1. Ochrana zamestnanca pri výkone zrážok podľa Zákonníka práce

Mzda zamestnanca je v rámci pracovnoprávnej legislatívy chránená. Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že v § 131 ZP sa zamestnávateľovi ustanovuje povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Podľa § 132 ZP sa to rovnako vzťahuje na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom.

Poradie pri výkone zrážok zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ zabezpečí v prvom rade prednostné zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti. Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu a orgánu štátnej správy, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „ObZ“) a dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Otázka č. 1:
Ktoré zrážky zo mzdy Zákonník práce ustanovuje ako prednostné? V akom poradí je zamestnávateľ povinný tieto zrážky vykonávať?

Odpoveď:
Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca v presne predpísanom poradí, podľa ustanovení viacerých zákonov a právnych noriem. Prednostnými zrážkami podľa § 131 ods. 1 ZP sú:

• poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov,
• preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie a nedoplatok z ročného zúčtovania poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov,
• príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov,
• zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka, na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 2 ZP zraziť zo mzdy len:

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 5 ZP.

Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 ZP, môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 3 ZP vykonávať:

• ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu(napr. podľa § 551 ObZ, na základe ktorého sa umožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ak existuje písomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov);
• len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú písomne uzatvorí so zamestnancom.

Odpoveď:
Podľa ustanovenia § 551 ObZ je možné uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, pričom zrážky nesmú byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak bola dohoda podpísaná v zmysle § 551 ObZ, uzatvorením dohody vznikol vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy, teda zamestnávateľom dlžníka, i napriek tomu, že v čase podpisu dohody nebol účastníkom tejto dohody, pretože bol dlžníkom daný súhlas na výkon zrážok zo mzdy.
Ak veriteľ dohodu predloží platiteľovi mzdy dlžníka, tak potom je platiteľ mzdy (zamestnávateľ) povinný zrážať svojmu zamestnancovi (dlžníkovi) zrážky v zmysle dohody a veriteľovi vyplácať dohodnuté sumy zo mzdy zamestnanca až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
Písomnú dohodu uzatvorenú medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 551 ObZmusí predložiť platiteľovi mzdy veriteľ. Získava tak poradie pre uspokojovanie svojej pohľadávky a platiteľ mzdy je v takomto prípade povinný zrážky na základe predloženej dohody vykonávať. Ak by ich nevykonával, tak sa vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá by veriteľovi vznikla, ak by zrážky platiteľ mzdy nevykonával. Ak dohodu podľa § 551 ObZ predloží veriteľ, zákon už nevyžaduje opätovný súhlas na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca – dlžníka, pretože už pri podpise dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ObZ dal zamestnanec k výkonu zrážok súhlas.

Otázka č. 3:
Zamestnanec spôsobil svojou nepozornosťou zamestnávateľovi škodu, manko v pokladnici. Škodu uznal a písomne sa dohodol so zamestnávateľom, že realizovaním zrážok zo mzdy škodu vyrovná v troch splátkach z čistej mzdy počas troch mesiacov. Môže zamestnávateľ akceptovať takúto dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy v prípade, ak by zamestnancovi v jednotlivých mesiacoch zrazil z čistej mzdy vysokú sumu a zamestnancovi by nevyplatil ani sumu životného minima?

Odpoveď:
Nie, takúto dohodu nemôže zamestnávateľ akceptovať. Ide o písomnú dohodu podľa § 20 ods. 2 ZP, podľa ktorej sa uspokojuje nárok zamestnávateľa z pracovnoprávnych vzťahov dohodou o zrážkach zo mzdy. Podľa § 131 ods. 4 ZP platí, že zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 ZP možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Autor: Ing. Jolana Strýčková