide o dohodu s nepravidelným príjmom.

NEPREHLIADNITE

Nesprávne posúdenie tejto skutočnosti môže mať za následok nesprávne vypočítané a vykázané poistné na jednotlivé druhy poistenia – z dohôd s pravidelným príjmom sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z dohôd s nepravidelným príjmom sa platí iba poistné na dôchodkové poistenie. A z dohôd s nepravidelným príjmom sa poistné platí až pri skončení dohody za celé obdobie trvania dohody. Túto skutočnosť musia mať zamestnávatelia na zreteli už pri uzatváraní takýchto dohôd, aby zamedzili tomu, že posledná vyplatená odmena nebude postačovať na krytie povinného poistného dohodára.

Osobitnú kategóriu tvoria dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorých sa neplatí poistné na zdravotné poistenie a na sociálne účely sa platí iba dôchodkové poistenie. Študenti zároveň majú možnosť určiť v jednom kalendárnom mesiaci jednu dohodu, pri ktorej sa bude uplatňovať zvýhodnenie a z príjmu vo výške do 66 €, resp. 155 € sa nebude platiť ani dôchodkové poistenie.

POZNÁMKA

Vo všeobecnosti platí, že na účely zdravotného poistenia sa fyzické osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým vzniká povinnosť platenia preddavkov na poistné, prihlasujú do príslušnej zdravotnej poisťovne len na dni, ktoré reálne odpracujú. V praxi je však nahlasovanie dohodárov len na dni, ktoré odpracujú, problematické, a to nielen z dôvodu prácnosti a zabezpečenia prihlásenia v zákonom stanovenom termíne, ale aj z dôvodu posudzovania dní vykonávania činnosti a na nich nadväzujúcich zákonom prináležiacich dní odpočinku v týždni a tiež z dôvodu posudzovania neodpracovaných dní, ktoré sa považujú za obdobie zamestnania. Ak dohodár práce nevykonáva a nemá iného platiteľa poistného, je povinný poistné platiť ako samoplatiteľ, preto zamestnávateľom nesprávne prihlásený počet dní vykonávania činnosti môže mať za následok platenie poistného samoplatiteľom za nesprávny počet kalendárnych dní.


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.