Kurzarbeit (skrátená práca)

Obsah:

1. Kto je zamestnancom na účely tohto zákona?

2. Aké okolnosti musia nastať, aby štát zamestnávateľovi vyplatil podporu?

3. Podmienky poskytnutia podpory pre zamestnanca

4. Žiadosť o poskytnutie podpory

5. Výška, výplata a vrátenie podpory

6. Obdobie poskytovania podpory

7. Poistné na financovanie podpory kurzarbeit

8. Kurzarbeit a živnostníci

9. Výška príspevku za marec 2022

10. Porovnanie zavedenia podpory skrátenej práce v zahraničí

Kurzarbeit označovaný tiež ako „skrátená práca“ je v zákone definovaný ako podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.

Zákon o podpore v čase skrátenej práce Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2022. Prvé žiadosti o podporu úrady práce prijímali v apríli, pretože žiadosti je možné predkladať vždy za predchádzajúci mesiac.

Táto koncepcia štátnej pomoci sa zavádza na základe skúseností z priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie COVID-19. Ďalším dôvodom je tiež postupné zavádzanie nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny.

V zásade je hlavnou myšlienkou tejto pomoci situácia, keď zamestnávateľ nemôže dočasne prideľovať prácu zamestnancom v celom rozsahu kvôli určitým vonkajším faktorom (druhy uvádzame nižšie). Aby z dôvodu takto vzniknutej situácie, ktorú nevedel ovplyvniť ani predpokladať, nemusel svojich zamestnancov prepúšťať, dohodne sa s nimi na skrátenej práci. Za tento čas má zamestnanec nárok na náhradu mzdy minimálne 80 %, pričom 60 % poskytuje zamestnávateľovi štát. Zamestnávateľ z vlastných zdrojov platí zostávajúcu časť mzdyPre porovnanie: V Českej republike dostanú zamestnávatelia 80 % mzdových nákladov, maximálne do 1,5-násobku celoštátnej priemernej mzdy, v Rakúsku zhruba 90 %, podľa výšky čistej mzdy zamestnanca, na Slovensku 60 % hodinovej mzdy zamestnanca. Najmä v severských krajinách, ako napríklad v Dánsku či Švédsku, ale aj v Holandsku či v Írsku sa zamestnancom vypláca táto dávka v istých prípadoch až do výšky 100 %..

Počas krízy v roku 2008/2009 zohrali schémy kurzarbeit pri udržaní pracovných miest veľkú úlohu. Miera nezamestnanosti v Nemecku napríklad zostala aj napriek recesii takmer nezmenená, pričom zásluha za to sa pripisuje aj opatreniu kurzarbeit. Podľa analýzy 16 krajín, ktoré poskytovali kurzarbeit počas finančnej krízy, mala schéma najväčší pozitívny vplyv práve v Nemecku (a v Japonsku). Autori analýzy odhadujú, ...