Manuál mzdovej účtovníčky (na rok 2014) – 2. časť

Manuál mzdovej účtovníčky je praktický návod pre zamestnávateľov pri plnení povinností v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov a poskytovaním mzdy od 1. januára 2014. 

Obsah

Dátum publikácie:27. 3. 2014
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 8. 2015

7. Poistné na povinné sociálne poistenie

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú:

  • nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské,
  • dôchodkové poistenie, a to:
    • starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,
    • invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,
  • úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom,
  • garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným,
  • poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti.

7.1. Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobného, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku alebo poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do 18 rokov veku presiahne 68 eur a u osoby nad 18 rokov presiahne 159 eur), najskôr od vzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca, alebo dňom zániku právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby s tzv. odvodovou úľavou, ktorá bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnanou osobou, vzniká:

  • od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem vyšší ako 526,62 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2013, alebo vyšší ako 539,35 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, najskôr od vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
  • od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ak povinné poistenie nevzniklo skôr.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby s tzv. odvodovou úľavou, ktorá bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnanou osobou, vzniká, ak po vyplatení príjmu po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 526,62 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2013, alebo vyššia ako 539,35 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, a to odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

7.2. Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

 

 

Sadzba z vymeriavacieho základu

zamestnanec

zamestnávateľ

Nemocenské poistenie

1,4 %

1,4 %

Starobné poistenie

4 %

14 %

Invalidné poistenie

3 %

3 %

Poistenie v nezamestnanosti

1 %

1 %

Garančné poistenie

neplatí

0,25 %

Úrazové poistenie

neplatí

0,8 %

Rezervný fond solidarity

neplatí

4,75 %

 

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov neplatí:

  • zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
  • zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na:

  • zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
  • obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
  • fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
  • fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom:

  • čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku,
  • je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
  • má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
  • je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
  • čerpá rodičovskú dovolenku.

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karanténneho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné:

  • v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
  • od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá,
  • v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,
  • v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné,
  • v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť na štátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.

Podľa § 4 ods. 4 zákona sa od 1. januára 2014 za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

7.3. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.4. Vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 103/2013 Z. z. vo výške 9 600 eur, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR vo výške 805 eur, je rozhodujúci pre určenie veličín v roku 2014.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, je podľa § 138 ods. 1 zákona príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem:

  • príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
  • príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem, je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem v tomto právnom vzťahu.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov, je podľa § 139c ods. 2 zákona rozdiel medzi mesačným alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a zákonom určenou zvýhodnenou sumou.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, pri ktorom sa uplatňovala tzv. odvodová výnimka, je podľa § 139b ods. 3 zákona súčet pomernej časti príjmu vyplateného po zániku zamestnania pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru za príslušný kalendárny mesiac.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý zakladal právo na pravidelný mesačný príjem a vyplatením príjmu po zániku osoba nadobudla postavenie zamestnanca, je podľa § 139c ods. 3 zákona rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a zákonom určenou zvýhodnenou sumou v § 4 ods. 5 zákona.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj:

  • mesačný príjem a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením),
  • príjem z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru osoby predtým dlhodobo nezamestnanej s tzv. odvodovou úľavou.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

7.5. Vykazovanie a splatnosť poistného

Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne:

  • výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti odvádzaného poistného a príspevkov s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity,
  • opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že v riadnom výkaze uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe riadneho výkazu.

Zamestnávateľ za príslušný kalendárny mesiac predkladá:

  • Mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:
    • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinného poistenia, vrátane zamestnancov, ktorí majú prerušené povinné poistenie, zamestnancov, ktorí majú vylúčenú povinnosť platiť poistné, zamestnancov, ktorí sú zamestnancami len na účely úrazového a garančného poistenia,
    • údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovaného príjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období,
    • údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúce obdobie,
  • Výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:
    • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia,
    • zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zániku povinného dôchodkového poistenia,
    • zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
    • údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona,
    • obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ.

Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a príspevkov platí:

  • každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr. ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesačnom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne,
  • zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený.

Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vykázané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

Poistné z príjmu vyplateného po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru osobe s odvodovou úľavou, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.

7.6. Príklady určenia vymeriavacieho základu, poistného a vykazovania poistného

Poznámka:

Vymeriavací základ a jednotlivé druhy sociálneho poistenia sa samostatne zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

a) zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2014:

 

 

Vymeriavací základ najviac

Zamestnanec

Zamestnávateľ

sadzba

poistné najviac

sadzba

poistné najviac

Nemocenské poistenie

4 025,00

1,4 %

56,35

1,4 %

56,35

Starobné poistenie

4 025,00

4 %

161,00

14 %

563,50

Invalidné poistenie

4 025,00

3 %

120,75

3 %

120,75

Poist. v nezamestnanosti

4 025,00

1 %

40,25

1 %

40,25

Garančné poistenie

4 025,00

-

0,25 %

10,06

Úrazové poistenie

neohraničený

-

0,8 %

neohraničené

Rezervný fond

4 025,00

-

4,75 %

191,18

Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je podľa § 138 ods. 1 zákona príjem za daný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový.

b) zamestnanec s nepravidelným príjmom

Maximálne poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. januára 2014:      

 

 

Vymeriavací základ najviac

Zamestnanec

Zamestnávateľ

sadzba

poistné najviac

sadzba

poistné najviac

Nemocenské poistenie 

neplatí

neplatí

Starobné poistenie

4 025,00

4 %

161,00

14 %

563,50

Invalidné poistenie

4 025,00

3 %

120,75

3 %

120,75

Poist. v nezamestnanosti 

neplatí

neplatí

Garančné poistenie

4 025,00

-

0,25 %

10,06

Úrazové poistenie

neohraničený

-

0,8 %

neohraničené

Rezervný fond

4 025,00

-

4,75 %

191,18

 

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem zamestnanca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace, v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ.

c) zamestnanec za základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania dohody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmeny dosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace trvania dohody.

Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

d) zamestnanec na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom

Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom od 1. januára 2014:      

 

 

Vymeriavací základ mesačne

Zamestnanec sadzba

Zamestnávateľ sadzba

Nemocenské poisteniemesačný alebo priemerný mesačný príjem (najviac 4 025,00 eur)

neplatí

neplatí

Starobné poistenie

4 %

14 %

Invalidné poistenie

3 %

3 %

Poist. v nezamestnanosti

neplatí

neplatí

Garančné poistenie

-

0,25 %

Úrazové poistenie

-

0,8 %

Rezervný fond

-

4,75 %

Spolu 

7 %

22,8 %

 

V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

  • právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 159 eur,
  • právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 159 eur, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemerovaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnych mesiacov trvania dohody

a poistné na povinné dôchodkové poistenie je od 1. 1. 2014:

 

 

Vymeriavací základ mesačne

Zamestnanec sadzba

Zamestnávateľ sadzba

Nemocenské poisteniemesačný alebo priemerný mesačný príjem znížený o zvýhodnenú sumu (68, resp. 159 eur)

neplatí

neplatí

Starobné poistenie

4 %

14 %

Invalidné poistenie

3 %

3 %

Poist. v nezamestnanosti

neplatí

neplatí

Rezervný fond

-

4,75 %

Úrazové poistenieneznížený mesačný alebo priemerný mesačný príjem

-

0,8 %

Garančné poistenie

-

0,25 %

Spolu 

7 %

22,8 %

 

Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie študentov na základe dohody o brigádnickej práci študentov s uplatnenou výnimkou je podľa § 139c ods. 2 zákona rozdiel medzi mesačným, resp. priemerným mesačným príjmom a stanovenou hranicou zvýhodnenia.

Ak bol študentovi na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom s uplatnenou výnimkou vyplatený príjem po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci pre určenie vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia je podľa § 227a ods. 4 zákona súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania dohody a mesačného príjmu z tejto dohody.

Ak vyplatením tohto príjmu študent nadobudne postavenie zamestnanca, vymeriavací základ podľa § 139c ods. 3 zákona je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku dohody za každý kalendárny mesiac trvania dohody a zvýhodnenou sumou.

e) zamestnanec predtým dlhodobo nezamestnaný s tzv. odvodovou úľavou

Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky vymedzené v § 4 ods. 1 písm. d) zákona. Odvodové zvýhodnenie sa uplatňuje prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Hranica príjmu pre uplatnenie úľavy sa posudzuje pri vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru a uplatňuje sa počas celých 12 kalendárnych mesiacov.

Poistné na garančné a úrazové poistenie platené zamestnávateľom za zamestnanca – predtým dlhodobo nezamestnaného občana s príjmom nie vyšším ako 67 % priemernej mesačnej mzdy za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátno-zamestnanecký pomer a ktorý trvá najviac 12 kalendárnych mesiacov od 1. 1. 2014:

 

 

Vymeriavací základ najviac

Zamestnanec

Zamestnávateľ

sadzba

poistné najviac

sadzba

poistné najviac

Nemocenské poistenie 

neplatí

neplatí

Starobné poistenie 

neplatí

neplatí

Invalidné poistenie 

neplatí

neplatí

Poist. v nezamestnanosti 

neplatí

neplatí

Garančné poistenie

526,62* 539,35**

-

0,25 %

1,31 1,34

Úrazové poistenie

526,62* 539,35**

-

0,8 %

4,21 4,31

Rezervný fond 

-

neplatí

 

 

Poznámky:

* ak pracovný pomer vznikol v období od 1. 11. 2013 do 31. 12. 2013.

** ak pracovný pomer vznikol v období od 1. 1. 2014.

Od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho mesiaca trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru vzniká zamestnancovi podľa § 20 ods. 4 písm. b) zákona povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti. Ak mesačný príjem zamestnanca s tzv. odvodovou úľavou prekročí stanovenú hranicu, zamestnancovi vzniká podľa § 20 ods. 4 písm. a) zákona povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Aj keď v nasledujúcom mesiaci klesne príjem pod stanovenú hranicu, odvodovú úľavu už nie je možné uplatňovať. Ak bude zamestnancovi po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého sa uplatňovala odvodová úľava, vyplatený príjem, ktorý s jednotlivými mesačnými príjmami vyplatenými počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru v pomernej časti podľa počtu kalendárnych mesiacov presiahne stanovenú hranicu, vznikne zamestnancovi podľa § 20 ods. 5 zákona povinné dôchodkové poistenie odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

f) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu

Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem.

Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

g) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného kalendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo.

Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

8. Zdaňovanie príjmu zo závislej činnosti

Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod, a to pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorými sú:

  • príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
  • príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti,
  • platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
  • odmeny zo výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,
  • odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
  • príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
  • príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,
  • obslužné,
  • vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
  • odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komisie pre referendum a sčítacieho komisára,
  • nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj:

  • počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania suma vo výške 1 % v:
    • prvom roku zo vstupnej ceny vozidla zamestnávateľa poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac,
    • nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia,
  • rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,
  • cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a to:

  • cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
  • nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,
  • sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene, alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,
  • hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
  • náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
  • náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to:

  • suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,
  • hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
  • hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
  • použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,
  • poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu,
  • náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
  • príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
  • náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
  • podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní,
  • náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

8.1. Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenia zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú:

  • nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
  • nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane,
  • suma preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac 180 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

  • ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,
  • ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2014 bude:

  • ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 19 809 eur (198,09 x 100), nezdaniteľná časť bude 3 803,33 eura (198,09 x 19,2),
  • ak základ dane daňovníka bude vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 8 755,58 eura (198,09 x 44,2) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

  • ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
    • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
    • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
    • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
    • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
    • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2014 bude:

  • ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 35 022,31 eura a manželka (manžel):
    • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 803,33 eura,
    • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 eura a príjmom manželky (manžela),
    • má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť bude nula,
  • ak základ dane daňovníka je vyšší ako 35 022,31 eura a manželka (manžel),
    • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,91 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
    • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,91 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľná časť základu dane v sume preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorá sa uplatňuje v období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016, najviac do výšky 2 % zo základu dane, ktorá nesmie presiahnuť 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane, bude v zdaňovacom období roku 2014 maximálne 966 eur.

S účinnosťou od 1. januára 2014 sú podľa § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov novou nezdaniteľnou časťou základu dane aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Príspevky bude možné pri ročnom zúčtovaní dane alebo pri podaní daňového priznania odpočítať od základu dane vo výške, v akej budú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu.

8.2. Daňový bonus

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, t. j. dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa:

  • dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,
  • potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3, a to s účinnosťou od 1. februára 2014 novelizovaného zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, t. j.:

  • dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz,
  • dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,
  • dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
  • dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium na strednej alebo vysokej škole dennou formou, ktoré sa začína od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia, pričom do sústavnej prípravy na povolanie sa započítava aj obdobie:

  • bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
  • od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
  • po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
  • po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa (bez posudzovania, či štúdium presiahlo alebo nepresiahlo štandardnú dĺžku podľa študijného programu).

Príklad č. 1:

Zamestnanec do 31. 1. 2014 nemá nárok na daňový bonus, pretože jeho nezaopatrené dieťa opakuje ročník vysokoškolského štúdia a podľa študijného programu došlo k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia. Od 1. 2. 2014 vzniká zamestnancovi nárok na daňový bonus. Podľa zákona o vysokých školách môže štúdium presahovať štandardnú dĺžku štúdia pre daný študijný program najviac o dva akademické roky. Nárok na daňový bonus od 1. 2. 2014 má aj rodič, ktorého dieťa prekročí štandardnú dĺžku štúdia.

Príklad č. 2:

Podľa zákona účinného do 31. 1. 2013, ak dieťa po vykonaní maturitnej skúšky v období do 31. augusta začalo vykonávať zárobkovú činnosť (s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce) alebo sa zaevidovalo do evidencie nezamestnaných, nárok na daňový bonus do 31. augusta nevznikol. Podľa zákona účinného od 1. 2. 2014 nárok na daňový bonus vzniká aj v takýchto prípadoch až do konca školského roka, t. j. do 31. augusta.

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov.

Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 je suma daňového bonusu 21,41 eura mesačne na vyživované dieťa.

8.3. Zamestnanecká prémia

V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak:

  • dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
  • poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,
  • daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,
  • nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
  • nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,
  • nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,
  • vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

  • pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
  • pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2014 je nasledovný:

  • ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 112 eur, ale menej ako 4 224 eur, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 803,33 – 3 658,08 = 145,25 eura x 19 % = 27,5975 = 27,60 eura,
  • ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 224 eur, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 224 – základ dane daňovníka x 19 %,
  • ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

8.4. Výška dane zo základu dane

Daň zo základu dane je:

  • 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. v roku 2014 19 % zo sumy do 35 022,31 eura a
  • 25 % z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. v roku 2014 zo sumy do 35 022,31 eura 19 % a zo sumy od 35 022,32 eura 25 %.

8.5. Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie znížený o:

  • sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
  • nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 316,94 eura.

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov o tom:

  • že si uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
  • že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
  • či je poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6.

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie:

  • pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,
  • každoročne najneskôr do konca januára,
  • kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Od 1. januára 2014 vzor vyhlásenia určuje Finančné riaditeľstvo SR. Finančné riaditeľstvo SR určilo a na webovom sídle zverejnilo tlačivo: Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zmenu vzoru vyhlásenia, v porovnaní so vzorom platným do 31. 12. 2013 odporučeným Ministerstvom financií SR, je vhodné, aby zamestnávateľ zabezpečil podpísanie nových vyhlásení pre všetkých zamestnancov.

Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia:

  • poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
  • poberateľom starobného dôchodkového sporenia,
  • poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
  • poberateľom výsluhového dôchodku,
  • ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu.

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie:

  • v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daňs uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,
  • v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je:

  • 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2014 19 % zo sumy do 2 918,53 eura a
  • 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2014 zo sumy do 2 918,53 eura 19 % a zo sumy od 2 918,54 eura 25 %.

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane.

Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov.

O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse.

Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

8.6. Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona NR SR č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť:

  • príjem, ktorý nie je predmetom dane:
    • v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu,
    • v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení neskorích predpisov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zo sociálneho fondu,
  • príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o:
    • sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,
    • hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy,
    • hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku,
    • nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, hradené z prostriedkov sociálneho fondu,
  • príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti.

8.7. Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu.

Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane.

Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Predmetom dane môžu byť napríklad:

  • cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje,
  • cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste,
  • výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom,
  • paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu,
  • poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín,
  • poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania,
  • vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste,
  • preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla,
  • poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca.

8.8. Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

  • v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného,
  • okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov.

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmovu zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené:

  • hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy,
  • hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku.

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý.

8.9. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely

Do 31. 12. 2013 sa za príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov považovala suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely.

S účinnosťou od 1. januára 2014 je príjmom zamestnanca počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do používania suma vo výške 1 % v:

  • prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac, ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, o túto daň sa vstupná cena zvýši,
  • nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Tento postup sa podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 1 zákona o dani z príjmov prvýkrát použije za január 2014, a to aj v prípade, ak zamestnanec používal motorové vozidlo zamestnávateľa aj pred 1. 1. 2014.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ poskytol v období od 1. 10. 2013 zamestnancovi motorové vozidlo na služobné aj súkromné účely, ktoré obstaral v roku 2011 v obstarávacej cene 10 600 € + DPH 2 120 €. Na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí eviduje vozidlo v obstarávacej cene 10 600 €, DPH pri obstaraní účtoval na účet 343 – Daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ za kalendárny mesiac november a december 2013 zamestnancovi zúčtoval nepeňažný príjem v sume 1 % z hodnoty 10 600 €, t. j. 106 € mesačne. Pretože v roku 2014 ide o štvrtý kalendárny rok od zaradenia vozidla do užívania, vstupná cena vozidla pre výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca sa zníži o 3 x 12,5 % = 37,5 %. V roku 2014 bude nepeňažným príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % z hodnoty 6 625 €, t. j. 66,25 € mesačne.

8.10. Príjem z cien a výhier zo súťaží organizovaných zamestnávateľom

Ceny a výhry zosúťaží organizovaných zamestnávateľom sú pre zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov považované za príjem zo závislej činnosti. Za príjem zamestnanca sa považuje aj cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a nezaopatrenými deťmi zamestnanca.

Nepeňažnú výhru zamestnávateľ ocení v hodnote sumy poskytnutej ceny alebo výhry. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za jednu cenu alebo výhru. Ak hodnota ceny alebo výhry neprekročí uvedenú hodnotu, nezdaňuje sa.

Ak hodnota ceny alebo výhry prekročí uvedenú hodnotu, zdaňuje sa len suma presahujúca sumu 350 eur (do 31. 12. 2013 sa zdaňovala celá hodnota ceny alebo výhry).

Suma sa zdaňuje v období poskytnutia ceny alebo výhry tak, že sa pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.

8.11. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Na zdaňovacie obdobie roku 2014 Ministerstvo financií SR určilo oznámením č. MF/ /026368/2013-721 vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny mesiac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

  • v I. časti:
    • úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme,
    • dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti,
    • úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú:
      • suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré zamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktorú zvýšil odvod preddavkov na daň v príslušnom kalendárnom mesiaci, lebo tieto nedoplatky boli vyčíslené v  ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
      • suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktorú bol znížený odvod preddavkov za príslušný kalendárny mesiac, lebo tieto preplatky boli vyčíslené v  ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
      • suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevyplatil,
      • nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správne delikty a pod.,
    • suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac,
    • rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
    • úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkým oprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov. Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka, t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka,
    • úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú zamestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátane vykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu. Ak je úhrnná suma vyplatenej a vybranej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti vo IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka,
    • odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp. zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu,
    • dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané vo viacerých termínoch, uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočne odvedených preddavkov,
  • v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa,
  • v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu,
  • vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie.

