Najväčším a zároveň hlavným mestom Islandu je Reykjavík s počtom obyvateľov takmer 120 tisíc. Island je závislý od zahraničného obchodu, predovšetkým od dovozu potravín, aj keď si časť Islanďania vyprodukujú sami. Na Islande sa nachádza najväčší počet termálnych prameňov na svete. Na ostrove je cca 800 geotermálnych oblastí a 7 000 termálnych prameňov. Teplé pramene Islanďania využívali od pradávna a v súčasnosti až 85 % domácností využíva geotermálne zdroje na vykurovanie.
Na rozdiel od iných severských krajín, Islanďania kladú veľký dôraz na nezávislosť. V štatistikách Európskej komisie viac než 85 % Islanďanov považuje nezávislosť za „veľmi dôležitú“ (na porovnanie: 47 % Nórov, 49 % Dánov a priemer v EÚ 53 %). Islanďania majú taktiež veľmi silnú pracovnú etiku – pracujú najdlhšie zo všetkých vyspelých krajín. Island je liberálnou krajinou, ktorá od roku 2010 uznáva manželstvá rovnakého pohlavia. Taktiež rodová rovnosť (a najmä čo sa týka príjmov) je veľmi vysoká. Island je pravidelne medzi prvými tromi krajinami, v ktorých by ženy mali žiť. Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene a veľa z nich môže vysledovať svoj pôvod až k prvým osadníkom, ktorých mená sú zapísané v Knihe osadníkov (Ladnama bok). Súčasná islandčina vychádza priamo zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov. To znamená, že tisíc rokov staré texty sú stále jednoducho čitateľné.
V poslednom období sa Island stáva čoraz lákavejšou turistickou destináciou. Jednými z najväčších atrakcií pre turistov sú výlety loďou za pozorovaním veľrýb, nočné výlety za polárnou žiarou a výlety na ľadovec. Počasie je jedným z veľkých strašiakov. Je ovplyvňované Golfským prúdom, zimy na pobreží sú mierne a letá chladné. V strede ostrova je podnebie takmer polárne. Veľká oblačnosť a hmla trvá vyše polovicu roka. Najlepšie obdobie na návštevu Islandu je od polovice júna do konca augusta, kedy slnko zapadá len na niekoľko hodín.
Čo sa týka islandského trhu práce, ten je charakterizovaný vysokou mierou účasti ekonomicky aktívneho obyvateľstva, tzn. že okolo 80 % vo veku od 16 do 74 rokov je umiestnených na trhu práce.
Najdôležitejšími odvetviami sú služby (cestovný ruch, finančné služby a zdravotníctvo), rôzne priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo a rybolov. 35 % zamestnancov vykonáva zamestnania, pri ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie alebo iné špecifické znalosti. V administratíve a obchode pracuje asi 26 %, remeselníkov je 13 % a 12 % sú nekvalifikovaní pracovníci. Poľnohospodárov a rybárov je zhruba 5 %. Ďalším charakteristickým znakom islandského trhu práce je všeobecné povedomie a vysoká angažovanosť v odborových organizáciách (okolo 85 %).
V roku 2007 bola miera nezamestnanosti 1 % a stúpla na 1,6 % v roku 2008. Pohlavie a regionálna diferenciácia mala len malý dosah na nezamestnanosť. Nezamestnanosť sa radikálne zvýšila na jeseň 2008, v roku 2009 to bolo 8 %, v roku 2010 8,1 % a od roku 2011 opäť začala klesať na 7,6 % a v roku 2012 to bolo už 5,8 %. V súčasnosti je miera nezamestnanosti okolo 4,5 %.
V čase európskej finančnej krízy sa na islandskom trhu práce od jesene 2008 začalo vytrácať mnoho pracovných pozícií, hlavne v stavebníctve, maloobchode a službách ako dôsledok znižovania osobnej spotreby. Rozvíjal sa iba cestovný ruch, ktorý profitoval zo zníženia hodnoty islandskej koruny. Zvýšil sa počet turistov a očakáva sa, že takýto trend bude pokračovať a prinesie to aj viac pracovných miest. Takisto sa v posledných rokoch rozvíja aj oblasť informačných technológií a v súčasnosti je dokonca nedostatok IT špecialistov.
Odborníci v priemysle tvrdia, že v nadchádzajúcich rokoch bude musieť okolo 1 000 ľudí ukončiť štúdium v príbuzných odboroch, aby sa pokryli potreby odvetvia priemyslu. Nedostatok pracovnej sily je aj v oblasti kovospracujúceho priemyslu, napr. zvárači a kovoobrábači. V rámci zdravotníctva je nedostatok zdravotníckeho personálu na všetkých úrovniach.
V ...