V. Vybrané rozdiely v právnej úprave dodržiavania liečebného režimu v Českej republike

Podstatné rozdiely medzi právnou úpravou Českej a Slovenskej republiky v oblasti dodržiavania liečebného režimu upravuje a definuje zákon č. 262/2006 Sb. Zákonník práce Českej republiky (ďalej aj „Zákonník práce ČR“). Tie sa týkajú najmä doby trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, počas ktorej má zamestnávateľ možnosť zamestnanca kontrolovať, ako aj pracovnoprávnych sankcií, ktoré môže v prípade potreby aplikovať.

Kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti môže zamestnávateľ počas prvých 14 dní pracovnej neschopnosti. Pritom v období uplynulých dvoch kalendárnych rokov, teda v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2013 bola táto doba až trojtýždňová (21 dní). Počas tejto doby patrí zamestnancovi náhrada mzdy alebo náhrada platu vo výške 60 % priemerného zárobku, avšak len za pracovné dni, resp. za dni, na ktoré by pripadla pracovná zmena zamestnanca, a za sviatky, za ktoré by mal nárok na náhradu mzdy. Pritom platí, že za prvé tri pracovné dni zamestnancovi náhrada mzdy nepatrí (§ 192 ods. 1 a 2 Zákonník práce ČR).

Pri existencii príslušnej intenzity porušenia liečebného režimu poskytuje Zákonník práce SR zamestnávateľom možnosť skončiť pracovný pomer so zamestnancom ktorýmkoľvek spôsobom, t. j. výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Zákonník práce ČR je však v tomto smere menej liberálny. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je možné počas prvých 14 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výpoveď pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny (Zákonník práce ČR rozlišuje tri stupne porušenia pracovnej disciplíny – (sústavné) menej závažné porušenie, závažné porušenie a porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom) môže v tomto prípade zamestnávateľ realizovať len od 1. januára 2012. Dovtedy platila právna úprava, podľa ktorej zamestnávateľ nemohol dať zamestnancovi výpoveď ani s ním skončiť pracovný pomer okamžite, čo vyplývalo z § 57 Zákonníka práce ČR, podľa ktorého „Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď ani s ním okamžite skončiť pracovný pomer pre porušenie povinností ustanovených § 56 ods. 2 písm. b) zákona o nemocenskom poistení, pokiaľ ide o režim dočasne práce neschopného poistenca.“ Súčasná právna úprava už výpoveď z pracovného pomeru pripúšťa [v § 52 bol pod písmenom h) doplnený nový výpovedný dôvod vzťahujúci sa výlučne na povinnosť dodržiavať liečebný režim], avšak okamžité skončenie pracovného pomeru možné nie je ani v súčasnosti. To možno uplatniť len v prípade, ak je zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo v prípade, ak „porušil povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci zvlášť hrubým spôsobom“. Okamžite skončiť pracovný pomer teda nemožno pri každom závažnom porušení pracovnej disciplíny. Musí vždy ísť o zvlášť hrubé porušenie tých právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanú prácu, čo v prípade čerpania dočasnej pracovnej neschopnosti nie je možné aplikovať.

Z pohľadu zamestnávateľa, a teda aj možného zneužívania inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti spočíva najzásadnejší rozdiel v právnej úprave Slovenskej a Českej republiky v kompetenciách kontrolného subjektu nemocenského poistenia. Kým právomoc rozhodnúť o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti v kompetenciách Sociálnej poisťovne absentuje, zákon č. 187/2006 Sb. o nemocenskom poistení právo rozhodnúť o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti orgánom nemocenského poistenia Českej republiky priznáva. Podľa § 75 uvedeného zákona: „Ak zistí orgán nemocenského poistenia (podľa § 81 zákona č. 187/2006 Sb. o nemocenskom poistení sú orgánmi nemocenského poistenia okresné správy sociálneho zabezpečenia, Česká správa sociálneho zabezpečenia, služobné orgány a Ministerstvo práce a sociálnych vecí), že sú dôvody pre ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania, rozhodne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania, pokiaľ ju neukončil ošetrujúci lekár, a to na predpísanom tlačive. Toto rozhodnutie je vykonateľné dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený ako deň ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo deň ukončenia potreby ošetrovania, nie však skôr ako dňom jeho ústneho vyhlásenia prítomnému poistencovi alebo písomného doručenia neprítomnému poistencovi.“

Autor: JUDr. Radim Kochan