Dohoda o sporných nárokoch v zmysle Zákonníka práce

Účelom dohody o sporných nárokoch v zmysle Zákonníka práce je upraviť spornosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom, odstrániť pochybnosti o vzájomných právach a povinnostiach medzi nimi a riešiť sporné nároky mimosúdnou cestou.

Účastníci si dohodnú aj otázku predmetu plnenia, rozsahu plnenia, lehotu uspokojenia nároku a miesto plnenia. Dohoda o sporných nárokoch je pomenovaným zmluvným typom, ktorého cieľom je úprava zániku sporných práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

Dohoda o sporných nárokoch je upravená v ustanoveniach § 32 až § 34 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Spomínané ustanovenia upravujú uspokojovanie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle ktorých, ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom pošty, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia, nie jeho odoslaním. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky, nárok sa uspokojí pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného. Uplynutie doby sa považuje za právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik týchto práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

Uvedenou dohodou vzniká nový právny vzťah medzi jej účastníkmi, ktorý nahrádza doterajší vzťah. Vedie k zániku určitých práv a povinností a ku vzniku nových práv a povinností.

Dohoda o sporných nárokoch musí byť písomná, inak je neplatná.

V zmysle Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony (§ 38 OZ). Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

Obsahom dohody o ...