4. Sociálne a zdravotné poistenie pri výkone práce vo viacerých členských štátoch EÚ

Osoba, ktorá má bydlisko v SR, podlieha slovenskej legislatíve, ak:

a) zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska, v SR,

b) nevykonáva podstatnú časť svojich činností v štáte bydliska, v SR a zamestnávateľ má registrované sídlo alebo miesto podnikania v SR,

c) ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť do 27. 6. 2012),

d) je súčasne zamestnaná v SR a samostatne zárobkovo činná v inom členskom štáte.

Od 28. 6. 2012 nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípadoch súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Napr. pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných členských štátoch sa skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch.

Na osobu zvyčajne zamestnanú na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ sa vzťahuje legislatíva členského štátu, na ktorého území má bydlisko, ak vykonáva svoju činnosť čiastočne na tomto území alebo ak je spojená s viacerými podnikmi alebo viacerými zamestnávateľmi, ktorí majú svoje sídla alebo miesta podnikania na území rôznych členských štátov EÚ.

Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov alebo v podniku, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na území jedného členského štátu a ktorý sa nachádza na oboch stranách spoločnej hranice dvoch členských štátov alebo ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného štátu a SZČO je na území iného členského štátu, má povinnosť oznámiť túto situáciu príslušnej inštitúcii členského štátu, na území ktorého má bydlisko.

Definícia bydliska

Vykonávacie nariadenie definuje bydlisko ako zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde sa sústreďuje väčšina záujmov fyzickej osoby, teda miesto:

• kde sa daná osoba väčšinou zdržiava,
• kde napríklad vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie,
• kde navštevujú jej deti predškolské, resp. školské zariadenie.

Podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia na určenie bydliska teda nestačí len trvalý (formálny) pobyt, ale zohľadňujú sa ďalšie skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie centra záujmov dotknutej osoby, napríklad:

• trvanie a nepretržitosť bydliska,
• miesto a dĺžka trvania pracovnej zmluvy,
• rodinná situácia.

Výnimka na základe spoločnej dohody dvoch alebo viacerých členských štátov

Podľa článku 16 nariadenia je možné z článkov 11 až 15 nariadenia požiadať o udelenie výnimky prostredníctvom MPSVaR SR. Výnimka podľa článku 16 sa uplatňuje zo všetkých článkov určujúcich uplatniteľnú legislatívu, teda tak zo všeobecných pravidiel, ako aj z osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu.

Na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľa alebo SZČO príslušné úrady, MPSVaR SR a príslušný úrad druhého členského štátu EÚ môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky. Tieto dohody je možné v osobitných prípadoch využiť aj s retroaktívnym účinkom, hlavne v prípadoch, kedy sa na dotknuté osoby uplatňujú právne predpisy členského štátu EÚ nesprávne.

Žiadosť o výnimku sa podáva vždy v prípadoch, ak je pred vyslaním vopred známe, že jeho trvanie presiahne 24 mesiacov. Dokument PD A1 v zmysle článku 16 nariadenia vystaví pobočka na základe žiadosti po udelení výnimky.

V situáciách, ak zamestnanec vykonáva svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ alebo ak sa v takejto situácii nachádza SZČO, uvedené osoby oznamujú písomne túto skutočnosť podľa vykonávacieho nariadenia príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska. Na území SR je touto inštitúciou príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Príslušnosť k právnym predpisom posudzuje Ústredie Sociálnej poisťovne.

Určenie uplatniteľnej legislatívy sa vzťahuje aj na zamestnancov zamestnávateľa, ktorý na základe povolenia prevádzkuje medzinárodné dopravné služby. V prípade, ak osoba podlieha slovenskej legislatíve, je vystavený formulár PD A1, ktorý Ústredie Sociálnej poisťovne zašle dotknutej osobe doporučene. V prípade zamestnanca, ktorého zamestnáva zamestnávateľ prevádzkujúci medzinárodnú prepravu, formuláre PD A1 zašle zamestnávateľovi.

Dočasné uplatňovanie právnych predpisov

Ak sa nedospeje k dohode dvoch alebo viacerých členských štátov, použije sa inštitút dočasného uplatňovania právnych predpisov podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadení ustanovené inak, na dotknutú osobu sa dočasne vzťahujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov EÚ, pričom poradie priorít sa určí takto:

1. právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom osoba v súčasnosti vykonáva zamestnanie alebo SZČO, ak zamestnanie alebo SZČO vykonáva osoba len v jednom členskom štáte EÚ,

2. právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom má dotknutá osoba bydlisko, ak v ňom dotknutá osoba vykonáva časť svojej činnosti (prípadne svojich činností) alebo ak nevykonáva zamestnanie ani SZČO,

3. v ostatných prípadoch, keď osoba vykonáva činnosť alebo činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom sa žiadalo o uplatňovanie jeho právnych predpisov ako v provom členskom štáte.

Autor: Ing. Jolana Strýčková