1. Rodičovská dovolenka ženy i muža (§ 166 ods. 2 ZP) v zmysle ZP

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa po vyčerpaní materskej dovolenky (a rodičovskej dovolenky muža) v dĺžke 34 týždňov, resp. 37, príp. 43 týždňov v zmysle ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.V prípade, ak ide o dieťa, ktoré si vyžaduje z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu osobitnú starostlivosť, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac. Z uvedeného vyplýva, že rodič – matka alebo otec dieťaťa – po vyčerpaní materskej dovolenky má individuálne právo požiadať zamestnávateľa o čerpanie rodičovskej dovolenky. Je potrebné uviesť, že nejde o povinnosť čerpať rodičovskú dovolenku v celom rozsahu (t. j. súvisle vcelku do troch, resp. šiestich rokov veku dieťaťa), ale ide o právo rodiča rozhodnúť sa, v akom rozsahu rodičovskú dovolenku vyčerpá, pričom zákon ustanovuje iba minimálnu výmeru rozsahu čerpania rodičovskej dovolenky v rozpätí jedného mesiaca. Rodičovskú dovolenku môže čerpať zároveň žena – matka dieťaťa – a súčasne aj muž – otec dieťaťa alebo iba jeden z nich, čo záleží od ich vzájomnej dohody.

V záujme zosúladenia pracovného a súkromného života novela č. 257/2011 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal ZP účinná od 1. septembra 2011 umožnila modifikované čerpanie rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku (do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť(do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa), najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období troch alebo šiestich rokov nečerpala.

To znamená, že rozsah rodičovskej dovolenky do troch alebo do šiestich rokov veku dieťaťa zostáva naďalej zachovaný, nejde teda o predĺženie celkovej dĺžky rodičovskej dovolenky, ale ide iba o jej flexibilnú možnosť dočerpania, resp. rozloženia do piateho alebo ôsmeho roku veku dieťaťa. Napr. matka vyčerpá rodičovskú dovolenku do dvoch rokov veku dieťaťa, t. j. dva roky. Potom nastúpi opätovne do zamestnania a nevyčerpaný jeden rok rodičovskej dovolenky bude čerpať v období, keď dieťa nastúpi do materskej školy do posledného, tzv. predškolského ročníka. (Avšak v prípade tzv. dočerpania rodičovskej dovolenky v období, keď dieťa nastúpi do posledného, tzv. predškolského ročníka materskej školy, nárok na rodičovský príspevok v rozsahu jedného roka už nevzniká – pozri ďalej body 2 a 3.)

V praxi pôjde zrejme o výnimočné prípady, a to aj z dôvodu, že rodičovský príspevok ako štátna sociálna dávka alebo príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytujú najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa alebo v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do šiestich rokov veku dieťaťa. Vzhľadom na to, že čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky do značnej miery ovplyvňuje prevádzku zamestnávateľských subjektov, v zmysle § 166 ods. 3 ZP žena a muž majú oznámiť zamestnávateľovi najmenej (t. j. aspoň) jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Zákonodarca v tomto prípade neustanovuje oznamovaciu povinnosť, ale skôr oznamovaciu „možnosť“.

Na základe uvedeného možno dospieť k názoru, že nevyčerpanie rodičovskej dovolenky do troch, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa nemusí mať za následok zánik nevyčerpanej časti rodičovskej dovolenky, ale môže, avšak nie na základe právneho úkonu rodiča, ale na základe právneho úkonu zamestnávateľského subjektu.

Vzhľadom na dikciu ZP, že „.....zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť.....“, je expressis verbis vyjadrené právo zamestnávateľa rozhodnúť sa, či žiadosti rodiča o čerpanie rodičovskej dovolenky do vyššieho veku dieťaťa (t. j. do piatich, resp. ôsmich rokov veku) vyhovie alebo nevyhovie. Do popredia sa v tejto súvislosti dostáva otázka, či uvedené znenie ustanovenia § 166 ods. 4 Zákonníka práce je plne v súlade so smernicou Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES, ktorá ustanovuje minimálny neprenosný rozsah trvania rodičovskej dovolenky v trvaní najmenej štyroch mesiacov rešpektujúc princíp rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.*)

Dikcia zákona jednoznačne zvýhodňuje zamestnávateľa a je otázne, či ide o súlad s dikciou čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice 2010/18/EÚ, ktorá sa odvoláva na rešpektovanie a prihliadanie nielen potrieb zamestnávateľa, ale taktiež aj zamestnanca.

Počas rodičovskej dovolenky ženy a muža poskytovanej v zmysle § 166 ods. 2 ZP (t. j. po uplynutí 34 týždňov, resp. 37 alebo 43 týždňov materskej dovolenky v prípade ženy a rodičovskej dovolenky v prípade muža) na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytujú štátne sociálne dávky (z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia), a to rodičovský príspevok*) a (nová) štátna sociálna dávka, a to príspevok na starostlivosť o dieťa (z pohľadu daní – len „sociálna“ dávka).**)

Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.