Povinnosti zamestnávateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti

Obsah:
Povinný subjekt
K povinnostiam zamestnávateľov/orgánov verejnej moci podľa Zákona o whistleblowingu
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu (§ 12)
Ďalšie osoby, ktorým sa poskytuje ochrana

Dňa 30. januára 2019 Národná rada SR prijala zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „Zákon o whistleblowingu“), ktorý je účinný od 1. 3. 2019. Zákon o whistleblowingu nahradil v praxi zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „Zákon č. 307/2014 Z. z.“), ktorý bol účinný od 1. 7. 2014.

Zákon o whistleblowingu vychádza vo svojich ustanoveniach zo Zákona č. 307/2014 Z. z., ale zároveň reaguje aj na poznatky z aplikačnej praxe. V súvislosti s ochranou oznamovateľov majú (zatiaľ) inšpektoráty práce tieto právomoci:

• dohliadajú na to, aby zamestnávatelia/orgány verejnej moci vytvorili vnútorný systém vybavovania oznámení, pomocou ktorého môžu zamestnanci oznámenia o protispoločenskej činnosti oznámiť priamo na pracovisku,
• môžu pozastaviť pracovnoprávny úkon, ktorým zamestnávateľ voči zamestnancovi urobil neoprávnený postih v dôsledku takéhoto oznámenia,
• chránia oznamovateľov, ktorí oznámili závažnú protispoločenskú činnosť polícii, prokuratúre alebo inému správnemu orgánu a ten im následne priznal ochranu.

V zmysle Zákona o whistleblowingu má dôjsť k zriadeniu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý na seba prevezme právomoci, ktoré zatiaľ vykonávajú inšpektoráty práce.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na jednotlivé povinnosti, ktoré právna úprava ustanovuje zamestnávateľom a orgánom verejnej moci.

Povinný subjekt

Povinnosti v súvislosti s § 10 Zákona o whistle­blowingu sa vzťahujú na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a orgán verejnej moci, ktorý zamestnáva ...