A. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP. V prípade daňovníkov s ODP pôjde o príjmy, ktoré nie sú uvedené v § 16 ZDP, resp. ak ide o daňovníkov, ktorí majú bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pôjde o príjmy, ktoré umožňuje táto zmluva zdaniť len v štáte rezidencie daňovníka, t. j. v štáte, kde má tento daňovník bydlisko.

Obsah

Dátum publikácie:10. 2. 2014
Autor:Ing. Miroslava Brnová
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav do:31. 12. 2016

Tak ako už bolo vyššie uvedené, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP. V prípade daňovníkov s ODP pôjde o príjmy, ktoré nie sú uvedené v § 16 ZDP, resp. ak ide o daňovníkov, ktorí majú bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pôjde o príjmy, ktoré umožňuje táto zmluva zdaniť len v štáte rezidencie daňovníka, t. j. v štáte, kde má tento daňovník bydlisko.

A.1. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ZDP

V súlade s § 3 ZDP ide napr. o príjmy:

  • prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním – ide o príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v zn. n. p., zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v zn. n. p.,
  • príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6).

Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ. V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane s výnimkou prípadov darovania majetku v súvislosti s príjmami podľa § 5 alebo § 6, ktoré sú zdaniteľným príjmom aj v momente darovania.

V prípade darov poskytovaných v súvislosti s príjmami:

  • podľa § 5 ZDP, tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované zamestnávateľom tohto zamestnanca. Môže ísť napr. o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení, príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa; Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, pretože nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí, mikulášsky balíček alebo balíček na Deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.

POZNÁMKA

V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho, aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar, a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. g) ZDP]. Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup, a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom, ako aj úplatok nie sú daňovými výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.

  • podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami, avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejneným vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dosah pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedeným v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP;

Medzi dary, ktoré sú zdaniteľným príjmom, patria aj dary poskytované od zákonom vymedzených osôb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ďalším určeným osobám, ktoré sa však od 1. 12. 2011 zdaňujú osobitným spôsobom. Ide o dary, ktoré sú poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Takéto dary sú posudzované výlučne podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) ZDP ako zdaniteľný príjem bez uplatnenia výdavkov.

Príklad č. 2:

Lekárovi daroval držiteľ povolenia na výrobu liekov lekársky prístroj. Keďže ide o dar, ktorý bol poskytnutý od zákonom vymedzenej osoby v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, t. j. držiteľa povolenia na výrobu liekov, pôjde u lekára o zdaniteľný príjem zahŕňaný medzi príjmy uvedené v § 8 zákona bez možnosti uplatnenia výdavkov.

V prípade, ak by takéto dary plynuli poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, napr. lekárovi vykonávajúcemu činnosť na základe licencie (príjmy uvádzané v § 6 zákona), a to od iných fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré nie sú zaradené v okruhu zákonom vymedzených osôb v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, potom tieto dary sú zdaniteľným príjmom lekára uvádzaným v § 6 ZDP, ale zároveň si môže dať k takému príjmu aj výdavky. Takouto inou osobou je aj farmaceutická spoločnosť, ktorá bola s účinnosťou od 2. 1. 2013 doplnená zákonom č. 459/2012 Z. z. do zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“) v rámci špecifického ustanovenia týkajúceho sa vymedzenia farmaceutickej spoločnosti.

POZNÁMKA

V súlade s § 74a zákona č. 459/2012 Z. z. je farmaceutickou spoločnosťou fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo držiteľa registrácie humánneho lieku. Keďže takáto osoba nie je uvedená v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté touto spoločnosťou sa budú posudzovať podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, čo znamená, že sú zdaňované len dary poskytnuté v súvislosti so závislou činnosťou podľa § 5 ZDP (poskytnuté predovšetkým zamestnávateľom) alebo v súvislosti s podnikaním podľa § 6 ZDP.

Príklad č. 3:

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poďakovanie za záchranu jeho domáceho miláčika. Keďže ide o vec, ktorá je určená na výkon jeho činnosti, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem mať neutrálny dosah na jeho výslednú daňovú povinnosť, a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t. j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty, ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku, bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.

Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005.

