7. Výpočet veličín platných pre rok 2015 z údajov dosiahnutých v roku 2014

V oblasti mzdového účtovníctva sa od januára 2015 budú uplatňovať veličiny odvodené od všeobecného vymeriavacieho základu, priemernej mesačnej mzdy, životného minima, veličiny ustanovené právnymi predpismi i veličiny, ktoré budú závislé od údajov dosiahnutých v roku 2014.

Obsah

Dátum publikácie:5. 12. 2014
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva:
Správne právo / Účtovníctvo
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Náhrada škody a bezdôvodné obohatenie; Odmena za prácu, mzda, plat; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 11. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015

V oblasti mzdového účtovníctva sa od januára 2015 budú uplatňovať veličiny odvodené od všeobecného vymeriavacieho základu, priemernej mesačnej mzdy, životného minima, veličiny ustanovené právnymi predpismi i veličiny, ktoré budú závislé od údajov dosiahnutých v roku 2014.

7.1. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka.

Základnou podmienkou pre zistenie priemerného zárobku k 1. 1. 2015 je, že zamestnanec odpracoval v rozhodujúcom období (vo štvrtom štvrťroku 2014) aspoň 22 pracovných dní alebo 170 pracovných hodín. Pri splnení tejto podmienky sa priemerný hodinový zárobok vypočíta ako podiel úhrnu zúčtovanej mzdy v rozhodujúcom období a počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Príklad č. 9:

Odmeňovanie zamestnancov je u zamestnávateľa dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ uzatvoril kolektívnu zmluvu s účinnosťou od 1. 1. 2015, v ktorej dohodol mesačnú minimálnu mzdu 390 € a hodinovú minimálnu mzdu 2,242 €. Ak zamestnávateľ zistí k 1. 1. 2015 a k ďalším prvým dňom rozhodujúceho obdobia u niektorého zamestnanca priemerný zárobok nižší ako 2,2420 €, je povinný zistený priemerný zárobok upraviť na túto úroveň.

Príklad č. 10:

Odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, preto minimálnou hranicou priemerného zárobku je sadzba príslušného minimálneho mzdového nároku určeného ako násobok ustanovenej hodinovej minimálnej mzdy pri týždennom pracovnom čase 40 hodín a koeficientu v závislosti od stupňa náročnosti práce. Ak je priemerný hodinový zárobok zamestnanca k 1. 1. 2015 a k ďalším prvým dňom rozhodujúceho obdobia nižší ako príslušná sadzba minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný priemerný zárobok zamestnanca zvýšiť na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Sumy minimálneho mzdového nároku sú nasledovné:

Stupeň
náročnosti
Koeficient
minimálnej mzdy
Minimálny mzdový nárok – rok 2015
40,00 hod.
týždenný prac. čas
38,75 hod.
týždenný prac. čas
37,50 hod.
týždenný prac. čas
11,02,18402,25452,3296
21,22,62082,70532,7955
31,43,05763,15623,2614
41,63,49443,60713,7274
51,83,93124,05804,1933
62,04,36804,50894,6592

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Príklad č. 11:

Zamestnanec má uzatvorenú pracovnú zmluvu s týždenným pracovným časom 40 hodín a základnou mesačnou mzdou 860 €. Vo 4. štvrťroku 2014 neodpracoval 5 dní z dôvodu čerpania dovolenky a za odpracovaných 447,50 hodiny dosiahol mzdu 2 620 € (bez náhrady mzdy za dovolenku, ktorá sa do zúčtovanej mzdy nezapočítava).

V decembri mu bola vyplatená polročná odmena vo výške 300 €, ktorá sa na účely výpočtu priemerného zárobku zahrnie do dvoch rozhodujúcich období v pomernej časti podľa podielu odpracovaného obdobia v rozhodujúcom období. Výpočet priemerného zárobku k 1. 1. 2015:

– zúčtovaná mzda v rozhodujúcom období: 2 620 €,

– podiel odpracovanej doby: 447,50 / 487,50 x 100 = 91,79 %,

– pomerná časť polročnej odmeny po úprave podľa podielu odpracovaného času: 150 € x 91,79 % = 137,69 €,

– odpracované hodiny v rozhodujúcom období: 447,50 hod.,

– priemerný hodinový zárobok: 2 620 + 137,69 / 447,50 = 6,1624 €.

7.2. Denný vymeriavací základ pre určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Podmienky nároku a poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo:

  • najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, t. j.:
    • ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok,
    • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku alebo v aktuálnom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca,
  • menej ako 90 dní – je podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý bol predtým dlhodobo nezamestnaný a nie je povinne nemocensky poistený, je podiel priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce a čísla 30,4167. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2015 nesmie byť vyšší ako 40,6356 € (1,5 x 824 x 12 / 365).

Príklad č. 12:

Denný vymeriavací základ platný v roku 2015, ak bol zamestnanec nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého roka 2014, sa vypočíta nasledovne:

– spočítajú sa mesačné vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za jednotlivé mesiace roka 2014,

– táto suma sa vydelí počtom dní roka 2014, za ktoré sa platilo nemocenské poistenie,

– výsledkom je denný vymeriavací základ, ktorý sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta nadol.

Ak úhrn mesačných vymeriavacích základov zamestnanca za rok 2014 je napr. 11 052 € a poistné na nemocenské poistenie platil za celý kalendárny rok, denný vymeriavací základ pre určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v roku 2015 je: 11 052 / 365 = 30,2794 € (po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol).

Poznámka redakcie:
§ 134 Zákonníka práce
§ 54 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.