2. Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov.

Obsah

Dátum publikácie:22. 5. 2014
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Personalistika; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov. Zamestnávateľ čerpanie dovolenky určí tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ak zamestnávateľ nemá plán čerpania dovoleniek, môže určiť termíny čerpania dovoleniek. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca. Ak sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak.

Plán dovoleniek je nástrojom rovnomerného rozloženia dovoleniek poskytovaných jednotlivým zamestnancom alebo kolektívom zamestnancov na obdobie jedného roka. Jeho účelom je poskytnúť zamestnancom dovolenku tak, aby zamestnanci mali zabezpečený odpočinok, pričom sa neobmedzí činnosť zamestnávateľa.

Plán dovoleniek by sa mal zostavovať vo vzájomnej spolupráci so zamestnancami a so súhlasom zástupcom zamestnancov.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o pláne dovoleniek rozhodne zamestnávateľ sám. Nevylučuje sa ani možnosť, aby zamestnanec, so súhlasom zamestnávateľa, čerpal dovolenku v inom termíne, ako je naplánovaná.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnuté z prevádzkových dôvodov, t. j. ak výrobné, odbytové alebo iné významné prevádzkové dôvody nútia zamestnávateľa nariadiť hromadné čerpanie dovolenky v záujme udržania zamestnanosti. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.

Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne. Hromadné čerpanie dovolenky v rozsahu dvoch týždňov je zvyčajne zakotvené v pracovnom poriadku, kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa a uskutočňuje sa pravidelne každoročne.

Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ môže nariadiť hromadné čerpanie dovolenky, len ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a len po dohode so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ musí aj počas hromadnej dovolenky prideľovať prácu tým zamestnancom, ktorí už majú dovolenku vyčerpanú. Ak pre nich prácu nemá, udelí im pracovné voľno z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď zamestnanec doposiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, za predpokladu, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnanec takto určenú dovolenku vyčerpá a do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru podmienky pre vznik nároku na dovolenku, ktorú už vyčerpal, nesplní, je povinný zamestnávateľovi vrátiť náhradu mzdy za prečerpanú dovolenku.

Príklad č. 8:

Pracovný pomer zamestnanca trvá od 12. 5. 2014. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov určil hromadné čerpanie dovolenky z nevyhnutných prevádzkových dôvodov na obdobie od 2. 6. do 15. 6. 2014. Zamestnanec do 1. 6. 2014 neodpracoval 21 dní, nevzniká mu nárok na dovolenku ani vo výške jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok. Zamestnávateľ mu môže určiť čerpanie dovolenky, aj keď nesplnil podmienky, pretože je predpoklad, že do konca kalendárneho roka podmienky splní. Ak by zamestnanec z dôvodu skončenia pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka nárok na dovolenku, ktorú už vyčerpal, nesplnil, je povinný poskytnutú náhradu mzdy, ktorá mu bola vyplatená neoprávnene, vrátiť.

Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie:

  • keď je zamestnanec uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz,
  • počas čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky.

c definuje aj dôvody, pre ktoré dochádza k prerušeniu čerpania dovolenky. K prerušeniu dovolenky zamestnanca dochádza:

  • ak zamestnanec nastúpi službu v ozbrojených silách,
  • ak bol zamestnanec uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz,
  • ak zamestnanec nastupuje na materskú a rodičovskú dovolenku,
  • ak ošetruje chorého člena rodiny – k prerušeniu dovolenky nedochádza, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na žiadosť zamestnanca.

Príklad č. 9:

Zamestnanec počas čerpania dovolenky ochorel. Zamestnávateľovi predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ dovolenku na obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca preruší.

Zamestnanec môže nevyčerpanú časť dovolenky čerpať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v inom termíne.

Príklad č. 10:

Zamestnanec čerpal dovolenku v súlade s plánom dovoleniek. Počas čerpania dovolenky sprevádzal svoju dcéru sa vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia, o čom predložil potvrdenie. Osobná prekážka na strane zamestnanca vznikla počas čerpania dovolenky, dovolenka sa zamestnancovi neprerušuje.

Príklad č. 11:

Zamestnankyňa čerpala dovolenku v súlade s plánom dovoleniek. Počas čerpania dovolenky jej z dôvodu ochorenia dieťaťa vznikol nárok na ošetrovné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Požiadala zamestnávateľa o prerušenie dovolenky. Zamestnávateľ jej môže vyhovieť, pretože k prerušeniu dovolenky dôjde z dôvodu ošetrovania chorého člena rodiny.

Zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi zmeniť čerpanie dovolenky, prípadne ho z dovolenky odvolať. Ak zamestnávateľ zmení zamestnancovi už určený a schválený termín dovolenky alebo ho z dovolenky odvolá, je povinný nahradiť náklady, ktoré zamestnancovi vzniknú bez jeho zavinenia. Zamestnanec je ale povinný vzniknuté náklady preukázať. Môže ísť napr. o storno poplatky za objednaný zájazd, cestovné výdavky v súvislosti s predčasným návratom zo zájazdu a pod.

Príklad č. 12:

Zamestnanec čerpal dovolenku v súlade s plánom dovoleniek. S rodinou sa zúčastnil 14-dňového dovolenkového pobytu v zahraničí prostredníctvom cestovnej kancelárie. Z dôvodu vážnej ekologickej havárie ho zamestnávateľ z dovolenky odvolal. Zamestnanec bol nútený pobyt v zahraničí ukončiť predčasne a na vlastné náklady sa aj s rodinou vrátiť domov. Preukázané cestovné výdavky v súvislosti s predčasným návratom celej rodiny a alikvotnú časť ceny pobytu za nevyužité dni mu zamestnávateľ preplatil.

Pretože zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky a vzniknuté náklady mu preplatil v súlade so Zákonníkom práce, u zamestnanca sa preplatené náklady posudzujú ako náhrada škody, ktorá je v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane oslobodená. Zamestnávateľom preplatené náklady týkajúce sa rodinných príslušníkov zamestnanca sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Ak na dobu čerpania dovolenky pripadne sviatok, ktorý je obvyklým pracovným dňom, deň sviatku sa do dovolenky nezapočítava. Platí to pre zamestnancov:

  • s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, kde týždenný pracovný čas je rozvrhnutý v zásade na päť pracovných dní v týždni a dovolenku je možné čerpať len po dobu týchto dní,
  • s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, kde je pracovný čas v zásade rozvrhnutý na základe vopred určeného rozpisu pracovných zmien a dovolenku je možné čerpať len v dňoch, v ktorých zamestnanec podľa rozpisu pracovných zmien mal pracovať.

Do doby čerpania dovolenky môže sviatok pripadnúť len v prípade, ak zamestnanec čerpal niekoľko dní dovolenky (najmenej dva dni), pričom jeden z týchto dní je sviatok.

Príklad č. 13:

Zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom čerpal dovolenku od 14. 4. do 25. 4. 2014. Počas čerpania dovolenky pripadli na jeho obvyklé pracovné dni dva dni sviatky (18. 4. a 21. 4.). Tieto dva dni sa mu do dní čerpania dovolenky nezapočítavajú.

Príklad č. 14:

Zamestnanec pracuje v nepretržitej prevádzke v 11,5-hodinových zmenách. Podľa rozpisu pracovných zmien má v pondelok 5. 5. nočnú zmenu, v utorok 6. 5. voľno, v stredu 7. 5. voľno, vo štvrtok 8. 5. dennú zmenu, v piatok 9. 5. dennú zmenu. V období od 5. 5. do 9. 5. 2014 čerpá dovolenku so súhlasom zamestnávateľa. Do doby čerpania dovolenky sa mu započíta pondelok a piatok. Deň sviatku vo štvrtok 8. 5. sa do doby čerpania dovolenky nezapočítava, za tento deň patrí zamestnancovi náhrady mzdy za sviatok za 11,5 hodiny.

Zamestnanec by mal čerpať dovolenku do konca kalendárneho roka, za ktorý mu patrí. Zákonník práce zamestnancovi umožňuje nevyčerpanú dovolenku v kalendárnom roku preniesť do nasledujúceho kalendárneho roka, pričom rozsah prenesenej dovolenky neobmedzuje. Prenos nevyčerpanej dovolenky do nasledujúceho kalendárneho roka by však nemal byť pravidlom.

Zákonník práce ustanovuje, že ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku:

  • preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie,
  • alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca,

zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže zamestnanec určiť sám. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne najmenej 30 dní vopred, táto lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu:

  • čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky,
  • dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
  • dlhodobého uvoľnenia pre výkon verejnej alebo odborovej funkcie,

nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení týchto situácií. Nárok na dovolenku môže byť zachovaný aj niekoľko rokov. Takto prenesenú nevyčerpanú dovolenku musí zamestnanec vyčerpať do konca kalendárneho roka, prenos do ďalšieho roka už nie je možný.

Príklad č. 15:

Zamestnanec je na obdobie od 1. 9. 2012 do 31. 8. 2014 uvoľnený na výkon verejnej funkcie. V roku 2012 nevyčerpal 10 dní dovolenky. Nevyčerpanú dovolenku za rok 2012 mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie v roku 2014.

 

Poznámka redakcie:
§ 100 až § 109 Zákonníka práce


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.