5. Dohoda povinného s oprávneným (exekučný príkaz)

Príklad č. 4:

Okresný súd uznesením nariadil výkon rozhodnutia v prospech oprávnenej, ktorou je dcéra zamestnanca z jeho prvého manželstva, proti povinnému, ktorým je tento zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy, výživné. Dlh na výživnom je suma 700 € a mesačné výživné je vo výške 80 €. Zamestnanec žije v druhom manželstve s dvomi neplnoletými deťmi. Akú sumu mu zamestnávateľ zrazí na uspokojenie výživného vo výplate mzdy za 7/2013, ak výška čistej mzdy zamestnanca je 800,50 €?

Základná nepostihnuteľná časť sa uplatní na 2 deti. Na dieťa, v prospech ktorého trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, sa neuplatní.

Pri sume 297,13€ končí tretinový systém. Platiteľ mzdy zrazí povinnému zvyšok čistej mzdy o celú sumu, ktorá prevyšuje 297,13€, teda sumu 316,19 € (613,32 – 297,13). Suma 297,13€ sa rozdelí na 3 tretiny (99,04 + 99,04 + 99,05). Prvé dve tretiny sa použijú na uspokojenie pohľadávok.

Zrážka zo mzdy sa vykoná v sume 514,27 €. Platiteľ túto sumu zašle na účet oprávneného. Zo sumy 514,27 € sa uspokojí výživné vo výške 80 € a nedoplatok na výživnom v sume 434,27 € (514,27 – 80). Výška nedoplatku na výživnom po prvej zrážke teda bude: 700 – 434,27 = 265,73 €. Pohľadávka, ktorá predstavuje dlh na výživnom, bude uspokojovaná priebežne v ďalších mesiacoch.

Príklad č. 5:

Voči povinnému je nariadená exekúcia, nedoplatok poistného na sociálne poistenie (prednostná pohľadávka). Na jej úhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistej mzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 3 deti.

Príklad č. 6:

Na základe exekučného príkazu sa vymáha dlh, suma 2 000 €, ktorú si zamestnanec požičal od inej fyzickej osoby a nesplatil podľa vopred podpísanej zmluvy. Táto pohľadávka nie je prednostná. Zamestnanec je slobodný, bezdetný. Čistý príjem zamestnanca je 550,20 €.

Príklad č. 7:

Zamestnanec uzatvoril dohodu podľa ObZ o tom, že zrážkami zo mzdy bude firme, od ktorej kúpil tovar na splátky, uhrádzať mesačné platby. Je zamestnávateľ tohto zamestnanca povinný zrážky na základe takejto dohody realizovať, ak o tejto dohode v čase podpisu nevedel, teda nedal súhlas na výkon týchto zrážok?

Ak bola dohoda podpísaná v zmysle § 551 ObZ, uzatvorením dohody vznikol vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy, teda zamestnávateľom dlžníka (i napriek tomu, že v čase podpisu zamestnávateľ nebol účastníkom tejto dohody).

Ak veriteľ dohodu predloží platiteľovi mzdy dlžníka, tak potom je platiteľ mzdy (zamestnávateľ) povinný zrážať svojmu zamestnancovi (dlžníkovi) zrážky v zmysle dohody a veriteľovi vyplácať dohodnuté sumy zo mzdy zamestnanca až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

Písomnú dohodu uzatvorenú medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 551 ObZ musí predložiť platiteľovi mzdy veriteľ. Získava tak poradie pre uspokojovanie svojej pohľadávky a platiteľ mzdy je v takomto prípade povinný zrážky na základe predloženej dohody vykonávať. Ak by ich nevykonával, tak sa vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá by veriteľovi vznikla, ak by zrážky platiteľ mzdy nevykonával.

Príklad č. 8:

Dňa 12. 8. 2013 bol zamestnávateľovi doručený daňový exekučný príkaz na vymáhanie nedoplatku na dani voči jeho zamestnancovi – daňovému dlžníkovi.

Ide o zamestnanca, ktorý má u zamestnávateľa popri pracovnom pomere uzatvorenú aj dohodu o vykonaní práce. Od 9. 9. 2013 do 18. 9. 2013 bol tento zamestnanec dočasne práceneschopný, zamestnávateľ mu vyplatil náhradu mzdy za prvých 10 dní jeho dočasnej práceneschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZNP“). Z akých príjmov vykoná zamestnávateľ zrážku na účely daňovej exekúcie?

Postup pri výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je upravený ustanoveniami § 98 až § 106 ZSD. Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú alebo fyzickú osobu – zamestnávateľa, voči ktorému má daňový dlžník – zamestnanec, nárok na mzdu alebo plat.

Daňovej exekúcii podlieha mzda zamestnanca a všetky príjmy, ktoré získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy, ak nie sú ZSD alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené. Ak má zamestnanec, ktorý je daňovým dlžníkom, popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

Iným príjmom na tieto účely sa podľa § 106 ods. 1 ZSD rozumie pracovná odmena člena družstva a príjem, ktorý zamestnancovi nahrádza odmenu za prácu, teda v tomto prípade aj odmena vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa ZNP.

Príklad č. 9:

V období od 1. 11. 2013 vymáha prostredníctvom Sociálnej poisťovne exekútor dlh od poberateľa starobného dôchodku v prospech obchodnej spoločnosti. Dlh mu vznikol z dôvodu nesplácania mesačných splátok, ku ktorým sa zaviazal pri kúpe tovaru na splátky. Dôchodca je vdovec a nemá vyživovaciu povinnosť. Jeho dôchodok predstavuje sumu 400 €/mesiac. V tomto prípade ide o neprednostnú pohľadávku.