Vláda Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2013 schválila nariadenie vlády č. 321/2013 Z. z., ktorým ustanovila na rok 2014 sumu mesačnej minimálnej mzdy vo výške 352,00 eur, z čoho zákonným postupom vypočítaná suma minimálnej mzdy za odpracovanú hodinu predstavuje 2,023 eura.
Zvýšenie oproti minimálnej mzde platnej v roku 2013 na úrovni sumy 337,70 eura mesačne a 1,941 eura za hodinu predstavuje nárast o 4,23 % (v absolútnom vyjadrení zvýšenie činí 14,30 eura mesačne).
Článok upozorňuje na dôvody a podmienky, kedy sa pri posudzovaní nároku vychádza z mesačnej sumy minimálnej mzdy a v akých prípadoch sa vychádza z hodinovej minimálnej mzdy.
Článok uvádza príklady, akým spôsobom je potrebné upraviť mesačnú sumu minimálnej mzdy, ak má zamestnanec dohodnutý kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, alebo v mesiaci neodpracoval plný mesačný fond pracovného času. V prípade hodinovej sumy minimálnej mzdy článok upozorňuje na povinnosť jej úpravy v prípade, ak je na pracovisku zamestnanca ustanovený týždenný pracovný čas v dĺžke menej ako 40 hodín týždenne, pričom takéto situácie demonštruje na príkladoch z praxe.
Zvýšenie sumy minimálnej mzdy má dosah aj na niektoré ďalšie nároky zamestnancov. Ide najmä o inštitút minimálnych mzdových nárokov, ktorých sadzby sú ustanovené ako násobky sumy minimálnej mzdy pomocou koeficientov pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta zamestnanca. Zvýšenie sumy minimálnej mzdy má dosah aj na plnenia, ktorých minimálna nároková výška je odvodená zo sumy minimálnej mzdy.
V článku sa ďalej upozorňuje, že priemerný alebo pravdepodobný zárobok zamestnanca na pracovnoprávne účely nesmie byť nižší ako suma hodinovej minimálnej mzdy, resp. sadzba minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu, pričom sa uvádzajú príklady situácií, kedy je zamestnávateľ povinný upraviť priemerný zárobok zamestnanca na zákonom garantovanú úroveň.
Napokon je tu veľká skupina osôb pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pretože zákon o minimálnej mzde sa od 1. januára 2013 vzťahuje aj na tieto osoby, článok analyzuje dosah ustanovenia, v zmysle ktorého vyplatená odmena za prácu na základe týchto dohôd nesmie byť nižšia ako suma minimálnej mzdy. V závere sa článok zaoberá riešením aplikačných problémov v súvislosti s touto novou garanciou minimálnej výšky odmeny pre „dohodárov“.
Úvod
Žiaľ, téma medziročného zvýšenia sumy minimálnej mzdy sa aj tohto roku stala hlavne politickým problémom. Prvotným dôvodom, prečo tomu tak pravidelne býva, je zrejme vzájomná neochota sociálnych partnerov dospieť k dohode o sume na základe odborných diskusií a názorov, zvažovať možné vplyvy a počúvať argumenty druhej strany. Aj preto odborné názory museli opäť ustúpiť politickému rozhodnutiu, ktoré na seba prevzala vláda Slovenskej republiky.
Stanoviská sociálnych partnerov
Zástupcovia zamestnávateľských zväzov jednomyseľne nesúhlasili so žiadnym zvýšením sumy minimálnej mzdy a zásadne požadovali ponechať ju na nezmenenej úrovni.
Tento názor si okrem „klasických“ zástupcov zamestnávateľov (Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky) osvojil aj tretí člen zástupcov zamestnávateľov, ktorým je Združenie miest a obcí Slovenska.
Požiadavku nezvyšovať sumu minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľských zväzov odôvodňovali jej možnými negatívnymi dosahmi na zamestnanosť, a to najmä sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva s tým, že najnegatívnejšie dosahy budú v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a zákonite nižšou mzdovou úrovňou, pričom navýšenie mzdových nákladov od roku 2014 bude pre mnohých podnikateľov neúnosné.
Podľa argumentov tejto strany zvýšenie sumy minimálnej mzdy spôsobí zánik mnohých pracovných miest, v horšom prípade aj krach tých podnikateľských subjektov, ktoré už dnes idú akoby „na doraz“.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky požadovala zvýšiť sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou na 364,70 eura mesačne, čo by predstavovalo zvýšenie o cca 8 %.
Svoj návrh zástupcovia zamestnancov odôvodňovali právom zamestnancov na primeranú odmenu za prácu aspoň na takej úrovni, ktorá zabezpečí zamestnancom a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň; splnenie tejto úlohy od Slovenskej republiky vyžaduje aj Európska sociálna charta (revidovaná) v článku 4.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky pri posudzovaní tohto práva vychádzala zo zistenej hranice rizika chudoby v prípade jednočlennej domácnosti, za ktorú sa malo považovať 315 eur na mesiac ako suma čistej minimálnej mzdy.
Keďže išlo o údaj za rok 2011, zástupcovia zamestnancov v stanovisku doplnili, že hranica rizika chudoby podľa posledných údajov výberového štatistického zisťovania EU SILC 2012 predstavovala až 346 eur mesačne (medziročne tak vzrástla v absolútnom vyjadrení o 31 eur a v relatívnom o 9,8 %).
