Obsah
Dátum publikácie:26. 2. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Sociálna pomoc
Právny stav od:1. 2. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Daňový bonus upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Daňový bonus je formou daňového zvýhodnenia ekonomicky aktívnych rodičov nezaopatrených detí; je to suma odpočítavaná za presne určených podmienok od výslednej dane (resp. preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti) na každé nezaopatrené dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Právna úprava daňového bonusu bola novelami ZDP viackrát zmenená, pričom sa postupne zvyšuje aj samotná suma daňového bonusu.
POZNÁMKA
Podmienky nároku:
a) určené druhy a výška príjmov daňovníka,
b) okruh detí, na ktoré si daňový bonus možno uplatniť,
c) nezaopatrenosť dieťaťa.
Príjmy daňovníka
Nárok na daňový bonus má len daňovník, ktorý (o. i.) dosahuje aktívne zdaniteľné príjmy:
a) zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo
b) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, pričom vykáže z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 základ dane (nie stratu, ale kladnú sumu). Od 1. 1. 2013 sa na príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) už neprihliada.
Nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z. bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2014 vo výške 352 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; 6-násobok minimálnej mzdy predstavuje 2 112 €.
Príklad č. 1:
Manželia Dobrí žijú v spoločnej domácnosti s jedným nezaopatreným dieťaťom – 21-ročným študentom denného štúdia vysokej školy. Pán Dobrý poberá starobný dôchodok (príjem od dane oslobodený). Pani Dobrá je už druhý rok nezamestnaná a je vedená na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V septembri 2013 vyhrala v istom reklamnom žrebovaní spotrebnú elektroniku v hodnote 12 000 € (príjem patriaci medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 ZDP) a vznikla jej povinnosť podať daňové priznanie. Ani pani Dobrá si nemôže uplatniť daňový bonus na dieťa. Dodajme, že pán Dobrý by si mohol za určených podmienok skúsiť vybaviť (okrem prídavku na dieťa) nárok na príplatok k prídavku na dieťa.
Okruh detí
Podľa § 33 ods. 1 a 2 ZDP daňovník spĺňajúci podmienku druhu a výšky príjmov si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s ním, a to:
- vlastné,
- osvojené,
- dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
- dieťa druhého z manželov,
ak sa toto dieťa považuje za nezaopatrené podľa už citovaného zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V princípe nie je problém v prípade dieťaťa vlastného dieťaťa, resp. dieťaťa druhého z manželov (napr. z jeho predchádzajúceho vzťahu). Nemožno si uplatniť nárok na dieťa druha, resp. družky.
POZNÁMKA
Stručne k náhradnej starostlivosti a osvojeniu dieťaťa
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhradnou starostlivosťou je:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (tzv. „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 47 náhradná osobná starostlivosť zaniká:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Podobne je to v prípade pestúnskej starostlivosti – § 52 citovaného zákona. Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou – súd je povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Osvojenie dieťaťa upravujú ustanovenia § 97 až § 109 citovaného zákona o rodine. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Zákon o rodine upravuje ešte inštitút poručníctva a opatrovníctva. Podľa § 56 tohto zákona poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.
Príklad č. 2:
Pani Veselá sa pred pár rokmi rozviedla a z tohto manželstva má jedno nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará. Po skončení rodičovskej dovolenky je dobrovoľne nezamestnaná a nedosahuje zdaniteľné príjmy. Našla si priateľa pána Úspešného, ktorý podniká. Pán Úspešný si nemôže uplatniť nárok na daňový bonus na dieťa svojej družky.
Ak je daňový subjekt daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) a spĺňa podmienky ustanovené v § 33 ods. 1 a 2 ZDP, má nárok na daňový bonus bez ohľadu na to, či dosahuje aktívne príjmy zo zdrojov na území SR alebo (len) zo zdrojov v zahraničí.
Z ustanovenia § 33 ods. 10 ZDP vyplýva, že daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR), ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
POZNÁMKA
Keďže nezaopatrenosť dieťaťa sa posudzuje podľa už citovaného zákona o prídavku na dieťa, zmeny vo vymedzení tohto pojmu majú priamy vplyv aj na daňový bonus.
Nezaopatrenosť dieťaťa
Podľa § 3 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak:
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Znenie § 3 ods. 1 citovaného zákona sa nezmenilo, bola iba aktualizovaná poznámka pod čiarou k odkazu 3 za slovami „povinnej školskej dochádzky“, a to na § 19 až § 22 a § 97 „nového“ školského zákona – zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z.
V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „školský zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2008, povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku; v podstate rovnako bol tento pojem vymedzený aj v „starom“ školskom zákone č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa nového znenia § 3 ods. 2 nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré:
a) je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,
b) sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 97 školského zákona alebo
c) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Výrazným spôsobom bol zmenený tiež § 3 odsek 3 citovaného zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa:
a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo
b) ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Od 1. 2. 2014 je teda jasne vymedzené, ktorý okamih sa považuje za rozhodujúci v prípade nároku na invalidný dôchodok. Je ním moment vydania rozhodnutia s tým, že nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V predchádzajúcom období bola použitá formulácia „vznikol nárok na invalidný dôchodok“ a existovali problémy pri spätnom priznávaní dôchodku – vrátenie prídavku na dieťa sa však v praxi nepožadovalo – rovnako daňovník v takomto prípade nemusel vrátiť ani daňový bonus.
V zmysle § 53 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Napr. absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu sa udeľuje akademický titul „inžinier“ (v skratke „Ing.“), absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“); absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“).
Príklad č. 3:
Manželia Bystrí podnikajú. Ich syn Martin študoval dennou formou na vysokej škole. Dňa 30. mája 2013 zložil štátnu záverečnú skúšku, 14. júna bol promovaný na inžiniera a 27. augusta (ako 24-ročný) mal zápis na denné štúdium na ďalšej vysokej škole. Na syna Martina si jeden z rodičov môže uplatniť daňový bonus za päť mesiacov (január až máj). Od júna sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa, keďže získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a to bez ohľadu na to, že znovu študuje dennou formou na vysokej škole a nemá ešte 25 rokov.
Z pôvodného znenia § 3 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa bolo vypustené písm. b) týkajúce sa štandardnej dĺžky štúdia. Pri príprave novely sa navrhlo zohľadniť právnu úpravu obsiahnutú v § 65 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorá umožňuje študentom vysokých škôl presiahnuť štandardnú dĺžku štúdia (najviac) o dva akademické roky. Od 1. 2. 2014 sa už pri posudzovaní nároku na prídavok na dieťa a aj na daňový bonus štandardná dĺžka štúdia nesleduje.
Podobne bolo preformulované aj znenie § 4 ods. 4 písm. d) citovaného zákona týkajúce sa prvého, a to bakalárskeho stupňa štúdia. Tým došlo k značnému zjednodušeniu, sprehľadneniu a zároveň k zrovnoprávneniu (na daný účel) postavenia študentov študujúcich na Slovensku a v zahraničí. Do konca januára t. r. sa štandardná dĺžka štúdia neposudzovala vo vzťahu k zahraničiu, teda ak dieťa študuje v zahraničí. Sledoval sa len vek dieťaťa a forma štúdia. Ak dieťa študuje v napr. v ČR na vysokej škole prezenčnou formou a nemá ešte 25 rokov veku, predĺženie štúdia a platenie poplatku za dlhšie štúdium nespôsobovalo stratu nároku na daňový bonus.
Príklad č. 4:
Syn pani Tichej študuje na vysokej škole dennou formou. Druhý ročník opakoval (aj opakovanie ročníka sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie), ale v dôsledku toho došlo k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia – v akademickom roku 2013/2014 ide o štvrtý rok štúdia trojročného bakalárskeho študijného programu. Zamestnávateľ daňovníčky jej nárok na daňový bonus na syna začína opäť priznávať od februára 2014.
Podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (vysokoškolský zákon) štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia, pričom štúdium nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky. Štúdium sa v zmysle § 66 citovaného zákona môže skončiť aj iným spôsobom, napr. zanechaním štúdia (rozhodujúcim dátumom je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia), vylúčením zo štúdia (rozhodujúcim dátumom je deň, keď rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť), neskončením štúdia v termíne podľa § 65 ods. 2, zrušením študijného programu a smrťou študenta.
Časový aspekt nároku na daňový bonus – ďalšie situácie
Podmienkou na to, aby zamestnávateľ, platiteľ dane, mohol zamestnancovi priznávať už v priebehu roka nárok na daňový bonus, je uplatnenie tejto výhody vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP, ktoré daňovník podpíše každoročne do konca januára, ako aj preukázanie nároku dokladmi podľa § 37 ods. 2 ZDP (v stručnosti: rodným listom dieťaťa – vyhotoví sa kópia – a po skončení povinnej školskej dochádzky aj potvrdením o návšteve školy, resp. potvrdením o poberaní prídavku na dieťa). Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo 2 ZDP tieto doklady priloží k daňovému priznaniu.
UPOZORNENIE
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov len o sumu daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 ZDP za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.
Výnimky:
Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Ak dieťa (deti) uvedené v § 33 ods. 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak daňovník vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, pričom potom ho vyživuje iný daňovník, môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
V zmysle § 33 ods. 7 ZDP, ak daňovník dosiahol určený príjem len v niekoľkých mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal v týchto mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný bonus.
Príklad č. 9:
Pán Spokojný, otec dvoch nezaopatrených detí, bol zamestnancom istej a. s. počas prvých troch mesiacov roka 2013. Jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti predstavoval v každom mesiaci 495 €. Podmienku výšky príjmu (aspoň polovica minimálnej mzdy) splnil, preto mu zamestnávateľ priznal nárok na daňový bonus na deti (21,03 € x 2 x 3 mesiace). Od apríla pán Spokojný prestal dosahovať zdaniteľné príjmy.
Aj keď celkový zdaniteľný príjem za rok činí len 1 485 € (menej ako 2 026,20 €), v súlade s § 33 ods. 7 ZDP nestratil nárok na už priznaný daňový bonus.
Príklad č. 10:
Pán Šťastný bol zamestnancom istej s. r. o. do konca februára 2013. Jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti činil za tieto mesiace 2 440 €. Podmienku výšky príjmu splnil, preto mu zamestnávateľ priznal nárok na daňový bonus na jeho jedno nezaopatrené dieťa. Od marca je pán Šťastný poberateľom starobného dôchodku (príjem od dane oslobodený) a nedosahuje zdaniteľné príjmy. Jeho manželka poberá invalidný dôchodok, ktorý je tiež od dane oslobodený. Keďže zdaniteľný príjem pána Šťastného z § 5 ZDP za rok 2013 činil viac než 2 026,20 €, môže si daňový bonus do plnej ročnej výšky douplatňovať buď v daňovom priznaní, alebo v súlade s § 38 ods. 2 a 4 ZDP na základe jeho žiadosti naň prihliadne bývalý zamestnávateľ, platiteľ dane v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2013.
V zmysle § 33 ods. 9 ZDP, ak daňovník poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a zamestnávateľ mu priznal daňový bonus len v pomernej časti (za niektoré mesiace) a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane z § 6 ods. 1 a 2 (bez ohľadu na výšku týchto príjmov), môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu uplatniť prostredníctvom daňového priznania.
Príklad č. 11:
Pani Milá je rozvedená. Podniká ako živnostníčka v malom rozsahu popri zamestnaní. U zamestnávateľa si uplatňuje daňový bonus na svoje tri nezaopatrené deti. V roku 2013 mala zo závislej činnosti zdaniteľné príjmy po 420 € mesačne, a to iba v prvých dvoch mesiacoch roka. Zamestnávateľ jej priznal daňový bonus na deti za uvedené dva mesiace. Potom príjmy zo závislej činnosti nedosahovala. Z podnikania má za rok 2013 celkový príjem 1 083 €, pričom čiastkový základ dane z § 6 ods. 1 a 2 predstavuje 720 €. Keďže z príjmov patriacich do § 6 ods. 1 a 2 ZDP vykázala základ dane, v súlade s § 33 ods. 9 ZDP má možnosť daňový bonus si douplatňovať v daňovom priznaní.
Príklad č. 12:
Pani Pokorná, vydatá, matka štyroch nezaopatrených detí, podniká v malom rozsahu popri zamestnaní. U zamestnávateľa si uplatňovala daňový bonus na deti. V roku 2013 mala zo závislej činnosti zdaniteľné príjmy po 410 € mesačne, a to iba v prvých troch mesiacoch roka. Zamestnávateľ jej priznal daňový bonus na deti za uvedené tri mesiace. Potom príjmy zo závislej činnosti nedosahovala. Z podnikania má za rok 2013 celkový príjem 32 570 €, pričom základ dane predstavuje 1 200 €. Keďže z príjmov patriacich do § 6 ods. 1 a 2 ZDP vykázala základ dane, v súlade s § 33 ods. 9 ZDP si v daňovom priznaní douplatňuje daňový bonus za zvyšné mesiace roka.
Príklad č. 13:
Pán Veselý je zamestnaný v istej a. s. Uplatňuje si daňový bonus na jedno nezaopatrené dieťa. Jeho mesačná mzda značne presahuje polovicu minimálnej mzdy. Začiatkom februára 2013 ochorel, tri týždne bol práceneschopný a jeho zdaniteľný príjem (náhrada príjmu za prvých 10 dní od zamestnávateľa ani nemocenské zo Sociálnej poisťovne za zvyšné dni nie sú zdaniteľnými príjmami) činil len 110 € (menej než 168,85 €). Za daný mesiac mu nárok na daňový bonus nevznikol. Podobná situácia sa vyskytla v septembri, keď zdaniteľný príjem pána Veselého predstavoval len 95 €; zamestnávateľ mu daňový bonus nemohol priznať. Daňovník po uplynutí roka požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Vzhľadom na celoročné príjmy pána Veselého značne presahujúce určenú hranicu mu zamestnávateľ v súlade s § 38 ods. 6 ZDP doplatí daňový bonus na celoročnú výšku 254,64 €.
Príklad č. 14:
Pani Vysoká podniká ako živnostníčka, jej manžel poberá výsluhový dôchodok. Jej príjmy presiahli požadovanú celoročnú „hranicu“ už v marci 2013, celkovo však za rok 2013 vykázala z § 6 ods. 1 a 2 stratu 1 480 €, takže si v daňovom priznaní nemôže oprávnene uplatniť daňový bonus na nezaopatrené dieťa. Táto možnosť sa nevzťahuje ani na jej manžela, keďže výsluhový dôchodok je od dane oslobodený. (Za určených podmienok by mohol iba požiadať o príplatok k prídavku na dieťa.)
Poznámka redakcie:
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z.
Autor: Ing. Valéria Jarinkovičová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies