Podnikanie v cestnej nákladnej doprave

Problematika podnikania vodiča cestnej nákladnej dopravy nie je v právnom poriadku SR upravená jedným právnym predpisom. V tomto článku si priblížime, aké má dopravca možnosti foriem podnikania a o aké právne predpisy sa musí oprieť.

V praxi je nutné rozlíšiť, či ide o dopravcu (vodiča):

- ako SZČO, ktorý je zároveň podnikateľom v cestnej doprave alebo

- podniká formou právnickej osoby, alebo

- či vodič vykonáva činnosť vodiča ako zamestnanec,

či vykonáva

- medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu alebo

- vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu.

Prevádzkovanie cestnej dopravy upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov, ktorý s účinnosťou od 1.4.2019 v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pojem prevádzkovanie cestnej dopravy ako „podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené.“

Nosný problém v tejto oblasti je výška odmeny dopravcu za vykonanú prácu. Z tohto hľadiska sa odvíja aj forma, ktorú si dopravca pri svojom podnikaní alebo pôsobení zvolí. Výrazný rozdiel je najmä medzi vodičmi, ktorí vykonávajú prácu ako živnostník alebo SZČO, kde ich odmena je podstatne vyššia ako pri vodičoch pracujúcich na pracovnú zmluvu.

Právny problém: V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy sa závislá práca, najmä pracovný pomer, nahrádza prácou na živnosť. Práca zamestnanca nazývaná aj závislá práca môže byť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník prác vykonávaná len v pracovnom pomere. Zákonník práce výslovne zakazuje, aby sa závislá práca nahrádzala akýmkoľvek zmluvným obchodno-právnym či občiansko-právnym vzťahom. Ide o protiprávnu činnosť a v prípade dokázania hrozí zamestnávateľovi aj živnostníkovi pokuta a ďalšie sankcie. Závislá práca sa prácou na živnosť často nahrádza z dôvodu šetrenia na odvodoch zamestnávateľa, keďže pre zamestnávateľa je zamestnanec stále nákladnejším spôsobom zabezpečenia práce v porovnaní s tým, ak mu prácu dodá ako službu živnostník alebo SZČO. Za určitých okolností je však situácia výhodnejšia pre obidve strany, teda pre „zamestnávateľa“ aj „živnostníka“, avšak právne predpisy takúto spoluprácu (spoluprácu obsahujúcu znaky závislej práce) zakazujú.

Tento právny problém si bližšie ešte rozoberieme nižšie v texte, pretože v tejto oblasti je veľký rozdiel, či dopravca podniká ako SZČO s licenciou alebo živnostník.

Výška odmeny za vykonanú prácu zostala stále dosť rozdielna, napriek tomu, že ide výlučne len o vodičov pracujúcich na pracovnú zmluvu. Pri prieskume medzi vodičmi v roku 2020 až 30% podiel vodičov získava odmenu za vykonanú prácu v rozmedzí od 696 eur do 700 eur v hrubom, priemerná hrubá mesačná odmena pri vodičoch pracujúcich na pracovnú zmluvu je 1 300 eur a najvyššia hrubá odmena bola uvedená v dvoch prípadoch vo výške 1 500 eur, čo predstavovalo 20% zo všetkých opýtaných. Z tohto výskumu vyplynulo, že pri výške ceny práce nie vždy musí byť problém forma, ktorou vodič nakoniec vykonáva danú činnosť, ale obratnosť zamestnávateľa, či vie zohnať kvalitnú a dobre ohodnotenú prácu pre svojich zamestnancov. Týmto výskumom som chcela zistiť, že akú má pre nich výhodu práca na pracovnú zmluvu. Polovica zamestnancov v tom nevidela žiadnu výhodu. Jedna štvrtina v tom videla nutnosť byť v pracovnom pomere, pretože práca na živnosť je už ...