9. Tvorba sociálneho fondu

Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí:

  • majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slovenskej republiky,
  • zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

  • povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto zamestnávateľ:
    • v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a súčasne
    • má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni,

môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu;

  • ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona:
    • v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohodnutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu,
    • alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa takýto príspevok týka);
  • ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorými môžu byť:
    • ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde,
    • zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
    • dary,
    • dotácie,
    • príspevky poskytnuté zamestnávateľovi,
    • prídel zamestnávateľa zo zisku.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka.

Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení.

10. Zrážky zo mzdy

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov.

10.1. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

V zmysle § 131 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca vykonáva prednostné zrážky:

  • poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení,
  • preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona o zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),
  • príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
  • preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva, a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov.

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

Po vykonaní prednostných zrážok zamestnávateľ v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môže zraziť len:

  • preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
  • sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
  • peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
  • neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
  • nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
  • náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
  • náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
  • sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok môže zamestnávateľ vykonať len:

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

  • pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
  • pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
  • pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
  • pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
  • pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi  zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
  • pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

  • zabezpečovaciu, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
  • uhradzovaciu, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

  • identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
  • dôvod zrážok zo mzdy,
  • určenie výšky zrážok,
  • údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
  • dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Príklad č. 4:

Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a dohodol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznal a vyčíslenú škodu by nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zrážkou zo mzdy zamestnanca, náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

10.2. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

  • zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
  • zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,
  • zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku,
  • zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2013 vo výške 198,09 eura mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 118,85 eura,
  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 eura, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 eura,
  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, t. j.:
    • 83,19 eura na plnoletú fyzickú osobu,
    • 34,66 eura na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
    • 34,66 eura na manžela, aj keď má vlastný príjem,
  • suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 297,13 eura.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014:

 

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy povinného

Sadzba zo sumy životného minima

Suma

na osobu povinného

60 %

118,85

na každú vyživovanú osobu

25 %

49,52

na manžela/-ku, aj keď má príjem

25 %

49,52

na osobu povinného – ak ide o výživné

70 % zo 60 %

83,19

na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,66

na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,66

suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia

150 %

297,13

 

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, vychádza z tretinového princípu. Mzda podliehajúca zrážkam, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy sa rozdelí na tretiny. Prvá tretina slúži na uspokojovanie bežných pohľadávok, druhá na uspokojovanie len prednostných pohľadávok a tretia sa pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí zamestnancovi.

Na tretiny sa delí suma maximálne 297,13 eura, pretože nad túto sumu sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia.

Príklad č. 5:

Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 1 dieťaťu. V období za mesiac február 2014 je potrebné z jeho mzdy vykonať exekučnú zrážku na výživné pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Dosiahol nasledovnú mzdu:

  • hrubá mzda: 650,00 €
  • povinné poistné celkom: 87,10 €
  • základ dane: 562,90 €
  • nezdaniteľná časť: 316,94 €
  • preddavok na daň: 46,73 €
  • daňový bonus: 21,41 €

Čistá mzda pre určenie zrážok zo mzdy:

  • hrubá mzda 650,00 €
  • poistné –  87,10 €
  • preddavok na daň – (46,73 – 21,41) €
  • čistá mzda pre určenie zrážok  = 537,58 €

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy:

  • základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 83,19 € na osobu zamestnanca + 34,66 € na manželku + 34,66 € na vyživované dieťa = 152,51 €,
  • zvyšok čistej mzdy: 537,58 – 152,51 = 385,07 € (prevyšuje sumu 297,13 €),
  • rozdelenie na tretiny: 297,13 : 3 = 99,04 €,
  • na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne: 99,04 € (prvá tretina) + 99,04 € (druhá tretina) + 87,94 € (537,58 – 152,51 – 297,13 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) = 286,02 €.

 

Poznámka redakcie:
§ 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
§ 139a, § 139b a § 139c zákona o sociálnom poistení
§ 11 zákona o dani z príjmov
§ 5 zákona o dani z príjmov
§ 33 zákona o dani z príjmov
§ 32a zákona o dani z príjmov
§ 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.