10. Zrážky zo mzdy

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov.

10.1. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne:

a) prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky:

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení,
• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona o zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
• preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na dani a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú (pozri 2. časť manuálu).

b) po vykonaní prednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Príklad č. 11:

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady. Tento preddavok podlieha vyúčtovaniu. Zamestnanec však v termíne určenom na vyúčtovanie preddavkov preddavok nevyúčtoval. Zamestnávateľ mu môže poskytnutý nevyúčtovaný preddavok zraziť zo mzdy, a to i bez súhlasu zamestnanca.

c) ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len:

• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

• zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
• uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
• dôvod zrážok zo mzdy,
• určenie výšky zrážok,
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Príklad č. 12:

Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a dohodol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznal a vyčíslenú škodu nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zrážkou zo mzdy zamestnanca. Náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

10.2. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
• zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,
• zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku,
• zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z., ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

UPOZORNENIE

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma.

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 116,74 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, po zaokrúhlení na najbližší eurocent, t. j. od 1. 7. 2012:
  • 81,72 € na plnoletú fyzickú osobu,
  • 34,05 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
  • 34,05 € na manžela, aj keď má vlastný príjem,
• suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 291,87 €.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2012:

Príklad č. 13:

Zamestnanec z príkladu č. 2 (1. časť manuálu) je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 1 dieťaťu. V období za mesiac február 2013 je potrebné z jeho mzdy vykonať exekučnú zrážku na výživné pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Dosiahol nasledovnú mzdu:

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 81,72 € na osobu zamestnanca + 34,05 € na manželku + 34,05 € na vyživované dieťa = 149,82 €
• zvyšok čistej mzdy: 536,13 – 149,82 = 386,31 € (prevyšuje sumu 291,87 €)
• rozdelenie na tretiny: 291,87 : 3 = 97,29 €
• na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne: 97,29 € (prvá tretina) + 97,29 € (druhá tretina) + 94,44 € (536,13 – 149,82 – 291,87 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) = 289,02 €.

Poznámka redakcie:
§ 131 Zákonníka práce

Autor: Ing. Eva Gášpárová