S protispoločenským správaním jednotlivcov či skupín osôb sa môžeme stretnúť v rôznych medziľudských vzťahoch či sférach nášho života. V rámci uvedeného protispoločenské javy na pracovisku predstavujú fenomén, ktorá má široký celospoločenský presah. Uvedené zahŕňa širokú paletu rôznorodých neželaných vzorcov správania na pracovisku, ktoré môžu mať rôzne formy, resp. prejavy a ktoré môžu odporovať platným právnym predpisom. Skúmanie problematiky týchto neželaných javov kompetenčne spadá do niekoľkých vedných disciplín. Táto problematika teda nie je len kategóriou právnou, ale je predmetom skúmania viacerých ďalších vedných disciplín, najmä psychológie, sociológie či medicíny.
Z obsahu:
Šikanovanie, Mobbing, Bossing, Staffing, Stalking, Obťažovanie
Právne aspekty protispoločenského konania na pracovisku
Fyzické a psychické násilie v právnej úprave Zákonníka práce
Diskriminácia
Pracovné úrazy a choroba z povolania
Právne prostriedky ochrany podľa pracovného práva
Násilie na pracovisku v kontexte verejného práva
Pokiaľ ide o skúmanie týchto neželaných javov v právnom kontexte, ide o problematiku, ktorá podľa okolností konkrétneho prípadu môže vecne spadať do niekoľkých odvetví práva.
Skúsenosti z praxe pritom ukazujú, že skúmanie protispoločenských javov na pracovisku nie je len teoretickou, ale aj vysoko aktuálnou a praktickou témou v pracovnoprávnych vzťahoch.
Protispoločenské konanie môže svojím pôsobením voči obeti takéhoto správania dokonca spĺňať charakteristiku fyzického alebo tiež psychického násilia (ktoré možno považovať za v praxi najfrekventovanejšiu formu násilia páchaného na pracovisku).
Komentár
Protispoločenské konanie na pracovisku môže mať rôznorodé formy a prejavy.
Za prejavy a formy násilného správania pritom možno považovať najmä: v hraničných situáciách vraždu, znásilnenie, krádež, týranie, spôsobenie rôznych zranení, fyzické napadnutie, kopanie, štuchanie, škrabanie, nadávky, stalking (prenasledovanie a obťažovanie), obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, šikanovanie, mobbing, viktimizáciu, zastrašovanie, vyhrážanie sa, vylúčenie z pracoviska/ostrakizmus, posielanie urážlivých správ, agresívne postoje, hrubé gestá, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a podobne.Olšovská, A. Mobbing a bossing na pracovisku. Správa z riešenia výskumnej úlohy VÚ 2162. Zadávateľ: MPSVR SR, Sekcia práce. Bratislava, 2013, 17 s.
Jednotlivé neželané praktiky na pracovisku, ako napr. šikana, mobbing, bossing, staffing, nie sú vo vedeckej teórii často jednotne vymedzené, pričom aplikovaná terminológia obsahovo nie vždy korešponduje. Zároveň sa prirodzene mnohé z týchto praktík taktiež obsahovo, resp. čo do ich prejavov (ale aj dôsledkov) často prelínajú.
Ako príklad možno spomenúť aplikáciu pojmov „mobbing“, „šikana“ a „šikanovanie“, ktoré sa v teórii niekedy používajú ako synonymá, pričom niektorí autori uvedené formy správania vymedzujú samostatne.
Šikanovanie
Šikanovanie možno vo všeobecnosti vymedziť ako neželané správanie jednotlivca či skupiny osôb, ktoré spočíva v úmyselnom fyzickom alebo psychickom útlaku, týraní, zastrašovaní, obťažovaní či znevažovaní inej osoby. Ide spravidla o opakované či sústavné konanie. Šikana môže mať rôzne prejavy a môže zahŕňať najrôznejšie formy fyzického a psychického násilia (napríklad nadávky, výsmech, urážky, vyhrážanie, nevhodné vtipkovanie, zosmiešňovanie obete, či tiež fyzické napadnutie a konfrontácia, vyhrážanie sa násilím a pod.).
Šikanovanie na pracovisku môže spočívať v opakovanom urážlivom správaní, môže tiež ísť o pomstychtivé, kruté, zlomyseľné alebo ponižujúce pokusy podkopať jednotlivca alebo skupinu zamestnancov. Šikanovanie je často skryté a vyskytuje sa mimo dohľadu potenciálnych svedkov. Intenzita správania sa však zvyčajne časom stupňuje. Tieto pretrvávajúce negatívne útoky na osobné a profesionálne výkony obetí sú zvyčajne nepredvídateľné, iracionálne a nespravodlivé.
Šikanovanie sa môže mať rôzne prejavy. Niektoré sú zrejmé a ľahko identifikovateľné, zatiaľ čo iné môžu byť pomerne ťažko identifikovateľné.
Šikanovanie v pracovnom procese môže mať podobu snahy niekoho obťažovať, urážať, sociálne vylučovať alebo negatívne ovplyvňovať niečie pracovné úlohy. Aby bolo možné hovoriť o šikanovaní určitej osoby alebo skupiny osôb, vyžaduje sa spravidla opakované a dlhodobejšie pôsobenie páchateľa na obeť šikany (napr. týždenne za obdobie šiestich mesiacov). Šikanovanie je eskalujúci proces, v priebehu ktorého sa konfrontovaný dostáva do podradného postavenia a stáva sa terčom systematického negatívneho, spravidla protispoločenského konania. Je pritom potrebné rozlišovať medzi šikanovaním a konfliktom. Konflikt spravidla nemožno nazvať šikanovaním, ak incident je izolovaná udalosť alebo ak ide o konflikt dvoch strán rovnakej „sily“. Šikanovanie neraz vychádza z nejakého druhu konfliktu, resp. sporu a/alebo nezhody medzi obeťou a páchateľom/páchateľmi.Chapell, D., Martino, V.: Violence at work. International Labour Office (ILO), 2006, s. 20-21.
Príklad:
Šikanujúce správanie môže mať nasledovné prejavy:
- sťažovanie života tým osobám, ktoré majú potenciál vykonávať prácu šikanujúcej osoby lepšie;
- trestaním kompetentnosti obete šikany konštantnou kritikou a odoberaním jej kompetencií/úloh; často namiesto toho obeť dostáva triviálne úlohy;
- odmietnutie delegovania kompetencií/zodpovedností, pretože šikanujúca osoba má pocit, že nemôže dôverovať nikomu inému;
- okrikovanie zamestnancov, aby plnili určité úlohy/povinnosti;
- vytrvalé doberanie si obete pred ostatnými v kolektíve alebo v súkromí;
- tvrdošijné zotrvávanie na určitom spôsobe robenia vecí ako jediného správneho postupu;
- udržanie obete šikanovania na jej súčasnej pracovnej pozícii blokovaním jej povýšenia;
- ak niekto spochybňuje autoritu šikanujúcej osoby, následne dochádza k preťažovaniu prácou, skracovaniu termínov v nádeji, že obeť šikanovania zlyhá;
- pocit závisti voči iným profesijným alebo spoločenským schopnostiam obete šikanovania v spojení so snahou, aby obeť šikanovania budila dojem neschopnej osoby alebo strpčovaním jej života, v nádeji, že obeť bude prepustená zo zamestnania alebo že samotná obeť prácu u zamestnávateľa radšej sama ukončí.2)
V súvislosti so šikanovaním sa často zmieňuje aj pojem „šikana“, ktorá čo do svojej podstaty a prejavov zahŕňa z formálneho hľadiska síce dovolené prostriedky a možnosti správania, avšak ktoré sa uplatňujú voči obeti šikany zneužívajúcim spôsobom, resp. na škodu obete šikany.
Mobbing
Pojem „mobbing“ je odvodený z anglického slova „mob“, ktoré znamená utláčať, ponižovať, resp. urážať.
Mobbing má zriedka podobu fyzického násilia na obeti a zahŕňa predovšetkým psychický útlak obete. Pre mobbing, rovnako ako v prípade šikanovania, je typické spravidla dlhodobejšie a opakované, sústavné pôsobenie na obeť (spravidla pôsobenie na obeť aspoň jedenkrát týždenne po dobu aspoň šiestich mesiacov). Mobbing zvyčajne zahŕňa konanie viacerých zamestnancov, resp. skupiny zamestnancov, ktorí sa zoskupujú s cieľom vystavenia určitej osoby (obete) psychickému obťažovaniu.
Mobbing zahŕňa správanie, ako napríklad: neustále negatívne poznámky o dotknutej osobe alebo jej sústavná kritika, izolácia obete mobbingu jej ponechaním bez sociálnych kontaktov, ohováranie alebo šírenie nepravdivých informácií o obeti mobbingu či neustále zosmiešňovanie obete. Pre mobbing je spravidla typické, že sa objavuje medzi zamestnancami na tej istej (horizontálnej) úrovni, bez vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Jeho cieľom je spravidla „eliminovať“ či úplne „vyštvať“ obeť mobbingu z pracovného procesu.
Pôvodný koncepčný rozdiel medzi šikanovaním (týka sa predovšetkým situácie individuálneho obťažovania) a mobbingom (predovšetkým pokrývajúci situácie kolektívneho obťažovania) v teórii postupne ustupuje v prospech ich koncepčnej asimilácie. Väčšina výskumníkov teraz nerozlišuje medzi šikanovaním a mobbingom s ohľadom na počet zapojených páchateľov alebo cieľov. Je možné tvrdiť, že aj keby sa akceptovalo dôsledné rozlišovanie oboch fenoménov, psychologické procesy a značný negatívny vplyv na dotknutú osobu sa javí byť obdobný.Chapell, D., Martino, V.: Violence at work. International Labour Office (ILO), 2006, s. 21.
Príklad:
Medzi základné charakteristiky mobbingu možno zaradiť nasledovné:
- cielený psychologický teror v pracovnom živote, ktorý má pravidelný a dlhodobý charakter,
- nepriateľská či neetická komunikácia,
- možné až agresívne správanie,
- slovné napadnutia, potýčky, urážky,
- mobbing má nezriedka podobu skrytého a rafinovaného až zákerného útlaku obete,
- smeruje spravidla k sociálnej izolácii obete a zámerom je spravidla úplné vylúčenie obete z pracovného procesu u zamestnávateľa.https://www.leymann.se/English/frame.html
Bossing
Za formu mobbingu možno považovať tzv. bossing. Ide o konanie, pre ktoré je typický subordinačný vzťah páchateľa a obete, spravidla nadriadeného (vedúceho) zamestnanca voči podriadenému zamestnancovi (či už priamo, alebo aj nepriamo podriadeného).
Toto konanie sa najčastejšie môže prejavovať napr. neúmernou a disproporčnou ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies