Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (zmena od 1. 1. 2014)

Od 1. januára 2013 musí odmena za prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru dosahovať sumu minimálnej mzdy, avšak vzhľadom na rozsah jednotlivých dohôd je potrebné rešpektovať predovšetkým (najnižšiu) hodinovú sumu minimálnej mzdy.

Obsah

Dátum publikácie:9. 12. 2013
Autor:JUDr. Zuzana Macková, PhD.
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Odmena za prácu, mzda, plat
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb iba výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,t. j. dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. V prípade, akide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, môže výnimočne uzatvoriť dohodu o vykonaní práce aleboak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, môže výnimočne uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú tieto ustanovenia ZP:

  • prvej časti ZP – t. j. § 1 až § 40 ZP,
  • § 85 ods. 1 a 2 ZP – t. j. v zmysle ktorého pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou; pričom za dobu odpočinku sa považuje akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom,
  • § 90 ods. 10 ZP – t. j. v zmysle ktorého zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času,
  • § 91 až § 95 ZP – t. j. problematika prestávok v práci, nepretržitého denného odpočinku, nepretržitého odpočinku v týždni, dni pracovného pokoja,
  • § 98 ZP – t. j. problematika nočnej práce – tzn. práce vykonávanej v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
  • § 119 ods. 1 – t. j. v zmysle ktorého mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, t. j. zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014 na výšku 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a na 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom,
  • šiesta časť ZP – t. j. § 146 až § 150 ZP upravujúce ochranu práce, kontrolu odborovým orgánom a inšpekciu práce.

Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a ani prácu nadčas.

V prípade, ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) ZP (t. j. dôležité osobné prekážky v práci), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

S mladistvými zamestnancami (t. j. s mladšími ako 18 rokov, ale staršími ako 15 rokov po skončení povinnej školskej dochádzky) možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí ich zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

Medzi základné povinnosti zamestnancov patrí najmä:

  • vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
  • vykonávať práce osobne,
  • dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
  • riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
  • písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy pre doručovanie písomností a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Zamestnávatelia sú povinní najmä:

  • utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
  • oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené (uvedené platí od 1. apríla 2005 v zmysle Zákonníka práce, ktorý sa mení a dopĺňa zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
  • viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, a to od 1. 1. 2013 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.

Zákazy prác a pracovísk pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd mimo pracovného pomeru, t. j. ide najmä o práce pre ženy fyzicky neprimerané, škodiace ich organizmu a práce ohrozujúce ich materské poslanie. Tehotné ženy nesmú byť zamestnávané ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v ich osobe. To platí rovnako aj o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacich matkách.

Ak ide o náhradu škody, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 ZP, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere. Rozsah náhrady škody je limitovaný. Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti maximálna výška náhrady škody nesmie presiahnuť jednu tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako jedna tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce s výnimkou prípadov ustanovených v § 182 až § 185 ZP (t. j. pri zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať). Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.

5.1 Dohoda o vykonaní práce (§ 226 ZP)

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec môže mať neobmedzený počet dohôd o vykonaní práce pre neobmedzený počet zamestnávateľských subjektov, avšak výkon práce na základe aj viacerých dohôd o vykonaní práce pre jedného zamestnávateľa nesmie prekročiť v kalendárnom roku rozsah 350 hodín.

Dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená:

  • pracovná úloha (ktorá je vymedzená individuálne a nie druhovo),
  • dohodnutá odmena za jej vykonanie,
  • doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a
  • rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, pretože inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy vo všeobecnosti je splatná po dokončení a odovzdaní práce, pretože pracovný záväzok z dohody o vykonaní práce je vymedzený konkrétnym výsledkom práce.

Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.

Z uvedeného vyplýva, že iba v prípade dohody o vykonaní práce môže ísť o nepravidelný (t. j. jednorazový)alebo aj o pravidelný (t. j. mesačný) príjem na základepísomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle § 226 ods. 4 ZP. Ide o taxatívne určenú podstatnú náležitosť tejto dohody, ktorú zákonodarca ustanovil pod sankciou neplatnosti.

Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

V prípade, ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

5.2 Dohoda o pracovnej činnosti (§ 228a ZP)

Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzavrieť s fyzickou osobou iba na príležitostný výkon činnosti vymedzenej konkrétnym druhom práce. Ide v podstate o opakujúci sa výkon určitej konkrétnej pracovnej činnosti (napr. upratovanie, predaj, práce v gastronómii a hotelierstve atď.), nie o jednotlivú (výsledkom určenú) pracovnú úlohu, ako je to v prípade dohody o vykonaní práce.

Na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac (t. j. maximálne) 10 hodín týždenne.

Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musia byť uvedené:

  • dohodnutá práca,
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu (vzhľadom na charakter pravidelného a opakujúceho sa konkrétneho výkonu pracovnej činnosti, odmena má mať charakter pravidelného príjmu, t. j. má sa vyplácať pravidelne mesačne),
  • dohodnutý rozsah pracovného času a
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť iba na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer (t. j. podľa § 68 až § 70 ZP).

Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne iba výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

5.3 Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 – § 228 ZP)

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzavrieť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu (t. j. zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov) ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba (t. j. študent dennej formy vysokoškolského štúdia) dovŕši 26 rokov veku.

Na základe tejto dohody možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; pričom priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode musia byť uvedené:

  • dohodnutá práca,
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
  • dohodnutý rozsah pracovného času a
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu žiaka alebo študenta – t. j. potvrdenie o návšteve strednej školy, učilišťa alebo vysokej školy.

To (od 1. septembra 2011) neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.

Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť iba pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer (t. j. zo strany zamestnávateľa v prípade, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu a zo strany zamestnanca možno okamžite skončiť pracovný pomer, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú preňho vhodnú prácu, ďalej v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti a taktiež v prípade, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Mladistvý zamestnanec, t. j. mladší ako 18 rokov veku môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.)

Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne iba výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

P o z o r !

Od 1. januára 2013 musí odmena za prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov, dosahovať sumu minimálnej mzdy, avšak vzhľadom na rozsah jednotlivých dohôd je potrebné rešpektovať predovšetkým (najnižšiu) hodinovú sumu minimálnej mzdy v zmysle zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014, t. j. 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

 


Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.