Rozhodnutie o sume minimálnej mzdy
Valorizačný mechanizmus v § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde prikazoval Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhnúť v nariadení vlády zvýšenie sumy minimálnej mzdy najmenej o index rastu priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok; ten bol Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaný na úrovni 102,4 %. Návrh na zvýšenie sumy minimálnej mzdy o 2,4 %, t. j. na 345,90 eura mesačne, ministerstvo predložilo sociálnym partnerom a aj na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky o návrhu sumy minimálnej mzdy, kde mali sociálni partneri poslednú možnosť dospieť k dohode.
Keďže k dohode sociálnych partnerov o sume minimálnej mzdy nedošlo, ministerstvo v nariadení vlády, predkladanom na rokovanie vlády Slovenskej republiky, navrhlo zvýšiť sumu mesačnej minimálnej mzdy cca o 4,2 %, t. j. zo súčasných 337,70 eura na 352 eur mesačne. Návrh ministerstva bol odôvodňovaný viacerými argumentmi:
- v predchádzajúcich dvoch rokoch došlo k poklesu reálnej mzdy z dôvodu rýchlejšieho rastu spotrebiteľských cien, než bol rast priemerných miezd, pričom v úhrne za dva roky tento rozdiel predstavuje 2,8 %,
- tlak na zvyšovanie miezd prostredníctvom navýšenia najnižšej garantovanej výšky mzdy podporí dosiaľ veľmi nízku domácu spotrebu a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov,
- porovnanie mzdového vývoja v posledných rokoch ukázalo, že pretrváva veľký rozdiel medzi rastom miezd a rastom produktivity práce, pretože v porovnaní s vyspelými krajinami sa u nás nárast produktivity práce premieta oveľa menej do rastu miezd a platov.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh nariadenia vlády v znení vypracovanom ministerstvom a na svojom výjazdovom rokovaní v Košiciach dňa 2. októbra 2013 rozhodla o zvýšení sumy minimálnej mzdy o viac ako 4,2 %. Nariadenie vlády SR vyšlo v Zbierke zákonov pod poradovým číslom 321/2013 Z. z., takže od 1. januára 2014 je minimálna mzda ustanovená:
- v mesačnom vyjadrení v sume na 352 eur mesačne, čo oproti sume 337,70 eura mesačne, platnej v roku 2013, predstavuje zvýšenie až o 14,30 eura mesačne,
- v hodinovom vyjadrení v sume 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, čo oproti súčasnej sume 1,941 eura predstavuje zvýšenie o 8,2 eurocenta na hodinu.
UPOZORNENIE
Mesačná suma minimálnej mzdy sa uplatňuje výlučne u zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy, resp. mesačného platu. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou, než je mesačná mzda (napr. tarifná hodinová mzda), sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza zo sumy hodinovej minimálnej mzdy a na sumu mesačnej minimálnej mzdy sa neprihliada.
Nová suma minimálnej mzdy v nadväznosti na zmeny rozsahu účinnosti zákona o minimálnej mzde od 1. januára 2013 ustanovuje:
- novú dolnú hranicu výšky mzdy zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (napr. v štátnozamestnaneckom pomere alebo u členov družstiev, kde podmienkou členstva je podľa stanov pracovný vzťah), ako aj
- novú dolnú hranicu výšky odmeny fyzickej osobe, ktorá vykonáva prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (zmena účinná od 1. januára 2013).
Záver
Zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2014 o 13,40 eura, t. j. na 352 eur mesačne, je v časoch, kedy ešte nedozneli dôsledky celosvetovej hospodárskej krízy na zamestnanosť, dosť neštandardným politickým rozhodnutím, ktoré neberie do úvahy reálnu situáciu v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Rozhodne nie je možné považovať za šťastnú skutočnosť, že práve sumou minimálnej mzdy sa má „zdola“ tlačiť na rast miezd – ideálnym riešením by bolo zvýšenie ponuky práce, čomu však administratívny tlak na mzdy zrejme nepomôže.
Kardinálnym problémom Slovenska sú výrazné regionálne rozdiely, ktoré spôsobujú, že už súčasné podiely sumy minimálnej mzdy 337,70 eura z priemernej mesačnej mzdy za I. polrok 2013 vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za jednotlivé kraje (mimo Bratislavského kraja) sa pohybovali od 45,8 % v Košickom kraji po 55,6 % v Prešovskom kraji v tzv. hrubom vyjadrení.
Po očistení štatisticky zistenej priemernej mesačnej mzdy o odvody do poistných fondov, teda v tzv. čistom vyjadrení, sa v jednotlivých krajoch pohybovali od 50,7 % po 60,3 %; Bratislavský kraj svojím 37,3 % podielom spôsobil, že za celú Slovenskú republiku tento podiel predstavoval „len“ 46,9 %, teda menej ako v ktoromkoľvek inom kraji okrem Bratislavského.
Táto situácia sa zrejme z dôvodu relatívne vysokého zvýšenia celoštátne ustanovenej sumy minimálnej mzdy na rok 2014 ešte zvýrazní.
Aj keď zámer posilniť domácu spotrebu tlakom na rast najnižších miezd sa môže zdať opodstatnený, je otázne, či tento krok skutočne bude mať kladný vplyv na zvýšenie kúpnej sily obyvateľstva v regiónoch s už teraz dosť veľkým nedostatkom pracovných príležitostí alebo skutočne môže spôsobiť ďalšie prepúšťanie, ako to predpovedajú zástupcovia zamestnávateľov.
Poznámka redakcie:
§ 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies