Obsah
Dátum publikácie:16. 11. 2013
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Dohody o prácach mimo pracovného pomeru; Odmena za prácu, mzda, plat; Zástupcovia zamestnancov
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014
V zmysle § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti, a to definícia pracovného času (§ 85 ods. 1 a 2), možnosť dojednania času na osobnú očistu (§ 90 ods. 10), prestávky v práci, ustanovenia o nepretržitom odpočinku a vymedzenie dní pracovného pokoja (§ 91 až § 95), ustanovenia o nočnej práci (§ 98), garancia minimálnej výšky mzdy podľa § 119 ods. 1 a šiesta časť Zákonníka práce.
Zamestnanec pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má tak právny nárok na odmenu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Zákonník práce vo svojej deviatej časti upravuje tri typy takýchto dohôd, ktoré môže zamestnávateľ výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb:
- dohodu o vykonaní práce, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
- dohodu o pracovnej činnosti, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce,
- dohodu o brigádnickej práci študentov, taktiež na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, avšak len s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta.
Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, resp. na všetky so zamestnancom uzavreté dohody u tohto zamestnávateľa, v kalendárnom roku nepresahuje 350 hodín. Odmena za prácu na základe dohody o vykonaní práce je teda viazaná na taký typ práce, ktorá jevymedzená jej výsledkom, pričom pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe.
Podľa § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
Na základe tejto evidencie je možné určiť počet hodín práce vynaložených na splnenie dohodnutej úlohy. Následne je potom možné overiť, či vyplatená výška odmeny v prepočte na 1 hodinu práce predstavovala najmenej sumu minimálnej mzdy; pokiaľ by tomu tak nebolo, zamestnávateľ by bol povinný rozdiel doplatiť v súlade so zákonom o minimálnej mzde.
UPOZORNENIE
Podľa § 226 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce zamestnávateľ môže po prerokovaní so zamestnancom odmenu primerane znížiť v prípade, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Primerané zníženie sumy odmeny môže byť realizované len v takej miere, aby vyplatená suma odmeny v prepočte na hodinu výkonu práce nebola nižšia ako suma minimálnej mzdy.
Dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti (§ 227 a § 228a)
Tieto dva druhy dohôd spoločne charakterizuje skutočnosť, že ich možno s fyzickými osobami uzatvárať v prípade, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Spoločnou je aj povinnosť viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu [§ 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce].
POZNÁMKA
Dohodu o brigádnickej práci je možné podľa § 227 ods. 1 Zákonníka práce uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku; prácu na základe takejto dohody možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.
Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričom tento priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.
Zjednodušene možno povedať, že suma odmeny vyplatenej žiakovi alebo študentovi na základe práce vykonávanej podľa uzavretej dohody o brigádnickej práci študentov nesmie byť nižšia ako suma minimálnej mzdy zodpovedajúca rozsahu vykonávanej práce podľa evidencie pracovného času. Ak by dohoda bola uzavretá na 20 hodín týždenne v priemere, odmena za prácu musí v priemere na týždeň dosahovať najmenej 20-násobok sumy hodinovej minimálnej mzdy.
Zákonník práce neustanovuje povinnosť dohodnúť výšku odmeny zásadne iba v hodinovom vyjadrení. Nie je preto vylúčené dojednanie výšky odmeny:
- v eurách za mesiac najmä v prípade, ak sa napr. so študentom dohodne aj mesačný rozsah počtu pracovných hodín v rámci maximálnych priemerných týždenných limitov,
- napr. formou dvoch alebo viacerých zložiek, v rámci ktorých k pevnej sume v hodinovom vyjadrení (ktorá môže byť dohodnutá nižšou sumou ako suma minimálnej mzdy) sa bude poskytovať pohyblivá časť odmeny za dosiahnuté výkony a pod.
UPOZORNENIE
Pre posudzovanie dodržania zákona o minimálnej mzde nie je primárne podstatná dohodnutá suma odmeny ani spôsob jej dohodnutia (jedinou sumou za splnenie úlohy pri dohode o vykonaní práce, mesačnou alebo hodinovou sumou v prípade ďalších dohôd, formou viacerých zložiek odmeny a pod.), ale výška skutočne vyplatenej sumy odmeny.
Rovnaké závery platia aj pre dohody o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce, na základe ktorých možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Príklad č. 9:
Zamestnávateľ so zamestnancom uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej bude vykonávať archivačné práce pre zamestnávateľa jeden deň v týždni v trvaní 8 pracovných hodín. Zamestnávateľ dohodol odmenu v sume 0,10 eura za každý skompletizovaný spis pripravený na odovzdanie do archívu, pričom sa predpokladá spracovanie cca 25 kompletných spisov za 1 deň; ak by skutočne vyplatená výška odmeny v rámci mesiaca v prepočte na 1 odpracovanú hodinu nedosiahla najmenej 2,023 eura, zamestnávateľ by bol povinný rozdiel zamestnancovi doplatiť.
Aplikačné otázniky v prípade „dohodárov“
Zákonník práce v nadväznosti na zákon o minimálnej mzde hovorí iba to, že odmena vyplatená na základe práce podľa niektorej z vyššie uvedených dohôd nesmie byť nižšia, než je suma minimálnej mzdy. Minimálna mzda je ustanovená primárne ako mesačná suma a až z nej sa prepočtom vypočíta hodinová suma minimálnej mzdy. V tejto súvislosti vzniká prvá opodstatnená otázka: z ktorej z oboch súm sa má vychádzať pri posudzovaní dodržania garancie minimálnej výšky odmeny za vykonanú prácu?
