Obsah
Dátum publikácie:23. 5. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Personalistika; Starostlivosť o zamestnancov
Právny stav od:1. 5. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
Sociálny fond sa tvorí formou:
- povinného prídelu v rozpätí 0,6 % až 1 % základu; podmienky, ktoré musí zamestnávateľ plniť, aby mohol využiť toto rozpätie, ustanovuje § 3 odsek 2 zákona,
- ďalšieho prídelu, ktorý sa člení na fakultatívny v prípade existencie kolektívneho vyjednávania a na obligatórny, ak nie je tvorba ďalšieho prídelu dohodnutá v kolektívnej zmluve; tento typ prídelu je určený výlučne na kompenzáciu nákladov oprávnených zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť,
- ďalších zdrojov, ktorými môžu byť prídel zo zisku, dary, dotácie a podobne; na rozdiel od povinného a ďalšieho prídelu jeho výška nie je limitovaná.
Tvorba povinného prídelu
Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Jeho minimálna výška je ustanovená podielom 0,6 % zo základu a maximálna výška podielom 1,0 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok.
Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. j.:
- ak ide o zamestnávateľa tzv. podnikateľskej sféry, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku, je podmienkou skutočnosť, že za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni,
- zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. zamestnávateľ, ktorý nie je založený na účely dosahovania zisku) môže tvoriť povinný prídel aj v plnej výške 1 % v rámci možností svojho rozpočtu alebo rozpočtu zriaďovateľa; obmedzenia, ktoré sú ustanovené pre podnikateľov, pre túto skupinu zamestnávateľov neplatia.
Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. 2 zákona nevzťahujú, alebo prídelom z iných zdrojov.
POZNÁMKA
Obchodný zákonník v § 2 definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne definuje podnikanie aj § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v prípade fyzickej osoby, ktorá prevádzkuje živnosť. Z tejto definície vychádza aj „deliaca čiara“ medzi zamestnávateľmi, ktorých predmet činnosti (podnikania) je zameraný na dosahovanie zisku, a ostatnými zamestnávateľmi; ak ide o iný zamestnávateľský subjekt, napr. rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu alebo iný subjekt, ktorý nemá charakter podnikateľského subjektu, ten tvorí povinný prídel do sociálneho fondu (a vlastne celý sociálny fond) v rámci možností svojho rozpočtu.
Ako aplikovať obmedzenia?
Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Čo však so zamestnávateľmi, ktorí v predchádzajúcom roku ešte neexistovali, resp. vznikli odštiepením od materskej spoločnosti? Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky. Môžu využiť rozpätie do 1 % pre tvorbu povinného prídelu, ak splnenie zákonom ustanovených povinností sa nedá zistiť?
Príklad č. 1:
Nový zamestnávateľ vznikol odštiepením od materskej spoločnosti na základe prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa ustanovení § 27 až § 31 Zákonníka práce. V zmysle § 31 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti; v kolektívnej zmluve je dohodnutá tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 %. Hospodárske výsledky dcérskej spoločnosti, ako aj plnenie jej odvodových povinností možno hodnotiť až odo dňa jej vzniku, avšak v predchádzajúcom roku bola súčasťou bývalej materskej spoločnosti, ktorá dosiahla zisk. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy. Podmienka dosiahnutia zisku a splnenia odvodových a daňových povinností zamestnávateľom v predchádzajúcom roku by sa v tomto prípade mali posudzovať podľa ich plnenia materskou spoločnosťou.
V prípade, ak niektorá z uvedených podmienok nebude napr. v prvom roku samostatného pôsobenia splnená, dcérska spoločnosť z predchádzajúceho príkladu bude môcť v ďalšom roku tvoriť povinný prídel najviac vo výške 0,6 % základu. V takom prípade už nie je možné opierať sa ani o ustanovenie kolektívnej zmluvy o zvýšenej tvorbe povinného prídelu do sociálneho fondu (ak by v ďalšom roku stále platila), pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní bude toto ustanovenie kolektívnej zmluvy neplatné z dôvodu rozporu znenia so zákonom.
A čo nové podnikateľské subjekty?
Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Ak sa na zamestnávateľov, ktorí nemali svojho právneho predchodcu, použije „prezumpcia neviny“, nemožno u nich hovoriť o nesplnení zákonom ustanovených podmienok, takže dôvody na sankčné opatrenia nemajú opodstatnenie. V ďalšom posudzovanom období sa už bude vychádzať z plnenia podmienky za predchádzajúci rok bez ohľadu na dĺžku trvania pôsobenia na trhu od vzniku podnikateľského subjektu do konca uplynulého roka.
Ešte pár otázok k tvorbe povinného prídelu
Problémov z praxe súvisiacich s hodnotením plnenia podmienok ustanovených zákonom pre vyššiu tvorbu povinného prídelu je určite viac. Môžu súvisieť napr. aj s časovým sklzom medzi začiatkom nového roka a potvrdením zisku alebo straty podľa auditu hospodárenia spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok. V takom prípade zamestnávateľ musí obmedzenie pre tvorbu povinného prídelu len vo výške 0,6 % základu vztiahnuť na celý kalendárny rok, aj keby jeden alebo dva mesiace zotrvačnosťou ešte tvoril povinný prídel vyšším dohodnutým podielom.
Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti (napr. aj zdravotnícke zariadenia transformované na takéto spoločnosti), združenia, nadácie a pod. Tieto nepodnikateľské subjekty netvoria zisk, ale zamestnávajú zamestnancov, tvoria sociálny fond a poskytujú z neho príspevky a sú povinné plniť si odvodové povinnosti rovnako ako každý iný zamestnávateľ.
Ak je zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, vedený v zozname neplatičov odvodov poistného na sociálne poistenie alebo na zdravotné poistenie za predchádzajúci kalendárny rok, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu len vo výške 0,6 %; na nepodnikateľský subjekt sa takéto obmedzenie už nevzťahuje a je len na ňom, či napriek dlhu na odvodoch poistného bude tvoriť povinný prídel až do výšky 1 % základu.
Tvorba ďalšieho prídelu
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona sa ďalší prídel do sociálneho fondu tvorí:
- podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona alebo
- podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5.
Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona, a to ani v prípade, ak by spolu tvorba ďalšieho prídelu neprekročila limit 0,5 % základu.
Príklad č. 2:
Na rok 2014 je uzavretá kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej „KZVS“). V článku II bod 8 tejto KZVS sa uvádza, že celkový prídel do sociálneho fondu je tvorený povinným prídelom vo výške 1 % a ďalším prídelom najmenej vo výške 0,05 % zo súhrnu funkčných platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.
Ani zamestnanec, ktorého funkčný plat (u zamestnancov tzv. verejnej služby funkčný plat nahrádza inštitút priemerného mesačného zárobku) bude nižší ako 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2012 (§ 7 ods. 5 zákona), sa nemôže dožadovať príspevku na dopravu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona, pretože v platnej kolektívnej zmluve je dohodnutý ďalší prídel.
Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. Nie je pritom podstatné, či je ďalší prídel dohodnutý v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa (ako je to uvedené v predchádzajúcom príklade).
Ďalší prídel podľa bodu 1 dohodnutý v kolektívnej zmluve
V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu). Prakticky to znamená, že okruh použitia sociálneho fondu, vymedzený v § 7 ods. 1 zákona, sa vzťahuje na úhrn sociálneho fondu vytvoreného povinným prídelom, ďalším prídelom a prípadne aj z ďalších zdrojov.
POZNÁMKA
Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z. u príslušníkov podľa tohto zákona nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla napr. aj tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu).
Ďalší prídel podľa bodu 2
Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. bodu v tom, že:
- ide o obligatórnu, teda povinnú tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu,
- zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5, a súčasne
- zamestnávateľ je povinný poskytovať oprávneným zamestnancom príspevok z takto osobitne tvoreného ďalšieho prídelu nezávisle od spôsobu použitia sociálneho fondu tvoreného v rámci povinného prídelu.
Vzhľadom na dosť prísne kritériá limitujúce nárok zamestnanca na príspevok na dopravu do zamestnania a späť, ako aj pre značnú administratívnu náročnosť jeho poskytovania úzkej skupine zamestnancov prostredníctvom povinnej úhrady časti nákladov zamestnancov na dopravu možno polemizovať o opodstatnenosti tohto druhu príspevku.
POZNÁMKA
Pôvodné znenie zákona neupravovalo tvorbu ďalšieho prídelu: zdrojom bol len povinný prídel od 0,6 % do 1,0 % základu a ďalšie zdroje.
Povinnosť tvoriť ďalší, v tom čase ešte nepomenovaný prídel do sociálneho fondu do výšky ďalších 0,5 % základu bola doplnená v roku 1995 zákonom č. 280/1995 Z. z. a následne spresnená zákonom č. 375/1996 Z. z.
Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy. Ustanovenie o povinne poskytovanom príspevku na dopravu malo znížiť dosahy zvýšenia cestovného na zamestnancov.
Tvorba a použitie prostriedkov sociálneho fondu na tento účel sú navzájom prepojené:
- podľa § 3 zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5, najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
- zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, každý mesiac poskytuje príspevky z takto „operatívne“ tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na základe dokladov predložených zamestnancami.
Dikcia tohto bodu § 3 zákona znamená, že ak zamestnávateľ nemá zamestnancov, ktorí by prísne podmienky spĺňali, ďalší prídel nemôže tvoriť, ani keby mal záujem o jeho tvorbu; ďalší prídel by mohol tvoriť, len ak by sa na jeho tvorbe dohodol v kolektívnej zmluve.
V opačnom prípade, ak má veľa nízkopríjmových dochádzajúcich zamestnancov, takže maximálna tvorba 0,5 % základu nepokryje úhrn celkových nákladov na dopravu oprávnených zamestnancov, musí maximálnu výšku prídelu rozdeliť spravodlivo, aby aspoň čiastočne prispel oprávneným zamestnancom na úhradu nimi vynaložených výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
Podmienky pre vznik nároku na príspevok
Oprávneným zamestnancom s nárokom na poskytnutie príspevku na dopravu z ďalšieho prídelu je zamestnanec:
- ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a
- ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
POZNÁMKA
S cieľom zabrániť pozitívnej diskriminácii zamestnancov pracujúcich na tzv. čiastočný úväzok zákon ustanovuje, že aj u zamestnanca, ktorý má pracovný pomer dohodnutý na kratší týždenný pracovný čas, sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce sa priemerný mesačný zárobok zamestnanca počíta vynásobením jeho priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Zákonná úprava bráni neodôvodnenému zvýhodneniu zamestnanca len vplyvom dojednania pracovného pomeru na kratší pracovný čas oproti zamestnancovi, ktorý má inak rovnaký (alebo aj nižší) priemerný hodinový zárobok, avšak jeho mesačný priemerný zárobok už prekračuje zákonom ustanovenú hranicu pre vznik nároku na príspevok.
Aplikácia podmienok na rok 2014
Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Pokiaľ bude dochádzať vlastným dopravným prostriedkom (bicykel, auto a pod.), nemôže si nárokovať tento druh príspevku na dopravu z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.
Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Príjem sa posudzuje podľa priemerného mesačného zárobku, čo garantuje, že ak zamestnancovi nárok vznikne, bude trvať najmenej 1 kalendárny štvrťrok, keďže aj priemerný zárobok sa bez zmeny používa počas celého kalendárneho štvrťroka.
Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014.
Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv. oprávneným zamestnancom pre poskytnutie príspevku na dopravu môže byť len zamestnanec, ktorý okrem dochádzania za prácou verejnou dopravou nebude mať priemerný mesačný zárobok vyšší ako 402,50 eura mesačne.
POZNÁMKA
Z údajov štatistického zisťovania o cene práce za rok 2013 vyplýva, že priemerný mesačný zárobok v pásme medzi 300 až 400 eur malo cca 6,8 % zamestnancov, pričom podľa tried zamestnaní najväčší podiel bol v kategórii „Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci“ (27,1 %) a „Pracovníci v službách a obchode“ (21,6 %); údaje možno považovať len za orientačné, podiely za vzorku sú skreslené zahrnutím zamestnancov v nepodnikateľskej sfére a zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas, ako aj zamestnancov, u ktorých je ďalší prídel do sociálneho fondu dohodnutý v kolektívnej zmluve.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Zákon v § 7 ods. 6 doslova uvádza: „Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok podľa odseku 5 najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok a viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch podľa odseku 5.“
Z predmetného znenia v nadväznosti na odsek 5 vyplýva, že zamestnanec musí preukázať, :
- skutočnosť, že dochádza do zamestnania a späť, čo predpokladá určitú vzdialenosť medzi pracoviskom a „východiskovým“ bodom (spravidla bydliskom zamestnanca, avšak z ustanovení zákona nevyplýva, že by týmto miestom nutne muselo byť bydlisko zamestnanca identifikované jeho adresou),
- spôsob svojej dopravy do zamestnania a späť, čo je prvou podmienkou pre vznik nároku na príspevok; v podstate spôsob dochádzania vyplynie spravidla z dokladu, ktorý zamestnanec predloží (jednorazové cestovné lístky za dni, kedy sa dopravoval do zamestnania a späť alebo predplatný cestovný lístok) a
- preukázať mesačnú výšku výdavkov, aby zamestnávateľ mohol zistiť jeho nárok na úhradu výdavkov na dopravu buď v plnej výške, alebo ako pomernú časť, ak by celkový úhrn výdavkov oprávnených zamestnancov prekračoval limit 0,5 % základu.
Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Údaj o priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, je zverejnený na stránkach Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Zo zákona zamestnávateľovi vyplývajú niektoré ďalšie povinnosti, a to:
- viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť oprávneným zamestnancom z osobitne tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu; táto povinnosť priamo vyplýva z obmedzenia maximálneho prídelu do sociálneho fondu na tento účel vo výške 0,5 % základu,
- vyplácať peňažný príspevok najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu, avšak až po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok; príspevok je súčasťou celkovej sumy príjmu vyplácaného zamestnancovi spolu so mzdou a ďalšími peňažnými plneniami od zamestnávateľa za uplynulý mesiac.
POZNÁMKA
Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr. nevie dokladovať výšku výdavkov na dopravu za predchádzajúci mesiac, zamestnávateľ nie je povinný príspevok mu vyplatiť.
Maximálny limit tvorby
Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, obmedzená tvorbousociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. V prípade, že celkový súhrn výdavkov na dopravu všetkých oprávnených zamestnancov v určitom mesiaci prekračuje limit tvorby sociálneho fondu na tento účel, zamestnancom je možné uhradiť len alikvotnú časť ich mesačných výdavkov na dopravu.
Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ. Môže napr.:
pomernú uhrádzanú časť z celkových nákladov na dopravu každého jednotlivého zamestnanca určiť v pomere medzi použiteľným vytvoreným objemom fondu a celkovou sumou výdavkov rovnomerne všetkým oprávneným zamestnancom,
prípadne určiť minimálnu pevnú sumu, ktorú vyplatí všetkým oprávneným zamestnancom a až nad túto sumu výšku príspevku diferencovať a pod.
Príklad č. 3:
Zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 8 k 1. aprílu 2014 splnilo všetky podmienky pre vznik nároku príspevku na dopravu (dochádzajú verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok zistený k 1. aprílu je nižší ako 402,50 eura). Zúčtovaná mzda všetkých zamestnancov predstavovala 26,3 tis. eur za apríl, z čoho zamestnávateľ mohol vytvoriť ďalší prídel vo výške najviac 131,50 eura. Úhrn výdavkov na dopravu do zamestnania a späť podľa nimi predložených dokladov za mesiac apríl predstavoval 192 eur. Zamestnávateľ z ďalšieho prídelu uhradí každému zamestnancovi časť jeho výdavkov na dopravu zodpovedajúcu pomeru 131,50 k 192 eur.
POZNÁMKA
V priebehu roka okruh oprávnených zamestnancov môže kolísať tak, že v niektorých mesiacoch celkový súhrn výdavkov na dopravu všetkých oprávnených zamestnancov prevýši maximálny limit tvorby, v iných bude úhrn vyplatených príspevkov nižší, takže kumulatívne od začiatku roka budú vznikať rozdiely medzi skutočnou výškou vyplatených príspevkov a možnou maximálnou tvorbou. Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Nie je preto vylúčené, že nevyčerpaná suma z jedného mesiaca sa použije v niektorom z ďalších mesiacov, kedy súhrn výdavkov zamestnancov na dopravu bude prekračovať limit 0,5 % objemu miezd zamestnancov.
Úvaha nad týmto druhom príspevku na dopravu
Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu. Aj s prihliadnutím na povinnosti zamestnávateľa i zamestnanca uvedené v ďalšej časti a vyplývajúce z pravidiel poskytovania tohto osobitného príspevku možno vysloviť názor, že tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona a poskytovanie príspevkov z takto osobitne povinne tvoreného prídelu je na zváženie.
Predmetné ustanovenie zákona môže viesť k tomu, že na nízko produktívne práce, za ktoré zamestnávateľ môže poskytnúť mzdu vo výške uvedeného príjmového pásma, nebude prijímať zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania prostriedkami verejnej dopravy, pretože tento druh príspevkov zo sociálneho fondu najmä po zmenách v odvodových povinnostiach enormne zvyšuje jeho náklady.
Je prinajmenej záhadou, že napriek cieľu znižovať administratívnu náročnosť zamestnávateľov a v časoch, kedy v tzv. podnikateľskej sfére dominuje v právnych vzťahoch zmluvný princíp, ešte existuje takéto archaické kogentné ustanovenie z čias spred takmer 20 rokov.
Zamestnávateľ by mal asi najlepšie vedieť, či potrebuje „migrujúcich“ zamestnancov v takej miere, aby ich dochádzanie za prácou nad rámec primeranej výšky mzdy stimuloval aj osobitným príspevkom zo sociálneho fondu.
Skutočnosť, že požiadavka na zrušenie obligatórnej tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na úhradu výdavkov na dopravu s návrhom na prípadné zvýšenie rozpätia pre tvorbu povinného prídelu doteraz nebola predložená, skôr naznačuje obchádzanie a neplnenie si tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa.
Súbeh príspevkov na dopravu
Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. 5 zákona, z ktorej vyplýva, že poskytovanie príspevku z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť aj z povinného prídelu do fondu.
Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Podmienky pre poskytnutie príspevku z povinného prídelu, jeho výška a prípadný spôsob preukazovania výdavkov, ak ho bude zamestnávateľ vyžadovať, sa dohodnú buď v kolektívnej zmluve, alebo ich zamestnávateľ upraví vo vnútornom predpise.
Tvorba sociálneho fondu z iných zdrojov
Ďalšie zdroje, ktorými je možné navýšiť tvorbu sociálneho fondu, vymedzuje § 4 v odsekoch 2 a 3 nasledovne:
- zdroje podľa tohto zákona, zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods. 2) a
- prídely z použiteľného zisku, ak ide o zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk; zvyšovanie tvorby sociálneho fondu zo zisku ho však nezbavuje povinnosti tvoriť sociálny fond podľa ostatných ustanovení zákona.
Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu , v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa predpisov platných do 31. decembra 1992 a splátky pôžičiek poskytnutých z prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb vrátených po 1. januári 1994.
Ďalšími zdrojmi môžu byť rôzne dary alebo dotácie, prípadne iné príspevky do sociálneho fondu, ako aj prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu. Pre tvorbu z ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne, resp. minimálne výšky pre tvorbu sociálneho fondu z týchto zdrojov.
POZNÁMKA
Na použitie celého vytvoreného sociálneho fondu, teda aj časti vytvorenej z ďalších zdrojov (napr. zo zisku), sa vzťahujú ustanovenia vymedzujúce možnosti použitia sociálneho fondu (§ 7 zákona).
Druhým aspektom, ktorý by mal zamestnávateľ alebo sociálni partneri brať do úvahy, že ak je zdrojom zisk, ktorý ostal zamestnávateľovi k dispozícii po odvedení dane z príjmov, pri výplate príspevku zo sociálneho fondu zamestnancom dôjde k opätovnému zdaneniu plnenia ako príjmu zamestnanca a následne aj povinnosti odviesť odvody na sociálne a zdravotné poistenie z objemu vyplatených príspevkov za zamestnávateľa i zamestnanca (s výnimkou prípadu, ak sú prostriedky sociálneho fondu použité na účel, ktorý je od dane oslobodený).
Základ pre tvorbu sociálneho fondu
Keďže sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, zákon v § 4 okrem všeobecného vymedzenia základu pre tvorbu sociálneho fondu osobitne vymedzuje tento základ pre určité skupiny zamestnancov.
Všeobecne vymedzený základ
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Vymedzenie základu, od ktorého sa odvíja percentuálny podiel tvorby prídelu do sociálneho fondu, sa opiera o definíciu mzdy a platu.
Pojem „mzda“ je právne definovaným pojmom pre plnenia poskytované za prácu zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný podľa ustanovení Zákonníka práce. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Pojem „plat“ je definovaný v právnych predpisoch upravujúcich odmeňovanie ďalších skupín zamestnancov, na ktorých právne predpisy formou príkladov odkazuje aj poznámka pod čiarou.
POZNÁMKA
Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce, obdobne pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v druhej vete § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tiež v § 82 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov u štátnych zamestnancov a pod.
Zamestnanci „verejnej“ služby
V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom pre tvorbu sociálneho fondu úhrn hrubých platov zúčtovaných zamestnancom tejto skupiny. To znamená, že do základu vstupujú všetky plnenia, ktoré sú ako zložky platu vymedzené v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Zamestnanci štátnej služby
Aj v prípade tvorby sociálneho fondu z platov štátnych zamestnancov je pre základ rozhodujúca definícia platu upravená v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základom je teda úhrn plnení, ktorými sú funkčný plat štátneho zamestnanca, plat za štátnu službu nadčas, plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, príplatok za štátnu službu vo sviatok a odmena podľa § 99 tohto zákona.
POZNÁMKA
Zákon o štátnej službe v § 114 ods. 2 ustanovuje, že v prípade, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Vo všetkých prípadoch, kedy sa zamestnancom v pracovnom pomere, v tom napr. aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, poskytuje náhrada platu (napr. pri dovolenke alebo pri prekážkach v práci), zamestnancom štátnej služby sa poskytuje funkčný plat; z tohto dôvodu je v prípade štátnych zamestnancov súčasťou základu na určenie prídelu do sociálneho fondu aj objem funkčných platov vyplatených tejto skupine zamestnancov, napr. aj počas dovolenky, prekážok v práci a pod.
Príklad č. 4:
Služobný úrad zamestnáva zamestnancov štátnej služby i zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnancom štátnej služby za čas čerpania dovolenky patrí podľa § 67 ods. 2 zákona o štátnej službe funkčný plat. Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme sa však za čas čerpania dovolenky poskytuje v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 Zákonníka práce náhrada platu vo výške funkčného platu zamestnanca. Objem vyplatených náhrad platu za čas dovolenky zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme do základu na určenie prídelu do sociálneho fondu nevstupuje, avšak objem vyplatených funkčných platov zamestnancom štátnej služby za čas dovolenky sa do tohto základu zahŕňa.
Zamestnanci v zahraničí
Odlišne je ustanovený základ len pre tvorbu sociálneho fondu za zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny. U týchto zamestnancov sa pri stanovení základu na určenie prídelu do sociálneho fondu vychádza zo súhrnu funkčných platov pred prepočítaním platu ustanoveného v eurách platovým koeficientom.
Základom na určenie prídelu do sociálneho fondu u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je súhrn určených funkčných platov (v prípade napr. policajtov, colníkov alebo vojakov súhrn určených služobných platov) pred prepočtom platovým koeficientom (napr. podľa § 109 zákona o štátnej službe) alebo objektivizovaným platovým koeficientom (§ 22 zákona č. 553/2003 Z. z. v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme napr. na veľvyslanectvách v zahraničí).
Poznámka redakcie:
§ 3 až § 6 zákona NR SR o sociálnom fonde
Autor: Ing. Miroslav Mačuha
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies