Výkon závislej práce mimo pracovného pomeru

OBSAH:

1. Normatívno-teoretické vymedzenie závislej práce

2. Formálne znenie zmluvy verzus reálna prax medzi stranami

3. Dôsledky výkonu závislej práce v rozpore so zákazom  

4. Závislá práca – závery súdov v pracovnoprávnych sporoch

Problematika výkonu závislej práce, či už v rámci alebo mimo pracovného pomeru, resp. v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práceZákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej pre zjednodušenie spoločne len ako „pracovný pomer“), nepredstavuje žiadne nedávne nóvum v slovenskom právnom poriadku, odbornej literatúre či rozhodovacej praxi tunajších súdov. Aj napriek tomu je to otázka v praxi stále aktuálna a často diskutovaná.

Dôvody sú viaceré – v minulosti „štandardný“ model práce zamestnanca (ustanovený týždenný pracovný čas, výkon práce realizovaný v priestoroch zamestnávateľa s jasne stanovenou pracovnou dobou, pod priamym dohľadom zamestnávateľa a pod.) je vplyvom nielen rozmachu umelej inteligencie a digitalizácie nahradzovaný novými rôznorodými inovačnými pracovnoprávnymi modelmi, ktoré môžu svojou širšou flexibilitou či variabilitou lepšie reflektovať potreby zamestnávateľa (ale i samotných zamestnancov).

Tieto nové formy pracovnoprávnych vzťa­hov často akosi stierajú niektoré, v minulosti jasné, hranice medzi výkonom práce v pracovnom režime a obchodnoprávnom režime.

Téma je mimoriadne aktuálna aj vzhľadom na (značný) nárast inšpekcií práce cielene zameraných na nelegálne zamestnávanie, s ktorými sa, podľa skúseností a poznatkov (z praxe) autora, stretávajú viacerí (nielen výrobní) zamestnávatelia na Slovensku. Rovnako na verejnosť prenikli informácie o tom, že sa vláda SR plánuje v blízkej budúcnosti ešte viac zamerať na fiktívne živnosti a v tejto súvislosti posilniť kompetencie inšpektorátov práce.Pozri napr. článok zverejnený na e.dennikn.sk s názvom „Vláda má zacielené na fiktívnych živnostníkov“. Dostupný tu: https://e.dennikn.sk/4119984/vlada-ma-zacielene-na-fiktivnych-zivnostnikov/?ref=list Kým v minulosti niektorí zamestnávatelia využívali „prácu na čierno“ (fiktívnych živnostníkov) na dosiahnutie vlastného ekonomického prospechu, v súčasnosti čelí trh aj opačným výzvam – najmä v sofistikovaných odvetviach (napr. IT) jedinci sami nechcú robiť v pracovnoprávnom režime a zamestnávateľ nemá dostatok pracovných síl na to, aby situáciu riešil inak (pričom sa dostáva do konkurenčnej nevýhody).

Cieľom tohto príspevku je poskytnúť čitateľovi základný prehľad o danej problematike, poukázať na súčasnú rozhodovaciu prax a poskytnúť niekoľko súvisiacich úvah na zamyslenie.

1. Normatívno-teoretické vymedzenie závislej práce

Základnými právnymi normami, ktoré v tomto príspevku budeme analyzovať, sú ust. § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, ktoré v minulosti prešli viacerými legislatívnymi úpravami:

„(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa poky­nov zamestnávateľa, v jeho mene, v pra­covnom čase určenom zamestnávateľom.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“

Predstavme si teraz pre ľahšie pochopenie veci jednoduchý prípad – fyzická osoba A uzatvorí s právnickou osobou B (B, s. r. o.) (napr.) mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka,Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. predmetom ktorej bude (napr.) vyhľadávanie a uzatváranie realitných obchodov v mene mandanta (spoločnosti B, s. r. o.). Pracujme teraz s predpokladom, že nejde o žiadnu rozsiahlu a sofistikovanú zmluvu, ale o stručnú zmluvu s minimálnymi zákonnými náležitosťami. Ako zhodnotiť, či dochádza v danom prípade k výkonu závislej práce, a teda k porušeniu zákazu podľa ods. 3 vyššie?

2. Formálne znenie zmluvy verzus reálna prax medzi stranami

Pre posúdenie, či ide v konkrétnom (napr. našom) prípade o závislú prácu, alebo nie, nie je rozhodujúce formálne označenie zmluvného vzťahu a „na papieri“ dohodnuté zmluvné podmienky, ale výlučne posúdenie toho, či reálne (v praxi) boli splnené podmienky v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V právnej teórii platí totiž všeobecný princíp, že právne úkony (a teda aj zmluvy a zmluvné vzťahy) sa posudzujú podľa ich (skutočného) obsahu. Uvedený záver jednoznačne podporuje aj konštantná judikatúra tunajších súdov, ako aj autori odbornej literatúry (autor uvádza len niektoré relevantné rozhodnutia): „Pre posúdenie platnosti zmlúv o dielo je nepochybne rozhodujúce ...