1. Tvorba sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu

Podľa § 3 ods. 1 ZSF tvorí zamestnávateľ SF ako úhrn:

• z povinného prídelu,
• z ďalšieho prídelu,
• z ďalších zdrojov.

Povinný prídel do sociálneho fondu

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa – zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF vo výške 0,6 % tvorí aj zamestnávateľ, ktorý dosiahol stratu z podnikania.

SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. 2 ZSF zamestnávateľ, ktorý splnil všetky tieto podmienky:

• za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk,
• predchádzajúci kalendárny rok splnil všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
• za predchádzajúci kalendárny rok splnil všetky odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky, a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Ak niektorú z uvedených podmienok zamestnávateľ nesplnil, povinný prídel do SF je len vo výške 0,6 % z hrubých miezd (platov).

Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa – podnikateľa – považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Súčasťou daňových výdavkov je v preukázateľnej výške.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený v § 3 ods. 1 písm. b) ZSF vo výške:

1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (napríklad Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba), najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok alebo
2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF, najviac však vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ďalej len ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 ZSF.

Ďalšími zdrojmi sú:

• podľa § 4 ods. 2 ZSF napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do SF,
• podľa § 4 ods. 3 ZSF u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk, prídel z použiteľného zisku na základe rozhodnutia príslušných orgánov PO alebo podnikajúcej FO (ďalej len podnikateľ).

Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods. 3 ZSF a bude prispievať do SF prídelmi z použiteľného zisku, povinnosť tvoriť SF formou povinného prídelu mu nezaniká. Výška ďalších zdrojov tvorby SF nie je limitovaná.

Postup zamestnávateľa pri tvorbe sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) – výplatný deň.

Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely ZSF považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke.

Prevod finančných prostriedkov by mal uskutočniť podľa § 6 ods. 2 ZSF do piatich dní po dni určenom na výplatu mzdy, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca.

Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok SF prevedie do nasledujúceho roka.

Tvorba sociálneho fondu z daňového hľadiska

Jednoduché účtovníctvo (ďalej len JÚ) je považované za „účtovníctvo daňové“, ktoré striktne vychádza z ustanovení ZDP. Výsledok JÚ, základ dane, je bez ďalších úprav podkladom pre výpočet dane z príjmov FO. Preto je pre podnikateľa, ktorý účtuje v sústave JÚ, dôležité posudzovať výdavky, ktoré účtuje, z hľadiska daňového a rozhodnúť, či ide o výdavok daňový, ktorý zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, alebo či ide o výdavok nedaňový, ktorý neovplyvňuje základ dane.

Pri posudzovaní, či tvorba SF je u zamestnávateľa daňovým výdavkom, je nutné vychádzať z jednotlivých ustanovení ZDP.

Tvorba SF podľa § 3 ZSF je hospodárskou operáciou, pri ktorej zamestnávateľ presunie časť finančných prostriedkov z pokladnice alebo z bežného podnikateľského účtu na osobitný účet SF.

Z definícií daňového a nedaňového výdavku vyplýva, že tvorba SF je daňový výdavok za predpokladu, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Týmto predpisom je ZSF. Za daňový výdavok je možné uznať len tvorbu SF vo výške ustanovenej ZSF.

Ak by sa podnikateľ rozhodol, že bude tvoriť vyšší SF, ako mu ukladá samotný zákon, prekročil by stanovený limit a porušil by ustanovenia § 19 ods. 1 ZDP.

Daňovým výdavkom by bol len prídel vo výške stanovenej ZSF a zvyšok by bol nedaňovým výdavkom.

Preverenie výšky tvorby sociálneho fondu na daňové účely

U podnikateľov je dôležité na konci roka preveriť výšku príspevkov do SF, lebo tvorba SF je u podnikateľov daňovým výdavkom. V prípade, že podnikateľ stanoví nesprávnu výšku tvorby SF, napríklad vyššiu ako stanovuje ZSF, jeho daňový výdavok je vyšší a daň z príjmov nižšia. Nesprávnym znížením dane odvedie podnikateľ do štátneho rozpočtu menej finančných prostriedkov, čím sa vystaví v prípade kontroly nielen doplateniu dane, ale aj sankciám.

Podnikateľ by mal preveriť výšku prídelu do SF, t. j. či bol SF tvorený v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1 ZSF. Ak zistí rozdiely, výšku SF by mal upraviť. Ak napríklad podnikateľ tvoril SF povinným prídelom vo výške 1 % a nemal na zvýšený povinný prídel do SF nárok, lebo nesplnil všetky ustanovenia § 3 ods. 2 ZSF (za predchádzajúci rok dosiahnuť zisk a mať splnené všetky daňové a odvodové povinnosti), je povinný upraviť, resp. rozčleniť prídel do SF na výdavky uznané podľa § 19 ods. 1 ZDP za daňové výdavky a na výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami (tvorba SF zo zisku).

Poznámka redakcie:
§ 3 zákona o sociálnom fonde
§ 5 zákona o sociálnom fonde

Autor: Ing. Jarmila Strählová