Obsah
Dátum publikácie:23. 5. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Personalistika; Starostlivosť o zamestnancov
Právny stav od:1. 5. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
Stručne:
Ako doplnkový nástroj, ktorý umožňuje finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov upravenej v siedmej časti Zákonníka práce, sa uplatňuje zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý pred cca 20 rokmi pripravili spoločne sociálni partneri.
Od svojho prijatia bol zákon novelizovaný päťkrát, čo v porovnaní s inými právnymi predpismi nie je veľa. Napriek tomu sa vynára otázka, či jeho znenie ešte zodpovedá súčasným podmienkam a či dôvodom toho, že zákon bol od roku 2008 novelizovaný už len raz, účelovo z dôvodu zavedenia novej meny euro, nie je fakt, že témou dňa sú dôležitejšie problémy, s ktorými Slovenská republika „zápasí“. V ďalšom sa pozrieme na ustanovenia zákona z pohľadu súčasného stavu jeho aplikácie a niektoré pretrvávajúce „zaujímavosti“.
Okruh zamestnávateľov a zamestnancov
Zamestnávateľ na účely zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Súčasne teda musia byť splnené dve podmienky:
- existencia zamestnávateľa so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,
- zamestnávanie zamestnancov, presnejšie najmenej 1 zamestnanca, ktorým sa vypláca mzda (plat) za vykonanú prácu.
Čo v prípade zahraničných zamestnávateľov?
Ak na území Slovenskej republiky pôsobí zahraničný zamestnávateľ, ktorý má na Slovensku zriadenú organizačnú jednotku, treba aplikovať ustanovenie § 7 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa za zamestnávateľa považuje aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu.
Organizačná zložka zahraničného zamestnávateľa pôsobiaca na Slovensku a zapísaná v Obchodnom registri SR, na ktorú bola prenesená pracovnoprávna subjektivita v oblasti výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnancom ako zamestnávateľ.
Pretože zahraničné osoby môžu v zmysle § 21 Obchodného zákonníka podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, rovnaké podmienky sa vzťahujú aj na povinnosť tvorby sociálneho fondu za zamestnancov v organizačných zložkách zahraničných právnických osôb, ktoré majú na území Slovenskej republiky postavenie zamestnávateľa; aby nedochádzalo k pochybnostiam, asi by mala byť táto skutočnosť v zákone jednoznačne zakotvená.
POZNÁMKA
Obdobne podľa § 5 ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) môže fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (zahraničná osoba) na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby.
Má vplyv na povinnosť zamestnávateľa počet zamestnancov?
Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere (napr. príslušníci Policajného zboru, colníci, hasiči, profesionálni vojaci, sudcovia, prokurátori) alebo v štátnozamestnaneckom pomere (štátni zamestnanci).
Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci), ak takáto fyzická osoba zamestnáva hoci iba jediného zamestnanca. S tvorbou a použitím sociálneho fondu sú spojené značné administratívne povinnosti vrátane povinnosti viesť tvorbu a čerpanie sociálneho fondu na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; prípadný návrh na vyňatie zamestnávateľov – fyzických osôb – do určitého počtu zamestnancov zatiaľ nebol nikým predložený.
Vymedzenie okruhu zamestnancov
Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu.
Takýmito osobami, z ktorých platov sa sociálny fond netvorí a ktoré ani nemajú nárok na príspevky zo sociálneho fondu, sú napríklad:
- ústavní činitelia (napr. prezident republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády SR, predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu),
- ostatní volení funkcionári (starostovia obcí a primátori miest, predsedovia VÚC a poslanci zastupiteľstiev územných orgánov),
- osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod. (riaditelia štátnych podnikov, členovia štatutárnych orgánov, správnych rád alebo dozorných rád, spoločníci a konatelia s. r. o., komanditisti komanditných spoločností, umelci a iní),
- osoby vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, ak pracujú pre zamestnávateľa, doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia, žiaci vykonávajúci u zamestnávateľa prax,
- samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci).
Ako posudzovať „dohodárov“?
Postavenie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľov vykonávajú práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti), je súčasťou úpravy v deviatej časti Zákonníka práce.
V zmysle § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia celej prvej a šiestej časti Zákonníka práce a niektoré ďalšie vybrané ustanovenia Zákonníka práce (napr. definícia pracovného času, o prestávkach v práci, o nepretržitom odpočinku a nočnej práci), pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvej osoby 8 hodín, nemožno im nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas a pod.
Tieto úpravy, ako aj zmeny právnych predpisov v oblasti sociálneho poistenia a zdravotného poistenia postupne približujú postavenie „dohodárov“ postaveniu zamestnanca v pracovnom pomere. Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru však právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Z toho dôvodu ani z objemu odmien, vyplácaných týmto osobám, sa sociálny fond netvorí a tieto osoby nemajú ani nárok na príspevky zo sociálneho fondu.
Aké je postavenie starostu obce?
Starosta obce alebo primátor mesta vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a koná za zamestnávateľa, ktorým je obec (mesto). Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest sa starosta posudzuje ako zamestnanec na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, dávky v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti a patrí mu počas výkonu funkcie dovolenka na zotavenie, pričom na jej účely sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce.
Starosta obce a primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca; v § 2 ods. 1 tohto zákona sa vyslovene uvádza, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Starostu obce alebo primátora mesta preto nie je možné považovať za zamestnanca ani na účely tvorby a použitia sociálneho fondu; návrh na prípadné doplnenie zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v tomto smere zatiaľ podaný nebol.
Absolventi škôl na absolventskej praxi
Podľa § 51 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti môže absolvent školy, t. j. občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie, vykonávať absolventskú prax. Absolventská prax sa nevykonáva v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu, preto takejto osobe nemôže vzniknúť nárok na žiadne príspevky zo sociálneho fondu.
Autor: Ing. Miroslav Mačuha
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR