7. Nároky na dávku garančného poistenia podľa smernice EÚ

Nároky z garančného poistenia sú tak ustanovené legislatívou toho štátu EÚ, v ktorom dochádza k výkonu činnosti zamestnanca. Smernicou EÚ sa zabezpečilo aj to, že jednotlivé štáty EÚ si zriadili svoje inštitúcie, ktoré v prípadoch platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov uhrádzajú neuspokojené nároky zamestnancov.

Smernica EÚ poskytuje iba minimálny stupeň ochrany práv zamestnancov. Určuje, že garančné poistenie v príslušnom štáte EÚ chráni všetky kategórie zamestnancov (pracujúcich aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnancov s kratším pracovným časom a s pracovnoprávnym vzťahom na dobu určitú atď.). Vo výnimočných prípadoch umožňuje vylúčiť z pôsobnosti smernice určité kategórie zamestnancov. Ide o prípady, akmá zamestnanec garantovanú inú formu záruky (napr. pomocník v domácnosti zamestnaný fyzickou osobou).

Viaceré štáty EÚ osobitne posudzujú osoby, ktoré sú spoločníkmi a akcionármi obchodných spoločností, ak majú majetkovú účasť u svojho zamestnávateľa. Smernica EÚ umožňuje odmietnuť poskytnúť dávku garančného poistenia, prípadne jej sumu znížiť, ak zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi osobami bol vlastníkom podstatnej časti príslušnej spoločnosti a súčasne mal značný vplyv na jej činnosti. Tieto obmedzenia ustanovuje legislatíva príslušného štátu EÚ (napríklad: v Dánsku, v Nemecku, v ČR a od 1. 1. 2014 aj v SR) tým, že tieto osoby vylučuje z definície pojmu zamestnanec na účely garančného poistenia.

Legislatíva členských štátov EÚ nemôže stanoviť minimálnu dĺžku trvania pracovnoprávneho vzťahu ako podmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia a na splnenie podmienok nároku na dávku garančného poistenia nesmie mať vplyv to, či zamestnávateľ platí poistné na garančné poistenie.

Zamestnávateľ vykonáva činnosť na území najmenej 2 štátov vtedy, ak je v druhom štáte stále hospodársky prítomný a má tam zastúpené ľudské zdroje. Nie je potrebné, aby tento zamestnávateľ mal priamo pobočku alebo stálu prevádzkareň v tomto druhom štáte EÚ.

Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území SR a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP (ďalej len „štát EÚ“), na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca.

Autor: Ing. Jolana Strýčková