Použitie sociálneho fondu na iné účely alebo pre iné osoby

Sociálny fond sa v zásade používa v prospech zamestnancov na podporu sociálnej politiky zamestnávateľa. Výnimočne sa však prostriedky sociálneho fondu môžu použiť aj na iný účel alebo v prospech iných osôb ako zamestnancov, a to:

• na podporu kolektívneho vyjednávania,
• rodinnému príslušníkovi zamestnanca a
• bývalému zamestnancovi ako poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku.

Použitie prostriedkov fondu na podporu kolektívneho vyjednávania

V zmysle § 7 ods. 3 je možné v kolektívnej zmluve dohodnúť, že časť prostriedkov sociálneho fondu sa vyčlení na úhradu nákladov odborovej organizácie, ktoré vynaložila na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu na podporu kolektívneho vyjednávania nie je kompatibilným prvkom z hľadiska účelu zákona, keďže plnenia zo sociálneho fondu sú jednoznačne adresované zamestnancovi. Okrem skutočnosti, že použitie príspevku zo sociálneho fondu a jeho výšku možno dohodnúť len v kolektívnej zmluve, je možnosť takéhoto použitia prostriedkov sociálneho fondu zákonom značne obmedzená.

Kritériá pre tento spôsob použitia sociálneho fondu

Z dikcie ustanovenia § 7 ods. 3 zákona  vyplýva, že:

• musí ísť o úhradu nákladov odborovej organizácie, teda sa predpokladá, že odborovej organizácii už vznikli určité náklady, resp. výdavky v súvislosti s priebehom a realizáciou kolektívneho vyjednávania,
• tieto náklady musia predstavovať výdavky odborovej organizácie na spracovanie analýz a expertíz, napr. faktúry za ich spracovanie externou organizáciou alebo nezávislými expertmi, a výdavky na iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania, pričom
• zamestnávateľ ich odborovej organizácii refunduje z prostriedkov sociálneho fondu na základe predložených dokladov,
• výšku prostriedkov účelovo viazaných na tento účel musí odborová organizácia a zamestnávateľ dohodnúť v kolektívnej zmluve, pričom maximálna hranica predstavuje najviac 0,05 % základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona; pokiaľ k dohode v kolektívnej zmluve nedôjde, žiadne prostriedky sa odborovej organizácii nebudú refundovať,
• časť sumy alebo celú sumu viazanú na tento účel, ktorá sa v určitom kalendárnom roku nevyčerpala, je možné presunúť do ďalšieho roka a použiť v nasledujúcom kalendárnom roku; tým sa umožňuje kumulovať prostriedky z viacerých rokov napr. na spracovanie komplexnejších analýz raz za päť rokov a pod.

Uvedené zároveň znamená, že z prostriedkov sociálneho fondu nemôžu byť uhrádzané výdavky odborovej organizácie na nákup napr. predmetov, kancelárskych potrieb, počítačovej techniky, softvérového vybavenia alebo čohokoľvek iného, čo nemá charakter služby nevyhnutne potrebnej na účely kolektívneho vyjednávania.

Možnosti použitia sociálneho fondu na tento účel

Z hľadiska vyššie uvedených obmedzení možno očakávať, že toto ustanovenie zákona bude využité na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených napr.

• na spracovanie expertíznej analýzy ekonomickej situácie zamestnávateľa,
• na posúdenie a porovnanie situácie v určitej oblasti v odvetví, v ktorom pôsobí daná organizácia, na účely kolektívneho vyjednávania (napr. v oblasti odmeňovania zamestnancov),
• za spracovanie odborného posudku ku konkrétnemu spornému problému, ktorý sa vyskytne pri kolektívnom vyjednávaní,
• na školenie vyjednávačov zastupujúcich odborovú organizáciu pri kolektívnom vyjednávaní,
• v súvislosti so zadaním zhotovenia právneho posudku na znenie ustanovení kolektívnej zmluvy (napr. v prípade zmeny právnych predpisov v priebehu obdobia platnosti kolektívnej zmluvy),
• za expertíznu činnosť nezávislých expertov pôsobiacich mimo odborovej organizácie,
• ako výdavky napr. na kopírovacie, rozmnožovacie, tlačiarenské, poštové a obdobné služby, ktorých použitie je nevyhnutné v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, ak tieto služby nie sú hradené zamestnávateľom,
• na úhradu alikvotnej výšky súm za iné externé služby, napr. za prenájom miestnosti, ak sa kolektívne vyjednávanie po dohode zmluvných strán koná na tzv. „neutrálnej pôde“,
• na služby externých vyjednávačov zastupujúcich základnú organizáciu pri kolektívnom vyjednávaní vrátane úhrady ich cestovných nákladov a pod.

Medzi tzv. iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania náklady nie je možné zaradiť napr. ani výdavky na spotrebný materiál (napr. výpočtová technika, tonery, papier a pod.), ktoré taktiež nemajú charakter služby, nevyhnutnej na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Pokiaľ ide o činnosť odborovej organizácie, v zmysle § 240 ods. 5 Zákonníka práce zamestnávateľ podľa svojich prevádzkových možností poskytuje zástupcom zamestnancov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.

Funkcionári odborových organizácií

Aj keď to zákon priamo nezakazuje, z prostriedkov sociálneho fondu nemôžu byť hradené výdavky v prospech zamestnancov alebo funkcionárov odborových zväzov za výkon činností súvisiacich s kolektívnym vyjednávaním z dôvodu, že pomoc odborovým organizáciám na podnikovej úrovni je základnou náplňou činnosti a účelom vytvorených odborových zväzov.

Z rovnakých dôvodov nemôžu byť hradené ani odmeny pre plateného funkcionára odborového orgánu za vykonanie takýchto expertíz, pôsobiaceho u zamestnávateľa, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce. Pretože ide o zamestnanca s osobitným postavením a úlohami, takýto postup by mohol byť považovaný za postup v rozpore s ustanovením § 7 ods. 8 zákona, v zmysle ktorého zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

Limit prostriedkov pre odborovú organizáciu

So zámerom zachovať pôvodný účel sociálneho fondu, teda aby nebol celkový objem vytvorených prostriedkov sociálneho fondu príliš znížený o sumy vyčlenené na tento účel, okrem výrazného obmedzenia možností jeho použitia zákon limituje maximálnu výšku sumy na podporu sociálneho dialógu podielom 0,05 % základu pre tvorbu sociálneho fondu.

Príspevky zo sociálneho fondu v prospech iných osôb

Výnimočne je možné poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu aj iným osobám než vlastným zamestnancom. Môže však ísť len o dve taxatívne vymedzené skupiny osôb:

• o rodinných príslušníkov zamestnanca, za ktorých sa v zmysle časti poslednej vety tohto odseku považuje manžel zamestnankyne alebo manželka zamestnanca a nezaopatrené deti, ktorých okruh vymedzuje § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a
• o bývalého zamestnanca, poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Žiadne ďalšie osoby mimo rodinných príslušníkov a bývalých zamestnancov – dôchodcov, nemajú nárok na príspevok zo sociálneho fondu, ani keby sa tak chceli zástupcovia sociálnych partnerov dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Príspevok preto nie je možné poskytovať ani osobám vykonávajúcim práce pre zamestnávateľa na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Je možné prostriedky sociálneho fondu združovať?

V rámci kultúrnych a športových aktivít sa občas konajú aj spoločné podujatia (súťaže) zamestnancov viacerých zamestnávateľov. V súvislosti s takýmito akciami vznikajú návrhy na zakúpenie cien z prostriedkov „združeného“ sociálneho fondu, do ktorého by prispeli spoločne zamestnávatelia zúčastnených organizácií. Takýto postup však nie je v súlade so zákonom, ktorý exaktne vymedzuje subjekt zodpovedný za tvorbu sociálneho fondu, ako aj spôsob tvorby podielom zo zúčtovaných miezd zamestnancov.

Týmto subjektom je zamestnávateľ a základom zúčtované mzdy jeho zamestnancov. Príspevok nie je možné poskytovať osobám, ktoré vykonávajú prácu pre iného zamestnávateľa. Aj keby sa na tom zúčastnené subjekty dohodli, zákon neumožňuje združovanie prostriedkov sociálneho fondu vytvorených viacerými zamestnávateľmi a následné poskytovanie príspevkov zo združeného sociálneho fondu zamestnancom viacerých zamestnávateľov ani „zapožičiavanie“ finančných prostriedkov sociálneho fondu pre iných zamestnávateľov.

Riešením v prípade takýchto akcií môže byť dohodnutie spoločných podmienok, za ktorých sa bude poskytovať zúčastneným zamestnancom príspevok zo sociálneho fondu, ako aj rovnaká výška na ten istý účel, avšak každý subjekt bude hradiť príspevok len v prospech svojich zamestnancov.

Poznámka redakcie:
§ 7 zákona NR SR o sociálnom fonde

Autor: Ing. Miroslav Mačuha