Zaplatenie príspevku na náhradu škody zamestnancom za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie

Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Obsah

Dátum publikácie:19. 12. 2013
Autor:JUDr. Slavomíra Gejdošová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 12. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

POZNÁMKA

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam. Zamestnanec nezodpovedá ani za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

Zamestnávateľ je v danom prípade oprávnený požadovať od zamestnanca zaplatenie príspevku na náhradu škody za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie v zmysle ust. § 181 Zákonníka práce. V prípade nesplnenia si uvedenej povinnosti zo strany zamestnanca sa môže obrátiť zamestnávateľ so svojím nárokom na súd.

Príklad: Žaloba o zaplatenie príspevku na náhradu škody za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie

Žaloba o zaplatenie príspevku na náhradu škody
za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie (ust. § 181 ZP)

Okresný súd Bratislava
Krasňanská 5
821 06 Bratislava

Žalobca: ASTRA, spol. s r. o., sídlo Hornianska 25, 821 03 Bratislava, IČO: 35 421 678, zapísaná na Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka číslo 3734/B

Žalovaný: Alojz Bednárik, nar. 16. 8. 1976, Kramárova 56, 821 04 Bratislava

o zaplatenie 2 000 eur

Trojmo

Prílohy:
Pracovná zmluva zo dňa 25. 10. 2005
zápisnica z auditu zo dňa 14. 8. 2013

I.

Dňa 25. 10. 2005 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu dojednanú na dobu neurčitú. Pracovný pomer žalobcu vznikol dňa 1. 11. 2005. Druh práce uvedený v pracovnej zmluve je účtovník.

Dôkaz: Pracovná zmluva zo dňa 25. 10. 2005

II.

Dňa 10. 8. 2013 bol žalovaný nadriadeným vedúcim zamestnancom, p. Jozefom Vágnerom, na pracovisku vyzvaný, aby bezodkladne predložil návrh účtovnej závierky za rok 2012 spolu so všetkými písomnými podkladmi, bez ktorých nebolo možné spracovať návrh účtovnej závierky. Žalovaný vedome nedoplnil chýbajúce podklady. Na otázku, či sú predložené všetky podklady, odpovedal súhlasne, aj keď vedel, že absencia podkladov môže mať vplyv na korektnosť spracovania účtovnej závierky. Daný návrh nebol vzhľadom na uvedenú skutočnosť korektne spracovaný a následným auditom zo strany štátneho orgánu dňa 14. 8. 2013 boli zistené nedostatky a uložená žalobcovi pokuta vo výške 5 000 eur.

Dôkaz: zápisnica z auditu zo dňa 14. 8. 2013
            vypočutie žalovaného
            vypočutie svedka Jozefa Vágnera

III.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu, príp. nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody. Zároveň konštatuje vedomú nedbanlivosť žalovaného pri plnení si pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy.

Dôkaz: Výsluch žalobcu

IV.

Žalobca je názoru, že v danom prípade mal žalovaný možnosť zakročiť proti hroziacej škode, a tak zabrániť vzniku škody, s poukázaním na príčinnú súvislosť medzi nezakročením žalovaného a vznikom škody.

Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobca, aby súd vydal uvedený

rozsudok:

  1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi príspevok k náhrade škody vo výške 2 000 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
  2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

............................................
žalobca

Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Na účinnosť dohody účastníkov o riešení daného sporu je však potrebné rozhodnutie súdu, t. j. uznesenie súdu o schválení súdneho zmieru.

UPOZORNENIE

Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

V prvom rade je potrebné vziať návrh na začatie konania zo strany navrhovateľa (zamestnávateľa) späť, pretože sa zmenili skutočnosti týkajúce sa predmetu konania a žiadať súd, aby konanie zastavil a následne schválil uznesením súdny zmier, na ktorom sa účastníci dohodli, a to nasledovne:

  1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru 2 000 eur.
  2. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Účinky uznesenia, ktorým sa schválil súdny zmier, sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku.

POZNÁMKA

V zmysle § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Premlčaním právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže však byť priznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty.

Ten, kto škodu spôsobil, môže túto škodu nahradiť aj po uplynutí premlčacej lehoty bez toho, aby išlo o bezdôvodné obohatenie. Ak to však zamestnanec dobrovoľne neurobí, možnosť súdnej ochrany zamestnávateľa je podstatne zoslabená možnosťou námietky premlčania vznesenej zamestnancom. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať.

POZNÁMKA

V prípade, že je právne opodstatnená, premlčané právo nemôže zamestnávateľovi priznať. Ak by zamestnanec neuplatnil námietku premlčania sám, súd zamestnávateľovi jeho právo prizná.

To znamená, že súd na premlčanie neprihliada ex offo ani ho z úradnej povinnosti neskúma.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Poznámka redakcie:
§ 181 Zákonníka práce


Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.