Obsah
Dátum publikácie:19. 12. 2013
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 12. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014
Zhrnutie:
Aby bolo možné založiť pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca na účely náhrady škody v zmysle Zákonníka práce, je nevyhnutné poznať vymedzenie samotného termínu „plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním“.
Práve zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním sa zakladá zodpovednosť zamestnanca za škodu v zmysle ustanovenia § 179 Zákonníka práce.
Ako má zamestnávateľ v danom prípade postupovať a čo je v danom prípade potrebné neopomenúť, na to sa podrobnejšie zameriame v predmetnom článku.
V zmysle ustanovenia § 220 Zákonníka práce je plnením pracovných úloh zo strany zamestnanca výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, ako aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Ak zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh úraz, je tento posudzovaný ako pracovný úraz.
Na druhej strane považuje zákon pojem „v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh“ za úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Avšak uvedenými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť. No úkonmi v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
Zákonník práce v ust. § 221 bližšie definuje, čo môže účastník pracovnoprávneho vzťahu považovať za cestu do zamestnania a späť. V danom prípade ide o cestu z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť. Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Dané ustanovenie má význam nielen z hľadiska právnej kvalifikácie pracovnej cesty a poskytovania cestovných náhrad, ale aj z hľadiska zodpovednostných právnych vzťahov. Plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty zamestnanca, to má podstatný význam z hľadiska toho, že k škode došlo pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Pre konkrétnu predstavu v súvislosti s plnením pracovných úloh zo strany zamestnanca možno odkázať na ustanovenie § 81 Zákonníka práce.
Vzhľadom na uvedené okrem povinnosti plniť pokyny zo strany zamestnávateľa má zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere, celý rad ďalších povinností, a to najmä:
- pracovať zodpovedne a riadne,
- byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
- dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
- v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
- hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
POZNÁMKA
Absencia predpokladu založenia pracovnoprávnej zodpovednosti, t. j. absencia plnenia pracovných úloh a priama súvislosť s ním, neumožňuje založiť pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca.
Príklad pracovnej zmluvy v súvislosti s úpravou práv a povinností zamestnanca
Článok XY
Práva a povinnosti zamestnanca
- Zamestnanec je povinný prideľovanú prácu vykonávať osobne v pracovnej dobe, svedomito a odborne, a to podľa svojich najlepších schopností a vedomostí, riadiť sa príkazmi a pokynmi svojich nadriadených vzťahujúcimi sa na výkon práce v súlade s právnymi predpismi a vnútornými predpismi zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a protipožiarne predpisy.
- Zamestnanec je povinný hospodárne nakladať s prostriedkami jemu zverenými zamestnávateľom a chrániť a opatrovať hmotný aj nehmotný majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.
- Zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Prípady porušenia pracovnej disciplíny sú stanovené v Pracovnom poriadku zamestnávateľa, ako aj v ďalších interných normách, pričom charakter porušenia pracovnej disciplíny posúdi zamestnávateľ.
- Zamestnanec sa zaväzuje, že prípadnú ďalšiu zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bude vykonávať iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 83 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže udelený súhlas písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť ukončiť spôsobom vyplývajúcim pre jej skončenie z príslušných právnych predpisov.
- Zamestnanec sa zaväzuje, že bude dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámi pri výkone prác, a to aj po skončení pracovného pomeru, najmä skutočnostiach tvoriacich obchodné tajomstvo zamestnávateľa. Skutočnosťami tvoriacimi obchodné tajomstvo sa rozumejú akékoľvek skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy súvisiace s podnikom zamestnávateľa, ktoré majú skutočnú, príp. aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a majú zostať z vôle zamestnávateľa utajené a zamestnávateľ toto ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje, ide najmä o podnikateľské zámery zamestnávateľa, obchodné styky a kontakty zamestnávateľa, sieť klientov, spôsob ich získavania, sieť a získavanie spolupracovníkov a spolupracujúcich firiem, spôsob a metódy činnosti zamestnávateľa, mzdové podmienky ostatných zamestnancov spoločnosti, finančné a vnútorné pomery zamestnávateľa.
Aj v prípade uzavretia dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to: dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti zodpovedá zamestnanec v zmysle § 225 Zákonníka práce zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti účastníkom dohody nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce, okrem prípadov podľa § 182 až § 185 Zákonníka práce, t. j. úpravy zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.
Treba mať na zreteli, že zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.
Poznámka redakcie:
§ 220 Zákonníka práce
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce, t. j. úpravy zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Ak zamestnávateľovi vznikne ujma a ak inému subjektu nemožno pričítať k protiprávnemu úkonu zavinenie, ide o náhodu v právnom zmysle (vis maior – vyššia moc). Pri zodpovednosti založenej na princípe zavinenia sa za náhodu nezodpovedá.
Náhodu znáša sám poškodený, t. j. zamestnávateľ.
Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nemusí zamestnanec preukazovať, že škodu nespôsobil, dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi.
Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
- Protiprávny úkon – konanie zamestnanca
- Vznik škody na strane zamestnávateľa
- Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
Je to súvislosť medzi konaním zamestnanca a jeho následkom spočívajúca v tom, že bez jeho konania by následok nevznikol. Teda konanie zamestnanca je príčina a následok jeho konania je škoda na strane zamestnávateľa.
- Zavinenie zamestnanca
Rozoznávame úmyselné a nedbanlivostné zavinenie.
Úmyselné zavinenie možno charakterizovať v prípadoch: 1) Ak zamestnanec buď vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, alebo ju chcel spôsobiť, t. j. priamy úmysel.
2) Alebo ak zamestnanec vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený, t. j. nepriamy úmysel.
O nedbanlivostnom zavinení možno hovoriť v prípade, ak:
1) Zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí, t. j. vedomá nedbanlivosť alebo
2) Zamestnanec nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery to vedieť mal a mohol, t. j. nevedomá nedbanlivosť.
- Existencia pracovného pomeru.
- Ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ak to vymedzuje Zákonník práce.
Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pod dobrými mravmi treba rozumieť napríklad slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie práv. Úmyselné konanie musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať. V tomto prípade, ako aj v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu platí prezumpcia neviny zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnanec spôsobil škodu nedbanlivostným konaním proti dobrým mravom, nie je možné založiť jeho zodpovednosť.
V zmysle Rozhodnutia NS SR č. 6/1965 treba pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh z nedbanlivosti vedúceho zamestnanca zistiť a zhodnotiť najmä to, aká bola náplň práce tohto zamestnanca podľa organizačného poriadku zamestnávateľa, aké úsilie vynaložil zamestnanec pri plnení svojich povinností, aby škode zabránil, aké účinné opatrenia vykonal a akú potrebnú súčinnosť mu poskytli ostatní zamestnanci zamestnávateľa.
V zmysle ustanovenia § 186 Zákonníka práce je zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Škoda sa zásadne nahrádza v peniazoch a len výnimočne uvedením do predošlého stavu. Ak je to možné a účelné a ak o to zamestnávateľ požiada, škoda sa uhrádza uvedením do predošlého stavu, ktoré sa uskutoční napríklad tak, že sa poškodená vec opraví.
POZNÁMKA
V zmysle judikatúry za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.
Za takýchto okolností možno za skutočnú škodu považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj v prípade, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody. Súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku a podľa konkrétneho prípadu aj náklady nevyhnutné na zabezpečenie rozsahu škody. Platí však, že na náhrade škody by zamestnávateľ nemal profitovať. Princíp náhrady skutočnej škody znamená, že zamestnávateľ by mal od požadovanej náhrady odpočítať všetky výhody, ktoré v súvislosti s porušením povinnosti zamestnanca sám získal. V opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Obmedzenie sumy náhrady škody v zmysle § 186 Zákonníka práce, podľa ktorého náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, neplatí však, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 185 Zákonníka práce, t. j. zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na pravidelný chod veci.
Poznámka redakcie:
§ 182 a § 185 Zákonníka práce
§ 186 Zákonníka práce
Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody - príklad
Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Pričom neprejednanie náhrady škody so zástupcami zamestnancov nemá vplyv na platnosť uzavretej dohody. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy vzniká zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy a pri zmene platiteľa mzdy predložiť dohodu tomuto novému platiteľovi mzdy. Táto dohoda musí byť písomná a dohodnuté zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. V zmysle § 131 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva, a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky, zachované aj u nového zamestnávateľa, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.
Príklad: Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody
Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody
(ust. § 191 ZP)
uzatvorená podľa § 191 zákona č. 311/2001 Z. z.
v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) medzi:
AHA, spol. s r. o.
so sídlom Hornianska 25, 821 03 Bratislava
IČO: 35 421 678
Registrácia: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka číslo 3734/B,
v jej mene konajú : Ing. Pavol Kráľ, konateľ
(ďalej len „zamestnávateľ“)
a
Miroslav Jasný
pracovné zaradenie: účtovník
nar. : 16. 8. 1976
r. č.: 760816/7658
trvalý pobyt : Kramárova 56, 821 04 Bratislava
(ďalej len „zamestnanec“)
Článok I
Zamestnanec uznáva svoj záväzok nahradiť zamestnávateľovi škodu v ním stanovenej výške, a to v sume 2 000 eur, ktorú mu spôsobil dňa 20. 9. 2013 tým, že nepreukázal schodok zistený po inventarizácii zo dňa 28. 9. 2013 vo výške 2 000 eur.
Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť zamestnancovi sumu 2 000 eur v mesačných splátkach po 100 eur od 5. 10. 2013 spolu s x % úrokom od 20. 9. 2013 do zaplatenia dlžnej sumy.
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade riadneho a včasného nezaplatenia ktorejkoľvek splátky sa stáva uplynutím piateho dňa odo dňa splatnosti riadne a včas nezaplatenej splátky splatným celý zostávajúci dlh.
Zamestnávateľ bude dohodnuté splátky zrážať zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy až do úplného zaplatenia určenej výšky náhrady škody.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov.
Článok II
Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
Dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých jedno vyhotovenie vydal zamestnávateľ zamestnancovi. Každý rovnopis má platnosť originálu.
Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov.
Zmluvné strany prehlasujú, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú.
V Bratislave dňa 4. 10. 2013
| ............................................
Zamestnávateľ
| ............................................
Zamestnanec
|
POZNÁMKA
V zmysle § 191 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí sám zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Táto mesačná lehota má len poriadkový charakter a začína plynúť zistením škody, nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, jej nedodržanie nie je sankcionované.
Na druhej strane možno poukázať na ust. § 181 Zákonníka práce, t. j. na škodu, ktorá vzniká z iných príčin, a to nespočívajúcich v osobe zamestnanca, kde všetky zodpovednostné predpoklady preukazuje zamestnávateľ. Ide o prípad, kedy zamestnanec nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody.
POZNÁMKA
Zároveň môže v danom prípade zamestnávateľ konštatovať vedomú nedbanlivosť zamestnanca pri plnení si pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy.
Poznámka redakcie:
§ 191 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zaplatenie príspevku na náhradu škody zamestnancom za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie
POZNÁMKA
Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam. Zamestnanec nezodpovedá ani za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.
Zamestnávateľ je v danom prípade oprávnený požadovať od zamestnanca zaplatenie príspevku na náhradu škody za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie v zmysle ust. § 181 Zákonníka práce. V prípade nesplnenia si uvedenej povinnosti zo strany zamestnanca sa môže obrátiť zamestnávateľ so svojím nárokom na súd.
Príklad: Žaloba o zaplatenie príspevku na náhradu škody za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie
Žaloba o zaplatenie príspevku na náhradu škody
za nesplnenie povinnosti na jej odvrátenie (ust. § 181 ZP)
Okresný súd Bratislava
Krasňanská 5
821 06 Bratislava
Žalobca: ASTRA, spol. s r. o., sídlo Hornianska 25, 821 03 Bratislava, IČO: 35 421 678, zapísaná na Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka číslo 3734/B
Žalovaný: Alojz Bednárik, nar. 16. 8. 1976, Kramárova 56, 821 04 Bratislava
o zaplatenie 2 000 eur
Trojmo
Prílohy:
Pracovná zmluva zo dňa 25. 10. 2005
zápisnica z auditu zo dňa 14. 8. 2013
I.
Dňa 25. 10. 2005 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu dojednanú na dobu neurčitú. Pracovný pomer žalobcu vznikol dňa 1. 11. 2005. Druh práce uvedený v pracovnej zmluve je účtovník.
Dôkaz: Pracovná zmluva zo dňa 25. 10. 2005
II.
Dňa 10. 8. 2013 bol žalovaný nadriadeným vedúcim zamestnancom, p. Jozefom Vágnerom, na pracovisku vyzvaný, aby bezodkladne predložil návrh účtovnej závierky za rok 2012 spolu so všetkými písomnými podkladmi, bez ktorých nebolo možné spracovať návrh účtovnej závierky. Žalovaný vedome nedoplnil chýbajúce podklady. Na otázku, či sú predložené všetky podklady, odpovedal súhlasne, aj keď vedel, že absencia podkladov môže mať vplyv na korektnosť spracovania účtovnej závierky. Daný návrh nebol vzhľadom na uvedenú skutočnosť korektne spracovaný a následným auditom zo strany štátneho orgánu dňa 14. 8. 2013 boli zistené nedostatky a uložená žalobcovi pokuta vo výške 5 000 eur.
Dôkaz: zápisnica z auditu zo dňa 14. 8. 2013
vypočutie žalovaného
vypočutie svedka Jozefa Vágnera
III.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu, príp. nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody. Zároveň konštatuje vedomú nedbanlivosť žalovaného pri plnení si pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy.
Dôkaz: Výsluch žalobcu
IV.
Žalobca je názoru, že v danom prípade mal žalovaný možnosť zakročiť proti hroziacej škode, a tak zabrániť vzniku škody, s poukázaním na príčinnú súvislosť medzi nezakročením žalovaného a vznikom škody.
Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobca, aby súd vydal uvedený
rozsudok:
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi príspevok k náhrade škody vo výške 2 000 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
............................................
žalobca
Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Na účinnosť dohody účastníkov o riešení daného sporu je však potrebné rozhodnutie súdu, t. j. uznesenie súdu o schválení súdneho zmieru.
UPOZORNENIE
Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
V prvom rade je potrebné vziať návrh na začatie konania zo strany navrhovateľa (zamestnávateľa) späť, pretože sa zmenili skutočnosti týkajúce sa predmetu konania a žiadať súd, aby konanie zastavil a následne schválil uznesením súdny zmier, na ktorom sa účastníci dohodli, a to nasledovne:
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru 2 000 eur.
- Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Účinky uznesenia, ktorým sa schválil súdny zmier, sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku.
POZNÁMKA
V zmysle § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Premlčaním právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže však byť priznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty.
Ten, kto škodu spôsobil, môže túto škodu nahradiť aj po uplynutí premlčacej lehoty bez toho, aby išlo o bezdôvodné obohatenie. Ak to však zamestnanec dobrovoľne neurobí, možnosť súdnej ochrany zamestnávateľa je podstatne zoslabená možnosťou námietky premlčania vznesenej zamestnancom. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať.
POZNÁMKA
V prípade, že je právne opodstatnená, premlčané právo nemôže zamestnávateľovi priznať. Ak by zamestnanec neuplatnil námietku premlčania sám, súd zamestnávateľovi jeho právo prizná.
To znamená, že súd na premlčanie neprihliada ex offo ani ho z úradnej povinnosti neskúma.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Poznámka redakcie:
§ 181 Zákonníka práce
Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies