Obsah
Dátum publikácie:21. 11. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; Osobitné pracovné podmienky; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 7. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
Otázku pracovného času v doprave vo všeobecnosti upravuje nariadenie č. 561/2006, kde sa v čl. 1 vymedzuje, na koho sa vzťahuje toto nariadenie.
A. Osobný rozsah aplikácie nariadenia
Toto nariadenie sa vzťahuje na cestnú dopravu:
a) tovaru, kde maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 3,5 tony, alebo
b) osôb vozidlami skonštruovanými alebo trvalo prispôsobenými na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča, ktoré sú určené na tieto účely.
Nariadenie následne vymedzuje aj jednotlivé pojmy:
- cestná doprava je akákoľvek cesta vykonávaná celkom alebo čiastočne po verejných cestách naloženým alebo nenaloženým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb alebo tovaru;
- vozidlo je každé motorové vozidlo, ťahač, príves alebo náves alebo kombinácia týchto vozidiel, ktoré sú vymedzené takto:
- motorové vozidlo je každé vozidlo s vlastným pohonom, ktoré sa pohybuje po ceste, okrem vozidiel pohybujúcich sa trvalo po koľajniciach, ktoré sa bežne používa na prepravu osôb alebo tovaru,
- ťahač je každé vozidlo s vlastným pohonom, ktoré sa pohybuje po ceste, okrem vozidiel pohybujúcich sa trvalo po koľajniciach, ktoré je špeciálne určené na ťahanie, tlačenie alebo premiestňovanie prívesov, návesov, nástrojov alebo strojov,
- príves je akékoľvek vozidlo určené na pripojenie k motorovému vozidlu alebo ťahaču,
- náves je príves bez prednej nápravy pripájaný tak, že podstatnú časť jeho hmotnosti a hmotnosti jeho nákladu nesie ťahač alebo motorové vozidlo;
- maximálna prípustná hmotnosť je maximálna povolená pohotovostná hmotnosť plne naloženého vozidla;
- vodič je každá osoba, ktorá vedie vozidlo hoci aj krátky čas alebo ktorá sa prepravuje vo vozidle v rámci svojich povinností, aby bola v prípade potreby k dispozícii viesť vozidlo;
- pravidelná osobná doprava je vnútroštátna a medzinárodná doprava v zmysle článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi,
LEGISLATÍVA
1.1. Pravidelná doprava je doprava, ktorá zabezpečuje prepravu cestujúcich v presne stanovených intervaloch po presne stanovených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach. Pravidelná doprava je prístupná pre všetkých a v prípade potreby je povinná rezervácia.
1.2. Bez ohľadu na to, kto ju organizuje, doprava, ktorá zabezpečuje prepravu špecifikovaných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, pokiaľ sa takáto doprava prevádzkuje za podmienok určených v bode 1.1., sa považuje za pravidelnú dopravu. Takáto doprava je ďalej nazývaná špeciálnou pravidelnou dopravou.
Špeciálna pravidelná doprava zahŕňa:
a) prepravu pracovníkov z domu do práce a späť;
b) prepravu pre žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich;
c) prepravu vojakov a ich rodín medzi východiskovým štátom a oblasťou ich kasární;
d) mestská doprava v pohraničných oblastiach.
Skutočnosť, že špeciálna doprava sa môže meniť podľa potrieb užívateľov, neovplyvní jej označenie ako pravidelná doprava.
- dopravný podnik je akákoľvek fyzická osoba, akákoľvek právnická osoba, akékoľvek združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek úradný orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, alebo závislý od orgánu majúceho takúto subjektivitu, ktorý sa zaoberá cestnou dopravou v prenájme alebo za úhradu, alebo na vlastný účet.
Čl. 3 ods. 2 vymedzuje situácie, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje: napr. na cestnú dopravu vykonávanú vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov (v danom prípade sa teda bude aplikovať zákon č. 462/2007 Z. z. a ustanovenia § 25 a nasl., ak ide o osoby spadajúce pod tento zákon).
LEGISLATÍVA
Toto nariadenie sa nevzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:
a) vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov;
b) vozidlami s maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 kilometrov za hodinu;
c) vozidlami vlastnenými alebo prenajímanými bez vodiča ozbrojenými silami, civilnou ochranou, požiarnym zborom a silami zodpovednými za zachovanie verejného poriadku, ak sa preprava realizuje v dôsledku úloh, ktorými sú tieto služby poverené, a je pod ich kontrolou;
d) vozidlami používanými v núdzových situáciách alebo pri záchranných akciách vrátane vozidiel používaných pri nekomerčnej doprave humanitárnej pomoci;
e) špecializovanými vozidlami používanými na lekárske účely;
f) špecializovanými havarijnými vozidlami pracujúcimi v okruhu 100 kilometrov od svojej základne;
g) vozidlami, ktoré sa podrobujú cestným skúškam na účely technického rozvoja, opráv alebo údržby a novými alebo prestavanými vozidlami, ktoré ešte neboli uvedené do prevádzky;
h) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu;
i) úžitkovými vozidlami, ktoré majú status historických vozidiel podľa právnych
B. Vzťah nariadenia č. 561/2006 a smernice 2002/15/ES
Osoby spadajúce do rozsahu nariadenia sa musia riadiť týmto nariadením, ktoré sa aplikuje priamo. V nadväznosti na to sa bude aplikovať aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, ktorá dopĺňa toto nariadenie a je už transponovaná v zákone č. 462/2007 Z. z. V tejto súvislosti podľa čl. 1 ods. 4 smernice 2002/15/ES táto smernica dopĺňa ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3820/85 (dnes č. 561/2006) a prípadne dohody AETR, ktoré majú prednosť pred relevantnými ustanoveniami tejto smernice.
C. Územný rozsah aplikácie nariadenia
Nariadenie sa aplikuje v kontexte cestnej dopravy štátov EÚ, EHP (Lichtenštajnsko, Island, Nórsko) a Švajčiarsko. Podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia toto nariadenie sa bez ohľadu na krajinu evidencie vozidla vzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:
a) výhradne v rámci Spoločenstva (pozn. dnes EÚ) alebo
b) medzi Spoločenstvom (EÚ), Švajčiarskom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Čl. 2 ods. 3 vymedzuje pôsobenie tzv. dohody AETR, táto dohoda sa namiesto tohto nariadenia vzťahuje na medzinárodnú cestnú dopravu vykonávanú čiastočne mimo oblastí uvedených v čl. 2 ods. 2 pre:
a) vozidlá evidované v Spoločenstve (EÚ) alebo v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami AETR, na celý úsek cesty;
b) vozidlá evidované v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou AETR, len na časť cesty prebiehajúcu na území Spoločenstva (EÚ) alebo krajín, ktoré sú zmluvnými stranami AETR.
D. Čas jazdy a doba jazdy
Nariadenie (čl. 6) upravuje, ako dlho môže osoba – vodič jazdiť počas dňa, týždňa a dvoch týždňov.
Čas jazdy je trvanie vedenia vozidla zaznamenané:
- automaticky alebo poloautomaticky záznamovým zariadením, ako je vymedzené v prílohe I a v prílohe IB k nariadeniu (EHS) č. 3821/85, alebo
- ručne, ako je požadované v článku 16 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 3821/85.
Doba jazdy je súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po dobe odpočinku (čl. 8 pozn. denný/týždenný) alebo prestávke (čl. 7), až kým nezačne čerpať dobu odpočinku (čl. 8 pozn. denný/týždenný) alebo prestávku (čl. 8). Doba jazdy môže byť nepretržitá alebo rozdelená.
Príklad č. 1:
Doba jazdy začne o 13. hodine po prestávke a trvá do 17. hodiny (ďalšia prestávka alebo denný odpočinok alebo týždenný odpočinok).
Nariadenie následne ustanovuje limity pre denný čas jazdy a týždenný čas jazdy. Denné a týždenné časy jazdy zahŕňajú všetky časy jazdy na území Spoločenstva (EÚ) alebo tretej krajiny.
■ Denný čas jazdy a maximálna dĺžka denného času jazdy
Denný čas jazdy je celkový súhrnný čas jazdy:
- medzi koncom jednej doby denného odpočinku a začiatkom nasledujúcej doby denného odpočinku alebo
- medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku.
Denný čas jazdy nesmie presiahnuť 9 hodín (čl. 6 ods. 1).
Príklad č. 2:
Keďže ide o súhrn dôb jázd v rámci dňa, spočítavajú sa jednotlivé úseky jazdy (spolu nemôžu presiahnuť 9 h, pri predĺžení 10 h), napr. od 8.00 do 12.00 a od 12.45 do 17.15. Počítané to je od konca dennej doby odpočinku do nasledujúcej doby odpočinku, či už dennej alebo týždennej.
■ Predĺženie denného času jazdy
Denný čas jazdy sa môže predĺžiť na najviac 10 hodín, nie častejšie ako dvakrát za týždeň.
Príklad č. 3:
V rámci týždňa, čo je podľa nariadenia čas od pondelka 0.00 do nedele 24.00, možno najviac dva dni predĺžiť denný čas jazdy z 9 hodín na najviac 10 hodín. Napr. pondelok – 9 h, utorok – 10 h, streda – 10 h, štvrtok – 9 h, piatok – 7 h.
■ Týždenný čas jazdy a maximálny týždenný pracovný čas
Týždenný čas jazdy je celkový súhrnný čas jazdy počas týždňa. Týždenný čas jazdy nesmie presiahnuť 56 hodín a nesmie spôsobiť prekročenie maximálneho týždenného pracovného času, ako je ustanovený v smernici 2002/15/ES (pozri ďalej zákon č. 462/2007 Z. z.)
Príklad č. 4:
Ide o spočítanie času jazdy počas týždňa. Týždeň je obdobie od 00.00 hodín v pondelok do 24.00 hodín v nedeľu. V rámci neho nemôže byť čas jazdy dlhší ako 56 hodín, zároveň nemožno presiahnuť ani maximálnu dĺžku týždenného pracovného času (do pracovného času sa započítavajú aj ďalšie úseky času, napr. pracovná pohotovosť na pracovisku – pozri ďalej). Napr. pondelok – 9 h, utorok – 10 h, streda – 10 h, štvrtok – 9 h, piatok – 9 h, sobota – 9 h.
■ Celkový súhrnný čas jazdy
Celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov nesmie presiahnuť 90 hodín.
Príklad č. 5:
To znamená, že za dva týždne nie je možné najazdiť 112 hodín, ale len 90 hodín, napr. prvý týždeň 56 hodín a druhý týždeň 34 hodín.
Ako inú prácu vodič zaznamená:
- všetok čas strávený podľa článku 4 písm. e) [Iná práca sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 písm. a) smernice 2002/15/ES okrem „jazdy“, vrátane každej práce vykonávanej pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho],
- ako aj akýkoľvek čas strávený vedením vozidla používaného na komerčnú dopravu, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia
a zaznamená všetky doby pohotovosti v zmysle článku 15 ods. 3 písm. c) nariadenia (EHS) č. 3821/85 od svojej poslednej doby denného alebo týždenného odpočinku.
Tieto záznamy sa vedú buď ručne na záznamovom liste, na výtlačku, alebo pomocou ovládačov na manuálne vkladanie údajov na záznamovom zariadení.
V tomto prípade sa teda zaevidujú aj časy, ktoré sú pracovným časom, ale nie priamo časom jazdy (toto vymedzuje zákon č. 462/2007 Z. z. – pozri ďalej).
E. Prestávka
Prestávka je každý časový úsek, počas ktorého vodič nesmie viesť vozidlo ani vykonávať žiadnu inú prácu a ktorý sa využíva výlučne na regeneráciu. Nariadenie v čl. 7 vymedzuje otázku minimálnych prestávok.
■ Minimálny rozsah prestávky
Vodič má po štyri a pol hodine jazdy neprerušovanú prestávku trvajúcu najmenej štyridsaťpäť minút, ak nezačína čerpať dobu odpočinku.
Príklad č. 6:
Pri dennom čase jazdy 9 h vodič odjazdí čas od 8.00 do 12.30, následne má prestávku do 13.15 a pokračuje do 17.45 (pričom následne, ak by išlo o predĺžený čas jazdy na 10 h, musel by mať prestávku 45 min. alebo ak by nešlo o predĺžený čas jazdy, čerpal by denný, resp. týždenný odpočinok).
■ Nahradenie prestávky
Vyššie uvedená prestávka v rozsahu 45 minút sa môže nahradiť prestávkou trvajúcou najmenej 15 minút, po ktorej nasleduje prestávka trvajúca najmenej 30 minút, pričom každá je rozložená tak, aby boli splnené ustanovenia čl. 7 prvého odseku (t. j. že za úsek 4 a pol hodiny patrí prestávka v práci 45 minút).
Príklad č. 7:
Vodič odjazdí 2 a pol hodiny, bude mať prestávku 30 minút, následne odjazdí 2 hodiny a bude mať prestávku 30 minút (spolu za 4,5 hodiny je to prestávka 45 minút).
F. Odpočinok
Odpočinok je akýkoľvek neprerušovaný časový úsek, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom. Nariadenie (čl. 8) upravuje aj otázku odpočinku po práci (tzv. denný odpočinok) a v rámci týždňa (tzv. týždenný odpočinok).
■ Denný odpočinok
Doba denného odpočinku je akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného denného odpočinku“ a „dobu skráteného denného odpočinku.
Doba pravidelného denného odpočinku je:
- akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 11 hodín,
- prípadne sa táto doba pravidelného denného odpočinku môže čerpať v dvoch dobách, z ktorých prvá musí byť neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 3 hodiny a druhá musí byť neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 9 hodín.
Príklad č. 8:
Ide o situáciu, keď vodič po dennej jazde musí odpočívať určitý počet hodín, a to najmenej 11. Napríklad od 20.00 do 7.00. Nariadenie umožňuje aj jeho čerpanie v dvoch dobách, pričom prvý úsek musí byť vždy najmenej 3 hod. a druhý úsek najmenej 9 hod. (spolu 12 hod.).
Doba skráteného denného odpočinku je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 9 hodín, avšak menej ako 11 hodín.
Príklad č. 9:
Ide o situáciu, keď vodič po dennej jazde musí odpočívať určitý počet hodín, a to najmenej 9. Napríklad od 20.00 hodiny do 5.00 hod. ráno.
■ Vedenie vozidla viacerými osobami
Vodič podieľajúci sa na vedení vozidla viacerými osobami musí čerpať do 30 hodín od ukončenia doby denného odpočinku alebo doby týždenného odpočinku novú dobu denného odpočinku trvajúcu najmenej 9 hodín.
POZNÁMKA
Vedenie viacerými osobami je situácia, keď sú počas každej doby jazdy medzi dvoma po sebe idúcimi dobami denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku vo vozidle najmenej dvaja vodiči, ktorí budú vozidlo viesť. V prvej hodine vedenia vozidla viacerými osobami je prítomnosť druhého vodiča nepovinná, avšak pre zvyšok doby je povinná.
Príklad č. 10:
Posudzované obdobie je 30 hodín od skončenia denného odpočinku/týždenného odpočinku. V rámci nich sa musí čerpať nová doba odpočinku (11 hod., resp. 9 hod.).
■ Týždenný odpočinok
Doba týždenného odpočinku je časový úsek jedného týždňa (týždeň je obdobie od 00.00 hodín v pondelok do 24.00 hodín v nedeľu), počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného týždenného odpočinku“ a „dobu skráteného týždenného odpočinku.
Doba pravidelného týždenného odpočinku je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 45 hodín.
Príklad č. 11:
Zamestnanec skončí jazdu v piatok o 20.00 a následne musí mať neprerušovaných 45 hodín odpočinku. Najskôr teda môže vyraziť v nedeľu o 17.00.
Doba skráteného týždenného odpočinku je akákoľvek doba odpočinku trvajúca menej ako 45 hodín, ktorá sa môže, pokiaľ článok 8 ods. 6 (pozn. čerpanie dôb odpočinku v dvoch týždňoch) neustanovuje inak, skrátiť na najmenej 24 po sebe idúcich hodín.
Príklad č. 12:
Zamestnanec skončí jazdu v piatok o 20.00 a následne musí mať neprerušovaných 24 hodín odpočinku. Najskôr teda môže vyraziť v sobotu o 20.00 (pozn. za podmienok neprekročenia týždenného/ dvojtýždenného času jazdy a maximálneho týždenného pracovného času).
Nariadenie ustanovuje v čl. 8 ods. 1, že vodič čerpá denné a týždenné doby odpočinku (a následne upravuje, akým spôsobom).
V priebehu každých 24 hodín po ukončení predchádzajúcej doby denného odpočinku alebo doby týždenného odpočinku vodič čerpá novú dobu denného odpočinku (prvý odsek čl. 8 ods. 2).
Príklad č. 13:
Doba denného odpočinku skončila o 6.00, tzn. v priebehu 24 hodín (počítaných od 6.00) je potrebné čerpať novú dobu denného odpočinku (jej rozsah sa určí na základe vyššie uvedených kritérií – 9/11 hod.). Ak vodič čerpá novú dobu odpočinku, po jej skončení začína nové obdobie 24 hodín.
Ak časť doby denného odpočinku, zahrnutej v období 24 hodín, je aspoň 9 hodín, avšak menej ako 11 hodín, potom sa predmetná doba denného odpočinku považuje za dobu skráteného denného odpočinku (druhý odsek čl. 8 ods. 2). Vodič môže mať najviac tri skrátené doby denného odpočinku v období medzi ľubovoľnými dvoma dobami týždenného odpočinku (čl. 8 ods. 4). Doba denného odpočinku sa môže predĺžiť na dobu pravidelného týždenného odpočinku alebo na dobu skráteného týždenného odpočinku (čl. 8 ods. 3) – tzn. že sa spojí (nasledujú po sebe) denný odpočinok a pravidelný týždenný odpočinok alebo skrátený týždenný odpočinok.
Príklad č. 14:
Týždenný čas odpočinku sa skončí napr. v pondelok o 6.00 a začne prvých 24 hodín, v rámci nich sa vyčerpá denný odpočinok 9 hod., následne začne plynúť ďalších 24 hodín, kde sa zoberie odpočinok 9 hod., následne začne plynúť ďalších 24 hodín, kde sa zoberie odpočinok 9 hod. Následne začne plynúť ďalších 24 hodín, kde sa už nemôže skrátiť odpočinok na 9 hodín (keďže sa ešte nečerpal týždenný odpočinok). Zároveň platí, že podmienka 11 hod. odpočinku je splnená aj rozdelením najmenej 3 + najmenej 9 hodín odpočinku.
V čl. 8 ods. 6 sa ustanovuje, že v každých dvoch po sebe idúcich týždňoch vodič čerpá najmenej:
- dve doby pravidelného týždenného odpočinku (2 x 45 hodín) alebo
- jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku (1 x 45 hodín) a jednu dobu skráteného týždenného odpočinku trvajúcu najmenej 24 hodín. Toto skrátenie sa však nahradí primeraným odpočinkom čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.
Príklad č. 15:
V prvom týždni sa poskytne skrátený týždenný odpočinok (namiesto 45 hodín napr. 36 hodín), v druhom týždni sa poskytuje pravidelný týždenný odpočinok (45 hodín) a v treťom týždni pravidelný týždenný odpočinok (45 hodín) a kompenzácia skráteného týždenného odpočinku z prvého týždňa (+ 9 hodín).
Týždenná doba odpočinku sa začne najneskôr na konci šiestich 24-hodinových období od ukončenia predchádzajúcej doby týždenného odpočinku (t. j. po šiestich 24-hodinových úsekoch, kde je len denný odpočinok, musí byť daný aj týždenný odpočinok).
Každý odpočinok čerpaný ako náhrada doby skráteného týždenného odpočinku sa pripočíta k ďalšej dobe odpočinku trvajúcej aspoň deväť hodín (čl. 8 ods. 7). To znamená, že sa iná doba odpočinku a náhrada spájajú do súvislého čerpania. Ak sa tak vodič rozhodne, môžu sa doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku mimo základne čerpať vo vozidle, pokiaľ je vybavené vhodnými zariadeniami na spanie pre každého vodiča a vozidlo nie je v pohybe (čl. 8 ods. 8).
Doba týždenného odpočinku, ktorá spadá do dvoch týždňov, sa môže započítať do ktoréhokoľvek týždňa, nie však do oboch (čl. 8 ods. 9). To znamená, že ak sa začne odpočinok čerpať v nedeľu a končí sa jeho čerpanie v pondelok, započíta sa ako čerpanie len do jedného z týchto dvoch týždňov.
■ Vodič pôsobiaci v jednotlivej príležitostnej doprave
(Odchylne od čl. 8 ods. 6) vodič pôsobiaci v jednotlivej príležitostnej doprave v rámci medzinárodnej prepravy osôb, ktorá je definovaná v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy, môže odložiť týždenný odpočinok až o 12 po sebe idúcich 24-hodinových období nasledujúcich po predchádzajúcom pravidelnom čase týždenného odpočinku po splnení týchto podmienok:
LEGISLATÍVA
Čl. 2 ods. 4
„príležitostná doprava“ je doprava, ktorá nespadá pod definíciu pravidelnej dopravy, vrátane osobitnej pravidelnej dopravy, ktorej hlavnou vlastnosťou je, že prepravuje skupinu cestujúcich vytvorenú z podnetu zákazníka alebo samotného dopravcu;
a) doprava sa prevádzkuje nepretržite najmenej 24 hodín v členskom štáte alebo tretej krajine, na ktorú sa uplatňuje toto nariadenie, pričom ide o inú krajinu ako tú, z ktorej vozidlo poskytujúce predmetnú dopravu vyšlo;
b) po uplatnení tejto výnimky vodič čerpá:
- buď dva časy pravidelného týždenného odpočinku, alebo
- jeden čas pravidelného týždenného odpočinku a jeden čas skráteného týždenného odpočinku trvajúci najmenej 24 hodín. Toto skrátenie sa však nahradí primeraným a nepretržitým časom odpočinku čerpaným vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po skončení obdobia, na ktoré sa uplatnila výnimka;
c) po 1. januári 2014 musí byť vozidlo vybavené záznamovým zariadením v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I B k nariadeniu (EHS) č. 3821/85 a
d) po 1. januári 2014, ak vozidlo jazdí v čase od 22.00 do 6.00 hod., musí ho viesť viacero osôb alebo čas jazdy uvedený v článku 7 sa musí skrátiť na tri hodiny.
■ Vodič, ktorý sprevádza vozidlo prepravované trajektom alebo vlakom
Nariadenie v tomto prípade v čl. 9 upravuje odchýlky od čl. 8.
1) Prerušenie odpočinku inými činnosťami: Ak vodič sprevádza vozidlo prepravované trajektom alebo vlakom a čerpá dobu pravidelného denného odpočinku, tento odpočinok sa môže prerušiť inými činnosťami najviac dvakrát, pričom takéto prerušenie celkovo nepresiahne jednu hodinu. Počas tejto doby pravidelného denného odpočinku má vodič prístup k lôžku alebo ležadlu.
2) Cestovanie, ktoré nie je odpočinkom: Všetok čas strávený cestovaním na miesto prevzatia vozidla, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo návratom z tohto miesta, ak sa vozidlo nenachádza v bydlisku vodiča ani v operačnom centre zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu, sa nepovažuje za odpočinok alebo prestávku za predpokladu, že vodič nie je ani na trajekte, ani vo vlaku a nemá prístup k lôžku alebo ležadlu.
3) Iná práca: Všetok čas, ktorý vodič strávi vedením vozidla, ktoré nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, k vozidlu alebo od vozidla, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré sa nenachádza v bydlisku vodiča ani v operačnom centre zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu, sa považuje za inú prácu.
Poznámka redakcie:
§ 25 a nasl. zákona č. 462/2007 Z. z.
Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies