Nevyčerpaná dovolenka v roku 2023

Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanoveniach § 100 až § 117. Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok, ale jej dĺžka sa môže meniť v závislosti od veku či povolania zamestnanca. Dovolenka slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.

Ustanovenia Zákonníka práce rozlišujú tri druhy dovolenky, a to:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku poskytovanú nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni, teda popri dovolenke uvedenej vyššie.

Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov plán dovoleniek. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, zamestnávateľ vypracuje plán dovoleniek podľa svojho uváženia, ale má povinnosť prihliadať na oprávnené záujmy zamestnancov.

Za akých podmienok môže zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky či odvolať zamestnanca z dovolenky? Čo s nevyčerpaným zostatkom dovolenky zamestnanca? Tento príspevok poukazuje na základné pravidlá čerpania dovolenky a poukazuje na situácie, kedy sa zamestnancovi nevyčerpaná dovolenka preplatí, alebo naopak, kedy na ňu stratí nárok.

Výmera dovolenky

Zákonník práce v ust. § 103 ods. 1 ustanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. U zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, je to päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa.