2. Denný vymeriavací základ v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

Výška jednotlivých druhov nemocenských dávok (okrem vyrovnávacej dávky) sa určuje z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „pravdepodobný DVZ“). Pre určenie DVZ je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie.

Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite od 1. 1. kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 54 ods. 1 ZSP kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V ostatných prípadoch sa aplikujú ustanovenia § 54 ods. 2 až 9 ZSP. Podľa § 54 ods. 10 ZSP sa z rozhodujúceho obdobiana zistenie DVZ vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Maximálny DVZ

DVZ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Maximálny DVZ je podľa § 55 ods. 2 ZSP určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Maximálny DVZ = (1,5 x 9 660) : 365 = 39,69863 = 39,6987 eura

Suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 eur bola ustanovenáopatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z. Predstavuje 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 vo výške 805 eur/mesiac zistenej Štatistickým úradom SR (12 x 805 = 9 660).

Aj pri súbehu nároku na dávku z viacerých nemocenských poistení (napríklad pri súčasnom výkone zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO) DVZ nemôže byť podľa § 58 ZSP v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 vyšší ako maximálny DVZ v sume 39,6987 eura.

Pravdepodobný DVZ

Pravdepodobný DVZ je podľa § 57 ods. 2 ZSP určený ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (ide o predpokladaný príjem). Ak je pravdepodobný DVZ vyšší ako suma zodpovedajúca 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP (z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie SZČO a dobrovoľne poistená osoba), nemôže prekročiť túto sumu. Pravdepodobný DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Minimálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie SZČO a dobrovoľne poistená osoba, je v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 určený ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012. Je to suma 402,50 €/mesiac (50 % z 9 660/12).

Pravdepodobný DVZ = 402,50 : 30 = 13,41666 = 13,4167 eura

Nemocenská dávka sa určí z pravdepodobného DVZ u jednotlivých typov poistencov v nasledovných prípadoch:

• ak poistenec (zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba) nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
• ak zamestnanec, ktorý v aktuálnom nemocenskom poistení pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie ani v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iných zamestnávateľov,
• ak povinne nemocensky poistenej SZČO vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, pričom sa neprihliada na vznik nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia,
• ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

V niektorých prípadoch je pravdepodobný DVZ určený ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, teda ide o predpokladaný DVZ určený bez obmedzenia na pravdepodobný DVZ z minimálneho vymeriavacieho základu.

Predpokladaný DVZ sa použije pre zamestnanca a SZČO, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ z dôvodu:

• poberania materského,
• prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo
• z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok.

Podľa ZSP je výška jednotlivých druhov nemocenských dávok pre zamestnanca určená takto:

• výška nemocenského zamestnanca, ktorému sa nemocenské poskytuje od 11. dňa dočasnej PN, je 55 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
• výška nemocenského zamestnanca (ktorému dočasná PN vznikla v ochrannej lehote a zamestnanca, ktorému zaniklo poistenie v období prvých 10 dní dočasnej PN), povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je:
  • od 1. dňa dočasnej PN 25 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ a
  • od 4. dňa dočasnej PN 55 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
• výška ošetrovného je 55 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
• výška materského je 65 % DVZ alebo pravdepodobného DVZ,
• výška vyrovnávacej dávky je 55 % rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Mesačné sumy nemocenských dávok sa podľa § 116 ods. 8 ZSP zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.

Nemocenské sa zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Nárok na vyrovnávaciu dávku má iba zamestnankyňa. Povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na vyrovnávaciu dávku nemá. Ak zamestnankyňa vykonávala pred otehotnením prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná, alebo prácu, ktorá ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok výkonu práce a ak to nie je možné, preradiť ju na inú, pre ňu vhodnú prácu.

Ak by po preradení zamestnankyňa dosiahla nižší zárobok, má právo požiadať o vyrovnávaciu dávku. Ide o preradenie na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala predtým. Obdobne to platí aj v prípade matiek do konca 9. mesiaca po pôrode.

Na vznik nároku na ošetrovné a materské sa vyžaduje podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch. Doba vyplácania materského je 34 týždňov, v prípade osamelej matky je to 37 týždňov.

V prípade ženy, ktorá porodila naraz 2 a viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará, sa materské vypláca 43 týždňov. V prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o dieťa sa stará, je doba vyplácania materského 28 týždňov. Osamelému poistencovi alebo tomu, ktorý prevzal deti do starostlivosti a stará sa aspoň o 2 deti, patrí doba nároku na materské 37 týždňov. Iný poistenec má nárok na materské najviac do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa.

Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne sa považujú za osamelých takí poistenci, ktorí žijú v domácnosti sami, pričom sú slobodní, ovdovení alebo rozvedení, prípadne z iných vážnych dôvodov osamelí a nežijú s druhom/družkou.

Ide aj o prípady manželov/manželiek, ktorých manželský partner je vo väzbe alebo vykonáva trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jedného roka, je nezvestný/nezvestná a je po ňom/nej vyhlásené pátranie alebo je na dlhodobom liečení trvajúcom najmenej jeden rok.

Pri preukazovaní osamelosti Sociálna poisťovňa vyžaduje predloženie hodnoverného dokladu príslušného orgánu (pri úmrtí úmrtný list, pri rozvode rozhodnutie príslušného súdu, pri iných vážnych dôvodoch osamelosti potvrdenie príslušného orgánu) spolu s čestným vyhlásením poistenca o tom, že žije v domácnosti sám, že nemá spoločnú domácnosť s inou osobou. Sociálna poisťovňa spravidla neskúma pravdivosť tvrdení uvedených v čestnom vyhlásení. Pokiaľ však vzniknú dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto údajov, má možnosť preskúmať ich pravdivosť.

Autor: Ing. Jolana Strýčková