Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. januára 2014 a jej vplyv v pracovnej a sociálnej oblasti

Ľudstvo sa nachádza v druhej dekáde 21. storočia (resp. 3. tisícročia) a zároveň aj v období druhej najväčšej svetovej ekonomickej a finančnej krízy sprevádzanej masovou nezamestnanosťou. Čo je príčinou tejto epidémie a katastrofy šíriacej sa po celom svete? Nie je to náhodou ilúzia „politiky konzumu a peňazí tzv. vyspelého sveta (najmä USA)“ dávaného za vzor v 50. až 70. rokoch minulého storočia krajinám Latinskej Ameriky, Ázie a v 90. rokoch aj krajinám strednej a východnej Európy vrátane Slovenska? Nie je to najmä prebiehajúci proces globalizácie sprevádzaný predovšetkým voľným pohybom kapitálu, ktorý sa vyhýba zdaneniu a regulácii, presúvajúci sa z jednej krajiny do druhej, oslabujúci schopnosť štátov kontrolovať a zasahovať do ekonomiky a jednoznačne likvidujúci sociálne štáty, ktoré sa zrodili v Európe najmä po druhej svetovej vojne?

Globalizácia trhov viedla k nevyváženému sociálnemu vývinu a nemožno pochybovať o tom, že má kľúčový vplyv na trh práce, ako aj na úroveň zamestnanosti. Podľa G. Sörösa: „Globalizácia nie je hra s nulovými výsledkami*).“ Ba práve naopak.

Či aj na Slovensku nie sme svedkami tvorby nových pracovných miest, najmä v sektore služieb, pričom prevažnú väčšinu z nich predstavujú pracovné miesta s nižšou kvalifikačnou úrovňou a s nižším mzdovým ohodnotením?

Neprevažuje dnes vytváranie nových pracovných miest na skrátený pracovný úväzok (t. j. pracovný pomer na kratší pracovný čas, delené pracovné miesta), nezvyšuje sa podiel pracovných úväzkov na dobu určitú (vo sfére školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb atď.), nerastie výrazne zapožičiavanie zamestnancov medzi firmami navzájom (agentúrne zamestnávanie) a nevznikajú aj nové formy atypickej práce, napr. práca na diaľku (telepráca), práca doma, počítačová práca atď.?

To všetko spôsobuje problémy medzi celkovou úrovňou pracovných príjmov a celkovými životnými nákladmi obyvateľstva, pretože väčšina novovznikajúcich pracovných miest je ohodnotená len na úrovni minimálnej mzdy (cca 337,70 € mesačne – do 31. 12. 2013), ba často dokonca iba na úrovni životného minima (t. j. necelých 200 € mesačne), ba dokonca aj menej (napr. cca 150 € mesačne).

V dôsledku liberalizácie pracovnoprávnych vzťahov enormne narastá počet tzv. chudobných pracujúcich, ktorí pracujú na úrovni:

• minimálnej mzdy, resp. životného minima, príp. aj menej,
• mzdy, ktorá ich neoprávňuje na poberanie sociálnych dávok,
• mzdy, z ktorej sú schopní zaplatiť iba základné nevyhnutné potreby na prežitie,
• mzdy, ktorá nezaťažuje zamestnávateľov.*)

V období posledných desiatich rokov zákonite došlo k neustálemu znižovaniu sociálnych istôt zamestnancov, ktorí vykonávajú závislú prácu za mzdu, pričom v priestore Európskej únie predstavujú zamestnanci cca 80 % obyvateľstva.*) Počet chudobných sa však neustále rozširuje a veľká časť strednej triedy sa postupne rozpadáva, pričom jej veľká časť sa dostáva medzi nízkopríjmové skupiny a iba nepatrne malá časť medzi vysoko príjmové skupiny obyvateľstva. Počet chudobného obyvateľstva v EÚ paradoxne, a to aj napriek „úspechom“ od roku 2004 vzrástol celkovo na 80 miliónov (z 56 miliónov).**) Avšak podľa posledných údajov ide dokonca až o 100 miliónov chudobných občanov EÚ, pričom z tohto počtu vyše 20 miliónov predstavujú chudobné deti.***)

Sme svedkami, že globalizácia potláča dodržiavanie pracovných štandardov, ktoré sa týkajú najmä ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, dĺžky pracovného času, dodržiavania minimálnych štandardov odmeňovania atď. Nesúlad v prístupe k práci a kapitálu je podstatnou črtou súčasnej globalizácie premietajúcej sa aj na území Slovenskej republiky a prejavujúcej sa v náraste napätia medzi záujmami zamestnávateľov, ktorí neustále (najmä od roku 2001) kritizujú (vraj) „vysoké“ daňové a odvodové zaťaženie, ba dokonca už aj existenciu samotnej minimálnej mzdy, a záujmami zamestnancov, ktorých ochrana premietnutá najmä v pracovnom zákonodarstve sa neustále znižuje s odôvodnením „zrovnoprávniť (resp. zrovnovážniť) doterajšiu záujmovú sféru zamestnávateľa a zamestnanca tak, aby pre zamestnávateľa zamestnanec nebol priveľkou ťarchou a vážne neohrozoval jeho záujmy v konkurencii v širšom európskom (ako aj v celosvetovom) priestore“.*)

Zo strany zamestnávateľských subjektov neutíchajú hlasy za zavedenie napr. 1 € mesačnej minimálnej mzdy, ba dokonca za úplne zrušenie minimálnej mzdy s odôvodnením, že:

a) inštitút minimálnej mzdy sa vraj nevyužíva vo všetkých krajinách EÚ ani vo všetkých krajinách mimo Európy,

b) na inštitút minimálnej mzdy je previazaný príliš veľký počet plnení rôzneho druhu, ktoré často nesúvisia s účelom tohto inštitútu,

c) s každým zvýšením minimálnej mzdy sa zvyšujú odvody do poistných fondov, ktoré sú podľa ich názoru príliš vysoké a neúmerne zaťažujú náklady zamestnávateľov,

d) existencia inštitútu minimálnej mzdy bráni pružnejšiemu využívaniu lacnej a nízko-kvalifikovanej pracovnej sily, najmä v regiónoch s nižšími príjmami, kde by vraj ľudia boli ochotní pracovať aj za nižšiu ako štátom určenú minimálnu mzdu,

e) so zvýšením minimálnej mzdy priamo úmerne rastú aj minimálne mzdové nároky ustanovené v § 120 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), čím nútia zamestnávateľov zvyšovať mzdy všetkých zamestnancov a sú tak prekážkou diferenciácie miezd zamestnancov.**)

Určite nie je príjemné pracovať za minimálnu mzdu, ale je to vždy lepšie, ako byť odkázaný na pomoc od štátu, t. j. na dávku v nezamestnanosti alebo na dávky sociálnej pomoci.

Minimálna mzda má v Európskej únii tak svojich odporcov, ako aj verných stúpencov. Častým argumentom je negatívny dosah minimálnej mzdy na zamestnanosť, pretože ak je minimálna mzda príliš vysoká, môže mať za následok prepúšťanie nízko-kvalifikovaných zamestnancov. „Tento názor však nie je empiricky potvrdený, ba dokonca v niektorých prípadoch (štúdie z USA) bol zistený aj pozitívny efekt zvýšenia minimálnej mzdy na zvýšenie zamestnanosti. Tento argument v našich podmienkach nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, pretože obdobná štúdia zatiaľ nebola vykonaná.“*)

Pre niekoho (najmä pre zamestnávateľov malých a stredných firiem) predstavuje (vraj) brzdu podnikania a spôsobuje deformáciu trhu.

Pracovná sila je (vraj) z dôvodu minimálnej mzdy príliš drahá, neumožňuje rozvoj kratších pracovných úväzkov a zamestnávateľom spôsobuje aj nemalé administratívne problémy.

Jej stúpenci naopak vyzdvihujú jej sociálnu funkciu a zlepšovanie pracovného postavenia a istôt zamestnancov, pretože podstatný rozdiel medzi výškou minimálnej mzdy a sociálnymi dávkami je nesporne dôležitým motivačným prvkom pri znižovaní nezamestnanosti.

V nasledujúcich riadkoch si priblížime, kedy bola minimálna mzda zavedená a z akého dôvodu vôbec tento inštitút vznikol. Pokúsime sa dať odpoveď na otázku, aký význam má minimálna mzda, či má vôbec svoje opodstatnenie (pretože sa ozývajú hlasy za jej úplné zrušenie, čo by v európskom priestore bolo raritou a porušením základných hodnôt demokracie), vrátime sa trošku aj do minulosti, priblížime, ako je to u nás a aký vplyv má minimálna mzda v súčasnosti najmä na platenie poistného do verejnoprávnych inštitúcií v prípade pracovnoprávnych vzťahov a na výšku sociálnych dávok poskytovaných v čase určitých sociálnych udalostí.

Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.