2. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a poberateľov invalidného dôchodku

Invalidný dôchodok je dôchodkovou dávkou, ktorú za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poskytuje Sociálna poisťovňa ako dávky z dôchodkového invalidného poistenia. Ich účelom je zabezpečiť poistencom príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a v prípade úmrtia.

Fyzická osoba má podľa § 70 zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok, ak sa stala invalidnou, získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zákon o sociálnom poistení s ohľadom na § 73 rozdeľuje invalidných dôchodcov do dvoch skupín, a to na tých:

• ktorí majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o najviac 70 %,
• ktorí majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Poberateľ invalidného dôchodku môže pracovať a súčasne poberať invalidný dôchodok bez obmedzenia, pokiaľ mu to umožní jeho zdravotný stav. Výplata invalidného dôchodku nie je podmienená výškou dosiahnutého príjmu a ani druhom zárobkovej činnosti. Invalidného dôchodcu neobmedzuje ani Zákonník práce. Podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce je osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení, za zamestnanca so zdravotným postihnutím, ak zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Podmienky zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím a povinnosti zamestnávateľa pri ich zamestnávaní upravuje Zákonník práce v § 158 a § 159, ktoré nadväzujú na čl. 8 základných zásad, v zmysle ktorých zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Zamestnávatelia sú povinní:

• zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodnom pracovnom mieste, dohodnúť s ním v pracovnej zmluve taký druh práce a také miesto výkonu práce, ktoré sú pre neho vhodné predovšetkým so zreteľom na charakter a stupeň jeho zdravotného postihnutia,
• umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím získať ...