Obsah
Dátum publikácie:8. 12. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Dohody o prácach mimo pracovného pomeru; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy; Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Dôchodkové zabezpečenie
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Jednotlivé formy zárobkovej činnosti sa od seba navzájom odlišujú, najmä pokiaľ ide o odvodové povinnosti. Na zvýšenie dôchodku starobného dôchodcu a predčasného starobného dôchodcu má vplyv zárobková činnosť, ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie. Ide o zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 a ods. 3 ZSP, z ktorej dosahuje príjem podľa:
Ak má fyzická osoba akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, je podľa § 4 ZSP a podľa § 11 ods. 3 ZZP považovaná za zamestnanca a platiteľ takéhoto príjmu je považovaný za zamestnávateľa.
Podľa § 5 ods. 2 ZDP platí, že príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Zárobková činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu
Zárobkovú činnosť v závislom vzťahu podľa Zákonníka práce môže starobný dôchodca a predčasný starobný dôchodca vykonávať ako zamestnanec na základe:
Ak starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, tak zamestnávateľ je povinný pri jeho zamestnávaní dodržiavať zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), podľa ktorého je pre rok 2014 nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z. ustanovená minimálna mzda takto:
a) 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Dohodár (starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca) môže so zamestnávateľom uzatvoriť najviac na 12 mesiacov:
- buď dohodu o vykonaní práce (ďalej len „DVP“), ak rozsah práce (pracovnej úlohy) nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa,
- alebo dohodu o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“), ak ide o činnosť v rozsahu najviac 10 hod./týždeň.
Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Výška odmeny závisí od dohody medzi zamestnávateľom a dohodárom, pričom musí byť rešpektovaný zákon o minimálnej mzde.
Zárobková činnosť na základe mandátnej a príkaznej zmluvy
Ak starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, plynie mu príjem podľa Obchodného zákonníka. Ide o príjem (odmenu) z obchodnoprávneho vzťahu na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 až § 576 Obchodného zákonníka (resp. zmluvy o výkone funkcie).
Zo zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu síce nevyplýva vzťah podriadenosti (tak ako to vyžaduje Zákonník práce, pričom tu chýba aj prvok závislej práce), ale príjem vyplácaný na základe tejto zmluvy je zdaňovaný podľa § 5 ZDP a vzniká povinnosť platiť poistné v súlade so ZSP a ZZP.
Rovnako to platí aj v prípade príkaznej zmluvy. Ak ju uzatvorí starobný dôchodca alebo predčasný starobný dôchodca so zamestnávateľom podľa Občianskeho zákonníka tak, že má znaky závislej práce, tak príjem vyplácaný z príkaznej zmluvy je zdaňovaný podľa § 5 ZDP a vzniká povinnosť platiť poistné v súlade so ZSP a ZZP. Vždy rozhoduje obsah zmluvy. O závislú prácu ide vtedy, ak je vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti osoby pracujúcej na základe príkaznej zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa za odmenu,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
- v mene zamestnávateľa.
Zárobková činnosť SZČO, pri ktorej vzniká povinné dôchodkové poistenie
Podľa § 293cu ZSP sa od 1. 7. 2014 aplikuje v praxi znenie § 5 ZSP tak, ako ho upravil zákon č. 338/2013 Z. z.
Podľa § 5 ZSP je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide o zárobkovú činnosť, pri ktorej dosahuje SZČO:
- príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,
- príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, pretože tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
- príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak sa na SZČO v sociálnom poistení uplatňujú predpisy SR podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. 4. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.
Povinné dôchodkové poistenie vzniká v súlade s podmienkami ustanovenými v ZSP vtedy, ak SZČO dosahuje:
1. príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP:
2. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 ZDP)
podľa § 6 ods. 2 ZDP:
- z vytvorenia diela a umeleckého výkonu (podľa § 39 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom) vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 ZDP a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
- z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr.: zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia),
- znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch),
- z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou (napr.: zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb., zákon č. 566/2001 Z. z., zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Príklad č. 1:
Môže pracovať starobný dôchodca (alebo predčasný starobný dôchodca) na základe DVP, ak vykonáva činnosti pre poisťovňu, ktoré sú spojené s poisťovaním majetku a osôb? Ak by začal pracovať ako SZČO na základe zmluvy o zastúpení, vznikla by mu zároveň (od prvého dňa tejto činnosti) aj povinnosť platiť odvody z príjmu, ktorý dosahuje z tejto zmluvy o zastúpení?
Činnosť sprostredkovateľa nie je možné vykonávať na základe DVP alebo DPČ. Je ale možný súbeh sprostredkovateľskej činnosti podľa § 6 ZDP a výkonu práce na základe dohody podľa Zákonníka práce, kedy dohodár dosahuje príjem podľa § 5 ZDP. Obsahom dohody je práca vykonávaná v závislej činnosti v súlade so Zákonníkom práce, ktorou nemôže byť sprostredkovateľská činnosť. Ak ide o súbeh príjmu podľa § 6 ZDP a § 5 ZDP, tak osoba platí poistné z obidvoch právnych vzťahov.
Na dosahovanie príjmu na základe zmluvy o zastúpení (predmetom ktorej je poisťovanie majetku a osôb) sa vzťahuje § 6 ods. 2 písm. d) ZDP. Nejde o príjem dosahovaný na základe živnostenského oprávnenia. Príjmy sprostredkovateľov sa neradia pod príjmy z obchodnej činnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona v znení neskorších predpisov. Je to aktívny (nie pasívny) príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov. Sprostredkovateľ vykonáva činnosti napr. podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier dôchodkového poistenia), zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier dôchodkového poistenia), zákona č. 310/1992 Zb. (stavebné sporenie), zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti atď. (všetky zákony v znení neskorších predpisov).
Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie vzniká poistencovi, teda aj starobnému dôchodcovi alebo predčasnému starobnému dôchodcovi, ktorý je SZČO, podľa § 21 ZSP až od 1. 7. (resp. od 1. 10., ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je mesačne najmenej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Od 1. 7. 2014 vznikla povinnosť platiť povinné dôchodkové poistenie vtedy, ak SZČO dosiahla za rok 2013 príjem vyšší ako 4 830 € (pozri tabuľku č. 7).
Povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie vzniká podľa ZZP. Sumu poistného zúčtuje poistencovi príslušná zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania poistného zo skutočného vymeriavacieho základu po uplynutí kalendárneho roka.
Pozor!
Ide o hrubý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (nie príjem znížený o výdavky).
Príklad č. 2:
Starobný dôchodca prenajíma byt v Bratislave. V roku 2013 dosiahol príjem z prenájmu v sume 4 965 €, v súlade so ZDP podal daňové priznanie za rok 2013. Ovplyvní príjem z prenájmu bytu výšku jeho starobného dôchodku?
Nie. Ide o príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP. Dôchodcovi nevznikne povinné dôchodkové poistenie. Výšku dôchodku by ovplyvnili iba príjmy dosahované podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP v prípade, ak by dôchodcovi vznikla povinnosť platiť z týchto príjmov povinné poistné na dôchodkové poistenie.
Poznámka redakcie:
§ 3 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 a ods. 3 ZSP
Autor: Ing. Jolana Strýčková
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR