Pracovná pohotovosť vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ

1. Zákonná úprava a rozsah pracovnej pohotovosti

Zákonná definícia pojmu pracovná pohotovosť je v Slovenskej republike zakotvená v ustanovení § 96 Zákonníka práce.

Pod pojmom pracovná pohotovosť sa rozumie stav pripravenosti zamestnanca bezodkladne nastúpiť na výkon v práce v okamihu zistenia, že je potrebné túto prácu vykonávať. Musí ísť o zabezpečenie nevyhnutných úloh. Definíciu nevyhnutných úloh Zákonník práce ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje. Pri pohľade do staršej legislatívy možno dospieť ku skutočnostiam, že pracovná pohotovosť môže byť nariadená v prípadoch, ak pôjde o odstránenie havárií na zariadeniach alebo porúch na energetických zdrojoch. Rovnako aj v prípade, ak sa pôjde o živelné pohromy, ale aj pri nakladaní a vykladaní železničných vagónov alebo pri iných mimoriadnych situáciách.

Zamestnanec je teda povinný byť po určený čas zamestnávateľovi k dispozícii pre prípad vzniku potreby prácu vykonávať. Zamestnávateľ je oprávnený určiť zamestnancovi miesto (bydlisko, pracovisko, iné vhodné miesto), na ktorom má byť zamestnanec pripravený na prípadný výkon práce počas svojej pracovnej pohotovosti. Toto miesto je buď pre zamestnávateľa ľahko dostupné priamo (vo väčšine prípadov ide o pracovisko zamestnávateľa), alebo nepriamo (domáce prostredie zamestnanca, iné vhodné dostupné miesto), kde sa s ním môže zamestnávateľ bezproblémovo telefonicky alebo inak spojiť a požiadať ho o výkon práce.

V odôvodnených prípadoch sa môže zamestnávateľ so zamestnancom na zabezpečení nevyhnutných úloh dohodnúť, aby sa nad rámec rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Musí ísť o prácu špecifikovanú v pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nesúhlasí s dohodou o pracovnej ...