Platenie poistného do fondov na sociálne a zdravotné poistenie z pracovnoprávnych vzťahov (1. 1. 2014 - 31. 12. 2014)

(pozri tabuľky č. 1 až 5 – pracovný pomer, tabuľky č. 6 až 19 – dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru)

Úprava výšky minimálnej mzdy od 1. 1. 2014 má bezprostredný vplyv na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. 1. 2014 v prípade zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu (t. j. v pracovnom pomere alebo aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov – v prípade dohôd ide najmä o hodinovú minimálnu mzdu) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s ustanoveným týždenným pracovným časom, t. j. na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov za zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaných mesačne vo výške minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 352 € mesačne, alebo najmenej z hodinovej minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 2,023 € za hodinu.

Zákonodarca v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov(od 1. 1. 2010) už taxatívne nevymedzuje najnižší vymeriavací základ zamestnanca.

Avšak vychádzajúc podporne zo Zákonníka práce, v zmysle ktorého platí, že „zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu“ (§ 118 ods. 1 ZP) a „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom“ (§ 119 ods. 1 ZP), t. j. podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z.), príjem zamestnanca za vykonanú prácu (t. j. vymeriavací základ zamestnanca) je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, t. j. od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je vo výške 352 € mesačne (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. – účinné od 1. 1. 2014).

Najnižší (minimálny) vymeriavací základ od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je vo výške 352 € mesačne aj:

• pre zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a pre mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, ako aj
• pre zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, aj ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide aj o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.

Vymeriavací základ je mesačne najmenej suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 49 Zákonníka práce (pozri tabuľku č. 2).

Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch môže byť vymeriavací základ aj nižší ako 352 € mesačne, t. j. napr. iba 176 € mesačne v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas (avšak len v prípade pracovného miesta prvého stupňa náročnosti práce), napr. len na 20 hodín týždenne, avšak ak by išlo o odmeňovanie v zmysle hodinovej minimálnej mzdy v prípade iba prvého stupňa náročnosti práce, minimálna hodinová mzda musí dosahovať výšku najmenej 2,023 € na hodinu, t. j. nemôže byť nižšia.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že je potrebné rešpektovať aj stupeň náročnosti pracovného miesta.

6.1 Pracovná zmluva (tabuľky č. 1 až 5)

Tabuľka č. 1:

Tabuľka č. 2:

Tabuľka č. 3:

Tabuľka č. 4:

Tabuľka č. 5:

Poznámky:

6.2 Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tabuľky č. 6 až 19)

6.2.1 Dohoda o vykonaní práce (tabuľky č. 6 až 12)

Tabuľka č. 6: 
Tzv. čistý zamestnanec s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom (t. j. bez pracovného pomeru alebo bez výkonu samostatnej zárobkovej činnosti) alebo zamestnanec s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom popri hlavnej zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo samostatnej zárobkovej činnosti

Tabuľka č. 7: 
Žiak strednej školy alebo študent vysokej školy (t. j. popri štúdiu na strednej alebo vysokej škole) s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 8: 
Tzv. čistý zamestnanec s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom (t. j. bez pracovného pomeru alebo bez výkonu samostatnej zárobkovej činnosti) alebo zamestnanec s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom popri hlavnej zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo samostatnej zárobkovej činnosti alebo aj žiak strednej školy, alebo študent vysokej školy (t. j. popri štúdiu na strednej alebo vysokej škole) s dohodou o vykonaní práce s nepravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 9: 
Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, s dohodou o vykonaní práce s pravidelným alebo nepravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 10:
Zamestnanec – poberateľ predčasného starobného dôchodku s pravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 11: 
Zamestnanec – poberateľ predčasného starobného dôchodku s nepravidelným príjmom

Tabuľka č. 12: 
Zamestnanec – poberateľ invalidného dôchodku a poberateľ invalidného výsluhového dôchodku, s dohodou o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom

6.2.2 Dohoda o pracovnej činnosti (tabuľky č. 13 až 17)

Tabuľka č. 13: 
Tzv. čistý zamestnanec s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom (t. j. bez pracovného pomeru alebo bez výkonu samostatnej zárobkovej činnosti) alebo zamestnanec s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom popri hlavnej zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo samostatnej zárobkovej činnosti

Tabuľka č. 14: 
Žiak strednej školy alebo študent vysokej školy (t. j. popri štúdiu na strednej alebo vysokej škole) s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 15: 
Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 16: 
Zamestnanec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom

Tabuľka č. 17: 
Zamestnanec – poberateľ invalidného dôchodku a poberateľ invalidného výsluhového dôchodku, s dohodou o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom

6.2.3 Dohoda o brigádnickej práci študentov (tabuľky č. 18 a 19)

Tabuľka č. 18: 
Dohoda o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom (alebo s nepravidelným príjmom) v prípade žiaka strednej školy (do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 18 rokov veku) s príjmom vo výške najviac 68 € mesačne a študenta vysokej školy (do dovŕšenia 26 rokov veku) s príjmom vo výške najviac 159 € mesačne

Tabuľka č. 19: 
Dohoda o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom (alebo s nepravidelným príjmom) v prípade žiaka strednej školy (do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 18 rokov veku) s príjmom vyšším ako 68 € mesačne a študenta vysokej školy (do dovŕšenia 26 rokov veku) s príjmom vyšším ako 159 € mesačne

Poznámky:

Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby:

a) s príjmami z dohody o brigádnickej práci študentov – t. j. bez zreteľa na ich výšku,

b) s príjmami z dohody o vykonaní práce v prípade

1. poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa § 65 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

2. poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,

3. poberateľov starobného dôchodku alebo

4. poberateľov invalidného dôchodku,

c) s príjmami z dohody o pracovnej činnosti v prípade

1. poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,

2. poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,

3. poberateľov starobného dôchodku alebo

4. poberateľov invalidného dôchodku,

na účely zdravotného poistenia sa nepovažujú za zamestnancov a vzhľadom na túto skutočnosť tieto subjekty z týchto príjmov z uvedených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru poistné na zdravotné poistenie neplatia.

Na základe uvedeného poistné na zdravotné poistenie platia:

1. zamestnanci s príjmami z dohody o vykonaní práce alebo z dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom (t. j. bez pracovného pomeru alebo bez výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, alebo aj popri zamestnaní na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere alebo popri výkone samostatnej zárobkovej činnosti), ako aj

2. žiaci strednej školy a študenti vysokej školy s príjmami z dohody o vykonaní práce alebo z dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom bez ohľadu na výšku dosahovaného príjmu (t. j. bez dohody o brigádnickej práci študentov alebo aj popri dohode o brigádnickej práci študentov), ako aj

3. poberateľ predčasného starobného dôchodku s príjmami z dohody o vykonaní práce alebo z dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom.

Záver

Tabuľka č. 20: 
Výška minimálnej mesačnej mzdy od 1. 1. 2013

Zdroj: Eurostat – rok 2013

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že najvyššia minimálna mzda je v Luxembursku (1 784,19 eura), v Holandsku (1 469,40 eu- ra), v Belgicku (1 501,82 eura) a z krajín východnej Európy v Slovinsku (783,66 eura).

Viac ako dve tretiny ľudí poberajúcich minimálnu mzdu v krajinách EÚ sú ženy. Dôvodom je najmä ich vyššia ochota pracovať za nízku mzdu na rozdiel od mužov. Minimálnu mzdu poberajú najmä občania s nízkou kvalifikáciou vykonávajúci pomocné práce v priemysle, poľnohospodárstve a hotelierstve.

Nesmierny význam minimálnej mzdy pre tretie tisícročie – t. j. v čase globalizácie (resp. slovami G. Sörösa – v čase celosvetového „trhového fundamentalizmu“) nemožno v žiadnom prípade poprieť vzhľadom na verejnoprávny charakter sociálnych práv občanov, ako aj ekonomické záujmy nadnárodných korporácií, pretože práve minimálna mzda zabezpečuje ochranu záujmov najmä malých a stredných, predovšetkým „domácich“ podnikateľov a chráni ich pred nekalou súťažou.

V európskom priestore vrátane Slovenskej republiky minimálna mzda plní významnú funkciu pri platení poistného do verejnoprávnych fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Povinné verejné sociálne poistenie sa v zmysle medzinárodných predpisov záväzných aj pre Slovenskú republiku považuje za najúčinnejší prostriedok ochrany proti chudobe. Naviazanosť najnižšieho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, na garančné poistenie i na úrazové poistenie – od roku 2010 už len v prípade zamestnancov) do Sociálnej poisťovne na výšku sumy minimálnej mzdy súvisí s hlavnou funkciou práva sociálneho zabezpečenia a jeho najdôležitejšieho systému sociálneho poistenia, prostredníctvom ktorého by sa mala zabezpečovať ochrana všetkého ekonomicky činného obyvateľstva v produktívnom veku (i v poproduktívnom veku – t. j. zamestnancov i SZČO) a ich rodinných príslušníkov (t. j. manželiek a nezaopatrených detí – t. j. aj žiakov SŠ a študentov VŠ) v období straty príjmu z ekonomickej činnosti (t. j. keď nemajú príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania), v prípade vzniknutých sociálnych udalostí – t. j. choroby, invalidity, tehotenstva, materstva, starostlivosti o malé dieťa, pracovného úrazu, choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby atď.

Prostredníctvom systému sociálneho poistenia sa zabezpečuje poskytovanie napr. dávok nemocenského poistenia (t. j. nemocenského, ošetrovného, materského atď.), výška ktorých sa by sa mala priamo odvíjať v závislosti od predchádzajúcej pracovnej aktivity jednotlivca a dosahovaného príjmu (zárobku, mzdy, platu – t. j. princíp zásluhovosti kombinovaný s princípom sociálnej solidarity – t. j. stanovenie minima a maxima nielen pre platenie poistného, ale aj pre výpočet nemocenskej dávky).

V zmysle ratifikovaného dohovoru MOP č. 130 z roku 1969 o lekárskej starostlivosti a o nemocenských dávkach (č. 537/1990 Zb.) výška nemocenských dávok má byť najmenej 60 % predchádzajúceho požívateľovho zárobku, resp. predchádzajúcej mzdy dospelého nekvalifi- kovaného robotníka (muža), t. j. najmenej 60 % minimálnej mzdy alebo ak mzdy sú určené rozdielne v jednotlivých oblastiach, výška nemocenských dávok by mala byť najmenej 60 % priemernej mzdy. (Dnes je to výška iba 55 % v prípade nemocenského, ošetrovného a vyrovnávacej dávky, upravené bolo len materské na 65 %.)

Iba dôsledným rešpektovaním a aplikáciou dohovoru MOP č. 130/1969 v našej platnej právnej úprave, t. j. v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, možno hovoriť o reálnom primeranom hmotnom zabezpečení občanov Slovenskej republiky pri nespôsobilosti na prácu, t. j. v čase choroby v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

Na základe uvedeného si treba dať odpoveď na otázku, či zvýšenie poistného do verejnoprávnych inštitúcií v prípade zamestnancov odmeňovaných minimálnou mzdou od 1. januára 2014 vo výške 352 € mesačne na sociálne poistenie o 1,36 € mesačne (vrátane zdravotného poistenia cca o 1,94 € mesačne) a v prípade zamestnávateľa viac o 3,62 € mesačne za jedného zamestnanca s minimálnou mesačnou mzdou (vrátane zdravotného poistenia o 5,05 € mesačne) je skutočne likvidačné a neúmerné a akého množstva zamestnancov i zamestnávateľov sa reálne dotýka, ak cca 65 % ekonomicky činných zamestnancov pracuje za podpriemerné mzdy v rozpätí od 400 € do 750 € mesačne (v hrubom). Zdá sa, akoby sa zabúdalo na hlavný zámer (úlohu, resp. funkciu) systému sociálneho poistenia, ktorým je najmä ochrana ekonomicky činných subjektov v čase sociálnych udalostí, keď nemajú príjmy z ekonomickej aktivity, aby sa so svojimi rodinami neprepadli do stavu hmotnej núdze, t. j. do biedy a chudoby.

V prípade zrušenia minimálnej mzdy by sa aj v Slovenskej republike rozšíril ešte viac počet tzv. chudobných pracujúcich, ktorých mzdy by boli veľmi nízke, z ktorých by neboli schopní platiť ani základné životné potreby na prežitie, t. j. bývanie, ošatenie, stravu, náklady na zdravotnú starostlivosť a na vzdelanie svojich nezaopatrených detí, t. j. nemali by právo na ľudsky dôstojný život, čo by bolo v rozpore aj s čl. 19 Ústavy SR. Je síce pravdou, že nízke mzdy by nezaťažovali zamestnávateľov, avšak zákonite by došlo aj k zníženiu domácej kúpyschopnosti obyvateľstva, pretože tieto skupiny zamestnancov by nemali nárok na získanie sociálnych dávok a vzhľadom na ich reálne zníženie príjmov zo zárobkovej činnosti by neboli schopní si platiť ani (žiadne) poistné na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie (t. j. nielen verejnoprávne, ale ani súkromné). Zrušenie minimálnej mzdy by (paradoxne) najviac ohrozilo najmä slovenské malé firmy, ktoré síce zabezpečujú lokálnu zamestnanosť, ale zároveň sú nadviazané aj na lokálnu kúpyschopnú pracovnú silu a zároveň by sa znížil aj dopyt po predmetoch dlhodobej spotreby. Výsledkom by bol ešte väčší rozpad (už i tak veľmi slabej) strednej vrstvy a jej prevažná časť by sa dostala medzi veľmi nízkopríjmové skupiny, t. j. ešte viac by vzrástol počet chudobných pracujúcich, čo by sa premietlo aj do výrazného poklesu reálnych príjmov domácností. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že práve sociálna funkcia minimálnej mzdy zabezpečuje aj jej ekonomickú funkciu, t. j. vzájomne sa ovplyvňujú, pretože aj prostredníctvom sociálnych príjmov sa zabezpečuje ekonomický chod spoločnosti, t. j. najmä ekonomický chod malých a stredných slovenských podnikateľov. Potvrdzujú to aj slová Gery Pechie z Ministerstva práce v Connecticute, ktorý poprel tvrdenia predstaviteľov zamestnaneckých zväzov združení v Obchodnej komore, ktorá obhajuje záujmy 3 miliónov podnikateľov a tvrdí, že vyššie mzdy vedú k poklesu pracovných miest.

Gery Pechie uviedol, že „to nie je pravda, lebo práve pri zvyšovaní minimálnej mzdy sa peniaze dostávajú do rúk ľuďom, ktorí ich vydávajú a investujú a oni majú podiel na raste dopytu po tovaroch a službách a práve to prispieva k rastu zamestnanosti“.*)

A na záver otázka. Môže reálne existovať výkonná ekonomika tam, kde zamestnanci žijú na hranici chudoby (nezarábajú ani minimálnu mzdu), nemajú žiadne sociálne istoty (nemajú žiadne pracovné zmluvy, žiadne poistenie, každý deň čakajú pred fabrikami, resp. na železničných staniciach, aby vyložili tovar, boli najatí na výkon práce na 1 – 2 dni – tzv. nádenníci, resp. otroci 21. storočia) a pracujú a žijú v neľudských podmienkach, t. j. pod ľudskú dôstojnosť (nemajú žiadne ochranné prostriedky, nemajú príjmy na bývanie v bytoch s tečúcou pitnou vodou, s kúrením, oknami, a preto žijú v tzv. favelách, slamoch, resp. na predmestiach veľkomiest – v najchudobnejších štvrtiach bez pitnej vody, elektriny, škôl, zdravotnej starostlivosti atď.)? Môžu chudobní pracujúci v takých podmienkach pracovať produktívne? Pre koho vyrábajú, ak si vyrobený tovar nemôžu kúpiť? Takáto trhová ekonomika je prospešná aj pre podnikateľov? Nie je náhodou súčasná ekonomická a finančná globálna kríza aj krízou tzv. čisto trhovej ekonomiky a krízou absencie hodnôt spravodlivosti, rovnosti a solidarity? Pre koho sa má vyrábať stále viac a viac, avšak stále lacnejšie a lacnejšie, ak väčšina obyvateľov tejto planéty si nemôže dovoliť kúpiť ani základné potraviny a uspokojiť základné potreby (t. j. bývanie, ošatenie, výživa, vzdelanie, zdravotná starostlivosť) ani v minimálnej miere? Nie je to dôsledok práve absencie sociálnych štátov v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, ba dokonca aj v Severnej Amerike, kde kríza vznikla?

Nikdy tak ako dnes nemala Európa svoj význam z celosvetového hľadiska, pretože rozhoduje o tom, ako bude vyzerať život budúcich generácií. Sme „prapredkami budúcnosti“ a práve dnes rozhodujeme o tom, akú kvalitu života budú žiť naše deti, vnuci, pravnuci, t. j. či budú žiť na ľudsky dôstojnej úrovni (t. j. či budú mať reálne sociálne práva – na prácu, na bývanie, na vzdelanie, na zdravotnú starostlivosť atď.) alebo nie. V Európe i vo svete sa dnes hľadá nový a súčasne ekonomický, sociálny a politický konsenzus vo veci sociálnej ochrany. Počiatočný nápor neoliberálnych doktrín proti sociálnemu európskemu štátu sa začína vytrácať, pretože skutočný život ukázal nedostat- ky rozborov ekonomickej vedy v chápaní sociálnej reality. A je iba na nás – ľuďoch – zamestnancoch, zamestnávateľoch, podnikateľoch i vládach jednotlivých krajín sveta, aké smerovanie si vyberieme a aké hodnoty budeme skutočne uznávať. Budú to naďalej princípy „trhového fundamentalizmu“, zbožňovanie úspechu jednotlivcov sledujúcich iba svoje vlastné záujmy (zisk a prospech len pre seba a svoju rodinu) na úkor všeobecného záujmu tej-ktorej krajiny a jej obyvateľstva alebo „pravé hodnoty ľudského života“ – t. j. sloboda, rovnosť, solidarita (miera redistribúcie) a zodpovednosť vyplývajúca z príslušnosti k ľudskému rodu a v rešpektovaní sa navzájom.

Na záver si treba pripomenúť slová prof. JUDr. Ing. Imricha Karvaša, ktorého 110. výročie narodenia sme si tohto roku pripomenuli, že „....Harmonizácia hospodárskeho úsilia všetkých subjektov predpokladá vždy veľmi vyvinuté spoločenské cítenie a pocit zodpovednosti každého jednotlivca. Moderný štát nechce zabezpečiť len politickú slobodu a rovnosť, ale aj sociálnu hospodársku slobodu a rovnosť. Rozdiely medzi ľuďmi je ťažké odstrániť, ale je možné zabrániť tomu, aby z týchto rozdielov vznikli právne alebo hospodársko-mocenské spoločenské triedy. Hodnota každého jednotlivca z hľadiska spoločnosti je určená mierou, v akej prispieva nie k vlastnému, ale k všeobecnému blahobytu celku. Tento všeobecný a hospodársky a sociálny blahobyt celku, teda nielen majetkovo silných, je ústredným objektívnym cieľom, a preto aj predmetom stálej starostlivosti politiky štátu. Tak ako štát zabraňuje vraždám a krádežiam, musí zabrániť aj zneužívaniu hospodársky slabšieho alebo jeho vylučovaniu z možností sociálneho a hospodárskeho rozvoja...“*)

Jeho slová z roku 1947 sú viac ako nadčasové a sú dôkazom, že aj v súčasnosti, t. j. v čase europeizácie, globalizácie a najmä v čase finančnej a ekonomickej krízy nemožno znižovať význam sociálneho pôsobenia štátu. Ba naopak. Je nevyhnutne potrebné jeho pôsobenie v nových dimenziách, s novými prostriedkami a intenzitou, najmä v oblasti vyrovnávania a stabilizácie sociálnych podmienok pre každého.

Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.