Daňové hľadisko príspevku na stravovanie u zamestnanca

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky nároku na poskytovanie stravovania, má nárok na príspevok zamestnávateľa. Vo vybraných prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom aj finančný príspevok na stravovanie.

Obsah

Dátum publikácie:3. 12. 2014
Autor:Ing. Jarmila Strählová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy; Starostlivosť o zamestnancov
Právny stav od:1. 11. 2014
Právny stav do:30. 11. 2016

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky nároku na poskytovanie stravovania, má nárok na príspevok zamestnávateľa. Vo vybraných prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom aj finančný príspevok na stravovanie.

Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie zamestnanca je možné len z dôvodov uvedených v § 152 ods. 6 a 7 ZP a predstavuje výnimočnú formu kompenzácie za neposkytnutie stravy, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie inými zákonnými spôsobmi.

Problematiku príspevkov na stravovanie na strane zamestnanca upravuje § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia ZDP sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota stravy, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Z uvedeného vyplýva, že finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov FO.

Od dane z príjmov FO je oslobodený aj príspevok zamestnávateľa zo SF na stravovanie zamestnanca, u ktorého ide o nepeňažný príjem.

Príklad č. 9:

Podnikateľka Ružena zamestnáva 3 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere a poskytuje im v súlade s § 152 ZP stravovanie. Do 31. 10. 2014 na jeden stravný lístok prispievala zamestnanom 2,20 eura z výdavkov podnikateľa a 0,40 eura zo SF. Od 1. 11. 2014 poskytuje zamestnancom aj naďalej stravné lístky v hodnote 4 eurá a prispieva im sumou 2,71 eura, z toho je príspevok zo SF je 0,40 eura na jeden stravný lístok.

Príspevok zamestnávateľa na stravné zamestnancom je v októbri a v novembri 2014:

  • v októbri 2014 2,60 eura na jeden stravný lístok, z toho 2,20 eura je daňový výdavok zamestnávateľa a 0,40 eura je príspevok zo SF,
  • v novembri 2014 sumou 2,71 eura na jeden stravný lístok, z toho 2,31 eura je daňový výdavok zamestnávateľa a sumou 0,40 eura prispieva zo SF.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca je u zamestnancov nepeňažným príjmom (nedostali finančné prostriedky, ale dostali stravné lístky), ktorý je od dane z príjmov FO podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený.

Príklad č. 10:

Podnikateľka Radka sa rozhodla, že bude zamestnancom poskytovať stravovanie bezplatne. Radka nakupuje stravu pre svojich zamestnancov v blízkej závodnej jedálni v hodnote 3 eurá za jeden obed. V mesiaci október 2014 kúpila stravu pre 4 zamestnancov v celkovej hodnote 240 eur (80 obedov za 3 eurá/1 obed). Dodávateľ stravy vystavil Radke faktúru na sumu 240 eur a Radka uvedenú sumu zaplatila.

V októbri 2014 si môže Radka ako daňový výdavok započítať hodnotu stravy maximálne vo výške 2,20 eura za jedno jedlo (55 % zo sumy 4 eurá), tzn. že jej daňový výdavok bude 176 eur (80 x 2,20). U zamestnanca bude hodnota stravy, ktorú od svojho zamestnávateľa dostáva, príjem od dane oslobodený, lebo nedostáva finančný príspevok na stravovanie, ale dostáva jedlo. Radke odporúčame postupovať tak, že do daňových výdavkov si započíta sumu 2,20 eura na jedno jedlo, časť stravného uhradí zo SF a zvyšok zo zisku. Stanovenie konkrétnej výšky, ktorou bude Radka ako zamestnávateľ prispievať zamestnancom zo SF na jedno jedlo (jeden stravný lístok), by mala upraviť v internej smernici. Od 1. 11. 2014 si môže Radka započítať do daňových výdavkov hodnotu stravy až do výšky 2,31 eura za jedno jedlo (55 % zo sumy 4,20 eura).

Príklad č. 11:

Zamestnávateľ PILKA s. r. o. uzavrel so študentom Petrom počas letných prázdnin dohodu o brigádnickej práci študentov. Práce bude Peter vykonávať vo vysokohorskom prostredí pri rekonštrukcii horskej chaty, ktorá je mimo prevádzky. Zamestnávateľ nemá možnosť doviezť zamestnancom teplú stravu a ani inak ju zabezpečiť.

Preto poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie vo výške 4 eurá na jednu odpracovanú zmenu. Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté zabezpečenie stravovania a poskytovanie finančného príspevku na stravovanie aj pre FO, ktoré pracujú na základe uzavretej dohody.

U Petra, tak ako u ostatných zamestnancov, bude finančný príspevok, ktorý im poskytuje zamestnávateľ na stravovanie podľa § 152 ods. 6 ZP, príjem, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov FO.

Finančný príspevok je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a zamestnávateľ ho zdaní Petrovi spolu s ostatnou mzdou. Zamestnávateľ si môže ako daňový výdavok započítať hodnotu stravy maximálne vo výške 2,20 eura (55 % zo sumy 4 eurá) a od 1. 11. 2014 maximálne vo výške 2,31 eura (55 % zo sumy 4,20 eura).

 

Poznámka redakcie:
§ 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce


Autor: Ing. Jarmila Strählová

Súvisiace aktuality

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.