Otázniky okolo mesačnej minimálnej mzdy
Suma mesačnej minimálnej mzdy sa uplatňuje výlučne u zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou; „dohodári“ do tejto skupiny nepatria. Zároveň platí, že ak takýto zamestnanec má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, prípadne ide o kombináciu oboch, uplatní sa mesačná minimálna mzda v sume zodpovedajúcej odpracovanému času.
Pretože na osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z týchto dohôd sa z ustanovení § 85 Zákonníka práce vzťahuje iba definícia pracovného času, na tzv. dohodárov sa nemôžu uplatniť ustanovenia § 85 ods. 5 až 7 Zákonníka práce o ustanovenom týždennom pracovnom čase; tento záver vyplýva z § 223 ods. 2 Zákonníka práce.
Skutočnosť, že v prípade „dohodárov“ sa z právneho hľadiska nedá vychádzať z ustanoveného týždenného pracovného času, znamená, že u týchto osôb nie je z právneho hľadiska možné určiť mesačný fond pracovného času, pretože ten závisí od ustanoveného alebo dohodnutého týždenného pracovného času.
Pokiaľ by sa malo vychádzať z mesačnej sumy minimálnej mzdy, bolo by totiž potrebné určiť jej alikvotný podiel na počet hodín odpracovaných v mesiaci na základe dohody, aby sa dala vypočítať suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac vo výške zodpovedajúcej podielu zamestnancom odpracovaného času z mesačného fondu pracovného času.
Limity počtu hodín, ktoré môže fyzická osoba odpracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov (maximálne 20 hodín v priemere) a dohody o pracovnej činnosti (maximálne 10 hodín), sú vyjadrené v hodinách za týždeň, takže je tu zdanlivá analógia k práci na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas (§ 49 Zákonníka práce). U „dohodárov“ však – na rozdiel od zamestnancov v pracovnom pomere – nemôžeme hovoriť o ustanovenom týždennom pracovnom čase. Aj keď „technicky“ je možné vychádzať z alikvotnej časti sumy mesačnej minimálnej mzdy, takéto riešenie vztiahnuté na„dohodárov“ by z právneho hľadiska nemalo opodstatnenie.
Otázniky okolo úpravy hodinovej minimálnej mzdy
Druhá otázka súvisí s hodinovou minimálnou mzdou: ako už bolo uvedené, u zamestnanca v pracovnom pomere sa v prípade, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca kratší ako 40 hodín, suma hodinovej minimálnej mzdy, v súlade s § 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde, zvýši nepriamo úmerne zníženiu ustanoveného týždenného pracovného času.
Sú v praxi prípady, kedy osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti nahradí dočasne neprítomného zamestnanca na pracovnom mieste, kde je ustanovený kratší týždenný pracovný čas, napr. 37,5 hodiny. Obdobne to môže byť aj v prípade žiaka, resp. študenta pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Technicky je teda možné v takýchto prípadoch prepočítať hodinovú sumu minimálnej mzdy podľa ustanoveného týždenného pracovného času na prevádzke aj na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky odmeny.
Opäť však platí, že u „dohodárov“ sa inštitút ustanoveného týždenného pracovného času neuplatňuje, lebo príslušné ustanovenia 9. časti Zákonníka práce upravujú maximálnu dĺžku výkonu práce pre každý typ dohody osobitne.
Aj keď pri garancii minimálnej výšky odmeny za prácu na dohodu je technicky možné sumu hodinovej minimálnej mzdy zvýšiť prepočtom podľa ustanoveného týždenného pracovného času na prevádzke, kam „dohodár“ nastúpil na výkon práce, ani v tomto prípade však z právneho hľadiska nie je opodstatnená aplikácia ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde o úprave (zvýšení) sumy minimálnej mzdy v prípade „dohodárov“.
Odporúčaný postup u tzv. dohodárov
Na základe vyššie uvedeného je možné odporučiť, aby sa pri výpočte minimálnej nárokovej výšky odmeny za prácu na základe ktorejkoľvek dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a prípadného nároku na doplatok do sumy odmeny vychádzalo výlučne z hodinovej sumy upravenej nariadením vlády Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na spôsob dojednania odmeny (mesačná suma, hodinová suma, suma zložená z viacerých častí alebo suma odvodená podľa množstva alebo výkonu), t. j. v roku 2014 počítať garanciu celkového nároku na odmenu ako súčin sumy 2,023 eura a počtu vykázaných hodín práce.
Zároveň je možné odporučiť, aby sa na účely posúdenia výšky vyplatenej sumy odmeny z hľadiska dodržania zákonne garantovanej minimálnej výšky odmeny vychádzalo zo základnej sumy hodinovej minimálnej mzdy pre 40-hodinový týždenný pracovný čas ustanovenej na príslušný rok nariadením vlády Slovenskej republiky, t. j. bez ohľadu na skutočný týždenný pracovný čas pre zamestnancov zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Toto odporúčanie sa opiera o vyššie uvedené právne závery o nemožnosti právnej aplikácie ustanovení Zákonníka práce o ustanovenom a určenom týždennom pracovnom čase na tzv. dohodárov.
Zároveň odporúčanie rešpektuje, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe niektorej z dohôd, ktorá umožní zistiť počet hodín, počas ktorých zamestnanec prácu vykonával; tento počet nezávisí od ustanoveného týždenného pracovného času, ale len od dohody a osobitných limitov vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Na základe tejto evidencie je aj z praktického hľadiska pomerne jednoduché overiť, či skutočne vyplatená suma odmeny zodpovedala najmenej sume minimálnej mzdy v prepočte na hodinu výkonu práce.
Poznámka redakcie:
§ 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde
§ 226 až § 228a Zákonníka práce
Autor: Ing. Miroslav Mačuha
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR