3. Posudzovanie porušenia pracovnej disciplíny v súdnej praxi

Zo súdnej praxe možno uviesť tieto najčastejšie spôsoby porušovania pracovnej disciplíny:

• neschopnosť zamestnanca na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, pre ktoré ho pri nastúpení do práce nepripustili vykonávať prácu, ako aj nenastúpenie zamestnanca do práce v určený čas pre zistenú indispozíciu po požití alkoholických nápojov,
• ak zamestnanec oznamuje a rozširuje také údaje o spoluzamestnancovi, o ktorých vie alebo musí vedieť, že sú nepravdivé, to isté platí, ak nepravdivé údaje o spoluzamestnancovi oznámi vedúcemu zamestnancovi s úmyslom spoluzamestnanca neopodstatnene obviniť,
• neospravedlnené absencie zamestnanca,
• zneužitie pracovných prostriedkov na svoje osobné účely,
• konanie zamestnanca v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa.

Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe možno zovšeobecniť, že za najfrekventovanejšie prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny sa považujú absencie, výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné účely, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a pod.

Z doterajšej judikatúry vyplýva, že nie je porušením pracovnej disciplíny a nemôže byť preto ani dôvodom výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny:

• ak zamestnanec po tom, čo mu zamestnávateľ odmietol prideľovať prácu, prestane chodiť do zamestnania, ak ho zamestnávateľ nevyzval k opätovnému nástupu do práce,
• ak zamestnankyňa aj proti vôli zamestnávateľa nevykonáva prácu z dôvodov starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, lebo osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, je práceneschopná,
• ak zamestnanec odmietol vykonávať práce dohodnuté síce v pracovnej zmluve, ale ktoré nemôže vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav.

Poznámka redakcie:
§ 81 až § 82 Zákonníka práce

Autor: doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.