Ak daňovníkovi v roku 2012 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, toto kreslo daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eur, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu kresla), t. j. príjem vo výške 334 eur ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2012, t. j. má nárok na celý ročný odpis).

  • úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdavok (náklad); Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý by bol zahŕňaný do zdaniteľného príjmu zamestnanca. V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším, ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca, a to bez ohľadu na výšku pôžičky.
  • Podiely, a to:
    • podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určený na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
    • vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,
  • podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi,

okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti;

Pre účely tohto ustanovenia sa za obchodnú spoločnosť alebo družstvo považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) ZDP, ktoré upravuje všetky druhy podielov ako príjmy vylúčené z predmetu dane, sa v súlade s prechodným ustanovením § 52 ods. 24 ZDP použije:

  • na podiely na zisku vykázanom prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2004,
  • na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do konca roku 2003 vyplácané po 1. 1. 2004 sú naďalej predmetom dane a u fyzických osôb zdaniteľným príjmom podľa § 8 ZDP – iné príjmy (uvádzané na riadku v daňovom priznaní typ B).

Výnimku tvoria podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003 a

  • vyplácané daňovníkovi s ODP po 1. 4. 2004, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP okrem prípadov, kedy:
    • plynú daňovníkovi so sídlom (právnická osoba) v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,
    • plynú daňovníkovi s NDP od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Tento príjem je však zdaniteľným príjmom, až ak je vyplatený po 1. 5. 2004, t. j. po dátume, kedy nadobudla účinnosť zmluva o pristúpení SR k Európskej únii.

Špecificky pre rok 2013 sa však podľa § 51d ZDP podiely na zisku, ktoré vypláca daňovník s NDP, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012 a súčasne k ich vyplateniu prišlo najneskôr do 31. 12. 2013, zdania daňovníkovi:

a) s NDP ako súčasť samostatného základu dane zrážkou podľa § 43 ZDP pri použití sadzby dane vo výške 15 %,

b) s ODP ako súčasť samostatného základu dane zrážkou podľa § 43 ZDP pri použití sadzby dane vo výške 15 %, resp. podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, s výnimkou príjmu plynúceho daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní; v takom prípade tento príjem nie je predmetom dane.

Podiely na zisku prijaté zo zahraničia slovenským daňovým subjektom zo zisku vykázaného do konca roku 2003 obchodnou spoločnosťou v zahraničí, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012 a súčasne k ich vyplateniu prišlo najneskôr do 31. 12. 2013, sa v súlade s § 51d ZDP zdania u daňovníka v podanom daňovom priznaní ako súčasť samostatného základu dane pri použití sadzby dane 15 %, pričom daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť.

  • podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.

V tomto prípade ide o podiely, ktoré sú vyplácané členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak by boli vyplácané spoločníkom pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity, tieto by boli príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP;

A.2. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 ZDP

Z pohľadu príjmov zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane, uvedené v § 5 ods. 5 ZDP.

Ide napr. o príjmy:

  • cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

POZNÁMKA

Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. V prípade, že zamestnávateľ uhradí zamestnancovi náhradu cestovných výdavkov vo výške nároku podľa citovaného zákona, pre zamestnanca je to plnenie, ktoré ZDP nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, a je to plnenie, ktoré nie je pre zamestnanca predmetom dane. Ak ale zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady vo vyššej výške, ako umožňuje zákon o cestovných náhradách, potom sú zdaniteľným príjmom pre zamestnanca.

  • nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy), vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

POZNÁMKA

To platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa § 53 Zákonníka práce;

V súlade s § 13 ods. 3 zákona č. 184/2009 Z. z. osobné ochranné pracovné prostriedky je povinná žiakovi poskytnúť zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje.

Rovnako aj posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka hradí zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje.

Podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP, nie je predmetom dane ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, a to platí aj pre takéto planenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu, a to podľa § 53 ZP.

  • suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
  • suma do výšky ustanovenej podľa § 18 až § 33a zákona o cestovných náhradách (náhrady pri výkone práce v zahraničí, náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje zákon, t. j. zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
  • hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov),
  • náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
  • náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

 

Poznámka redakcie:
§ 3 ZDP
§ 5 ods. 5 ZDP
§ 16 ZDP


Autor: Ing. Miroslava Brnová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.