B. Zmeny v zákone o sociálnom poistení (od 1. januára 2014)

I. Štatutári a garančné poistenie

Zamestnávateľ od 1. januára 2014 nie je povinný platiť poistné na garančné poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide napríklad o spoločníkovspoločnosti s ručením obmedzeným, ktorí majú so svojou firmou uzatvorený pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti. Ide o osoby, ktoré sú priamo zodpovedné za finančné hospodárenie zamestnávateľa, či už ako štatutárny orgán alebo ako člen štatutárneho orgánu a ako také sú vyňaté z okruhu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok na dávku garančného poistenia. Poistné na garančné poistenie sa platí vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu, preto táto zmena je z finančného hľadiska nevýznamná. V praxi však znamená, že v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa nebudú mať uvedení štatutári nárok na dávku garančného poistenia. V tejto súvislosti upozorňujeme, že ak bude štatutár naďalej zamestnaný aj po 31. decembri 2013, jeho zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť Sociálnej poisťovni najneskôr do 31. januára 2014. Pritom garančné poistenie sa vzťahuje iba na zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnáva takéhoto štatutára, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni pri prihlasovaní zamestnanca na sociálne poistenia a súčasne bude povinný túto informáciu uviesť aj na tlačive Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.

II. Výška poistného SZČO na sociálne poistenie v roku 2014

Od 1. januára 2014 sa poistné na sociálne poistenie pre SZČO v dôsledku rastu minimálneho, ale aj maximálneho vymeriavacieho základu opäť zvýšilo. Zároveň sa znižuje koeficient pre určenie vymeriavacieho základu z 1,9 na 1,6, čo taktiež prinesie nárast vymeriavacieho základu a tým aj poistného.

Výška odvodov SZČO v eurách od 1. januára 2014:

* Čiastka nezahŕňa dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Od januára 2014 je minimálna výška poistného, ktoré musí každá SZČO, ktorá je povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, platiť na sociálne poistenie, 133,42 eura (ide o výšku poistného bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti). Pre informáciu uvádzame, že v roku 2013 boli minimálne sociálne odvody vo výške 130,27 eura, ide teda o zvýšenie o 3,15 eura. Maximálne sociálne odvody budú vo výške 1 334,28 eura mesačne (ide o výšku poistného bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti).

Nové sumy odvodov je potrebné začať platiť už vo februári 2014 za mesiac január.

Povinne poistenou osobou na účely sociálneho poistenia sa od 1. júla 2014 (resp. od 1. októbra 2014, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013) stane tá SZČO, ktorej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2013 bol viac ako 4 830 eur (bez odpočítania výdavkov). Ide o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (12 x 402,50 eura). Pre informáciu uvádzame, že povinne poistenou osobou na účely sociálneho poistenia sa od 1. júla 2013 (resp. od 1. októbra 2013, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012) stala tá SZČO, ktorej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2012 bol viac ako 4 716 eur (bez odpočítania výdavkov). Išlo o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (12 x 393 eur).

III. Zmeny v dobrovoľnom poistení

Dobrovoľné nemocenské alebo dôchodkové poistenie, alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká poistencovi Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 1. januára 2014 nielen vtedy, keď sa z neho odhlási, ale aj v prípade, že vôbec nezaplatí poistné za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Nezaplatenie poistného na dobrovoľné sociálne poistenie za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace bude považované za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. Táto úprava zákona o sociálnom poistení má zabrániť vzniku nedoplatkov u dobrovoľne poistených osôb a k ich následnému vymáhaniu z dôvodu, že si tieto osoby prestali plniť povinnosť platiť poistné na dobrovoľné sociálne poistenie, ale sa z neho v Sociálnej poisťovni zabudli odhlásiť. V praxi vznikali prípady, v ktorých následne Sociálna poisťovňa bola povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo bolo pre niektoré osoby likvidačné.

IV. Zmeny v poskytovaní nemocenských dávok zamestnancovi

Zákon o sociálnom poistení rieši od 1. januára 2014 situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránili príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu (napr. plnenia poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky). V praxi sa často stávalo, že zamestnanec nemal nárok na nemocenské, materské alebo ošetrovné za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, keďže po jeho skončení mu zamestnávateľ vyplatil odstupné. Rovnaká situácia sa vzťahovala aj na príspevky vyplatené zo sociálneho fondu, napríklad pri dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti alebo pri príležitosti narodenia dieťaťa. Od 1. januára 2014 už vyplatenie akéhokoľvek iného príjmu ako príjmu za vykonanú prácu nárok na nemocenskú dávku neovplyvní.

V. Zmeny v poskytovaní nemocenských dávok SZČO a dobrovoľne poisteným osobám

Jednou z podmienok pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky v prípade povinne nemocensky poistených SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených osôb je zaplatenie poistného za stanovené obdobie v zákonom stanovenej výške a lehote. Ak týmto osobám vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po 31. decembri 2013, Sociálna poisťovňa skúma, či táto osoba má riadne zaplatené poistné na nemocenské poistenie najviac za posledných 5 rokov. Pred 1. januárom 2014 Sociálna poisťovňa na účely nároku na nemocenské dávky sledovala, či SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba zaplatila poistné na nemocenské poistenie za posledných 10 rokov.

VI. Zmeny vo výške nemocenských dávok

Maximálna výška nemocenských dávok sa od 1. januára 2014 zvýši. Táto úprava súvisí so zvýšením maximálneho denného vymeriavacieho základu (resp. maximálneho úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky) zo sumy 38,7617 eura na 39,6987 eura. Sociálna poisťovňa v prípadoch, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne po 31. decembri 2013, vyplatí poistencom

nemocenské maximálne vo výške 677 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 655 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci),

materské maximálne vo výške 800 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 774 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a

ošetrovné maximálne vo výške 218 eur za 10 dní.

VII. Zmeny v hodnotení obdobia dôchodkového poistenia

Podľa § 60 ods. 1 v zásade platí, že ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa z obdobia dôchodkového poistenia vylúčilo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a má majetkovú účasť 50 % a viac na majetku zamestnávateľa. Dôvodom tejto právnej úpravy je vplyv takéhoto zamestnanca na výsledky hospodárenia právnickej osoby a jeho spoluzodpovednosť za prípadné neplnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

VIII. Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku v osobitných prípadoch

Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku sa od 1. januára 2014 týka poistencov, ktorí boli uznaní za invalidných vo veku do 20 rokov a zároveň

• nezískali žiadne obdobie povinného dôchodkového poistenia, ale boli iba dobrovoľne dôchodkovo poistení menej ako 1 rok alebo
• získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok alebo
• získali kombináciu týchto období v celkovom rozsahu kratšom ako jeden rok.

V uvedených prípadoch sa pri výpočte sumy invalidného dôchodku nebudú zohľadňovať vymeriavacie základy, z ktorých poistenci platili poistné na dôchodkové poistenie. Do vzorca na určenie sumy invalidného dôchodku sa namiesto hodnoty priemerného osobného mzdového bodu dosadí zákonom stanovený osobný mzdový bod, ktorého hodnota je stanovená na 0,67.

IX. Zmeny v oblasti úrazových dávok

Od 1. januára 2014 sa spresnil spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na výpočet súm úrazových dávok. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa uňho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie:

• predo dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo
• predo dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania,

je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania.

Od 1. januára 2014 sa zvyšujú úrazové renty a pozostalostné úrazové renty, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, tak, že tieto renty vyplácané k 1. januáru 2014 sa týmto dňom zvyšujú o 2,3 % sumy vyplácanej ku dňu zvýšenia. Toto zvýšenie sa vzťahuje aj na úrazové renty a pozostalostné úrazové renty priznané v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, pričom v týchto prípadoch sa renty zvyšujú odo dňa ich priznania. V tejto súvislosti upozorňujeme, že o zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty netreba žiadať.

Taktiež sa od 1. januára 2014 zvyšujú aj maximálne sumy nasledovných úrazových dávok:

1. Jednorazové odškodnenie – sumy jednorazového odškodnenia sa od 1. januára 2014 zvyšujú nasledovne:
   • maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eura,
   • maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eura.
2. Náhrada nákladov spojených s liečením – maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 25 766,90 eura.
3. Náhrada nákladov spojených s pohrebom – sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom sa od 1. januára 2014 zvyšujú takto:
   • maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 2 577 eur (ide o náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule a náklady na úpravu hrobu),
   • maximálna suma úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 2 577 eur (ide o náhradu jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa a cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť).

X. Zmeny v oblasti dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti

Podľa zákona o sociálnom poistení sa obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Táto podmienka sa od 1. januára 2014 zmäkčila tak, že kým do 31. decembra 2013 nesmel mať žiadateľ o dávku v nezamestnanosti žiaden nedoplatok na dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti, od 1. januára 2014 môže mať žiadateľ pre to, aby sa mu toto poistenie zhodnotilo na nárok na dávku, nedoplatok najviac do sumy 5 eur.

XI. Zmeny v oblasti výpočtu dávky v nezamestnanosti

Od 1. januára 2014 sa zaviedla právna úprava, ktorej účelom je, aby príjem osoby v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nezhoršil jej neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti. Preto sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený z obdobia pred čerpaním rodičovskej dovolenky podľa § 108 odseku 3 tretej vety zákona o sociálnom poistení.

XII. Zmena v určení výšky preddavku na dávku garančného poistenia

Výška preddavku na dávku garančného poistenia sa od 1. januára 2014 určí v sume požadovaného nároku, najviac vo výške životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného v čase rozhodovania o poskytnutí preddavku. V období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 je výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 198,09 eura. Preddavok sa rovnako vyplatí jednorazovo a môže dosiahnuť maximálnu sumu 3 x 198,09 eura, čiže ide o preddavok za 3 mesiace. Z uvedeného vyplýva, že zmena spočíva v tom, že výška preddavku na dávku garančného poistenia nie je určená jednou sumou, ako to bolo podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013 (išlo o sumu 99,60 eura za jeden kalendárny mesiac), ale odvíja sa od zamestnancom požadovaných nárokov a jeho výška je limitovaná maximálnou sumou (suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu).

V prípade, ak si zamestnávateľ (povinný subjekt) nesplní svoju povinnosť potvrdiť údaje na určenie výšky dávky garančného poistenia, doplatok dávky garančného poistenia sa následne vykoná do výšky požadovaného nároku, najviac však do výšky minimálnej mzdy.

XIII. Posudzovanie výnimky z platenia poistného v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov

Za zamestnanca sa od 1. januára 2013 na účely sociálneho poistenia považuje aj osoba, ktorá uzatvorila niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V závislosti od formy dohody a ďalších podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení (poberanie dôchodku, pravidelnosti alebo nepravidelnosti príjmu z dohody) platí zamestnanec pracovne činný na základe dohody poistné na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Pri dohodách o brigádnickej práci študentov, ktoré zakladajú povinné dôchodkové poistenie, si však študent môže z platenia poistného uplatniť výnimku. Podmienkou je, že jeho mesačný príjem nepresiahne:

sumu 68 eur, ak má do 18 rokov (pred 1. januárom 2014 to bolo 66 eur),

sumu 159 eur, ak má nad 18 rokov (pred 1. januárom 2014 to bolo 155 eur).

Študenti môžu výnimku z neplatenia poistného naďalej uplatňovať písomne u zamestnávateľa doručením Oznámenia a čestného vyhlásenia k dohode o brigádnickej práci študenta. V prípade, ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci študenta, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu.

Študent, ktorý hraničnú sumu presiahne, platí poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a príslušnou hranicou príjmu.

XIV. Splatnosť poistného nepravidelne odmeňovaných zamestnancov na základe dohody

Od 1. januára 2014 sa zmenilo ustanovenie § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré určuje splatnosť poistného v prípade zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom a ich zamestnávateľov. Toto poistné je splatné do ôsmeho dňa

a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah (dohoda) zanikol, alebo

b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

Táto právna úprava reaguje na problémy vznikajúce v aplikačnej praxi v prípadoch, kedy môže dôjsť k špekulatívnemu vyplateniu príjmu z dohody po zániku právneho vzťahu a po uplynutí lehoty splatnosti poistného.

XV. Postupovanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou

Od 1. januára 2014 sa zrušila možnosť Sociálnej poisťovne postupovať svoje pohľadávky súkromným spoločnostiam. Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Ministerstvom financií SR, a to na základe písomnej zmluvy za odplatu. Právnická osoba, na ktorú Sociálna poisťovňa previedla pohľadávku, môže túto pohľadávku postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

XVI. Posudzovanie zaplatenia pohľadávky na poistnom

Zákon o sociálnom poistení umožňuje Sociálnej poisťovni postúpiť pohľadávku tretej osobe za odplatu (§ 149 ods. 1). V tejto súvislosti sa zaviedlo od 1. januára 2014 nové pravidlo, podľa ktorého zaplatením odpredanej pohľadávky na poistnom osobe, na ktorú bola pohľadávka postúpená, sa dlžné sumy na poistnom považujú za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia.

XVII. Možnosť splácať dlh na dávkach postupne

V zákone o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2014 pribudlo ustanovenie, ktoré umožňuje povoliť splátky dlžných súm aj v prípade pohľadávok na dávkach. Dlžník môže postupne splatiť svoj dlh bez ďalších nákladov spojených s vymáhaním (napríklad exekučné trovy). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (v niektorých prípadoch aj Ústredie) môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávok, povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť.

Ak takýto dlžník nedodrží termín splátky určený Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky alebo zaplatí nižšiu sumu jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, stáva sa splatnou celá dlžná suma. Už zaplatenú sumu použije Sociálna poisťovňa na započítanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

Pre informáciu uvádzame, že do 31. decembra 2013 zákon o sociálnom poistení umožňoval Sociálnej poisťovni dohodnúť splátkový kalendár len v prípade pohľadávok na poistnom, pokutách a penále. Táto možnosť nebola prípustná pri ostatných pohľadávkach, napríklad pri preplatkoch na dávkach, ktoré bol poistenec povinný vrátiť.

XVIII. Predĺženie výnimky na platenie poistného na úrazové poistenie

Na základe prechodného ustanovenia § 293cy zákona o sociálnom poistení sa od 1. januára 2014 opäť predlžuje obdobie, počas ktorého budú až do 31. decembra 2017 zamestnávatelia platiť poistné na úrazové poistenie v jednotnej výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17 zákona o sociálnom poistení. V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 sa tiež neukladá prirážka a nebude sa poskytovať zľava podľa § 134 zákona o sociálnom poistení.

XIX. Predĺženie výnimky na rozhodovanie o finančnej výpomoci

Na základe prechodného ustanovenia § 293da zákona o sociálnom poistení došlo od 1. januára 2014 k predĺženiu obdobia, počas ktorého rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po predchádzajúcom súhlase dozornej rady Sociálnej poisťovne o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený. Toto obdobie sa predĺžilo až do 31. decembra 2017. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak napríklad bude prebytok finančných prostriedkov vo fonde nemocenského poistenia, nebudú sa musieť tieto prostriedky použiť na zvýšenie nemocenských dávok, ale sa budú môcť použiť na financovanie dôchodkov.

XX. Informácia o zvýšení dôchodkových dávok v roku 2014

Podľa pravidiel určených ustanoveniami § 82 zákona o sociálnom poistení sa dôchodkové dávky a sociálny dôchodok v roku 2014 zvyšujú o pevné sumy. Sumy zvýšenia dôchodkov sú určené opatrením MPSVR SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 (ďalej len „opatrenie MPSVR SR“), nasledovne:

Dôchodky sa zvyšujú od 1. januára 2014, ak boli priznané pred týmto dňom. V opačnom prípade sa dôchodok zvýši odo dňa priznania dôchodku (ak sa dôchodok prizná v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014).

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vdovský/vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku už zvýšeného o pevnú sumu, sa už nezvyšujú.

Pri súbehu nároku na výplatu dvoch alebo viac dôchodkov sa nárok na zvýšenie každého z dôchodkov, ktoré sa vyplácajú, posudzuje samostatne.

Osobitný je postup pri zvyšovaní čiastkových dôchodkov, t. j. dôchodkov, ktorých suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa predpisov Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy. Tieto sa v závislosti od druhu dôchodku zvýšia o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, t. j. zjednodušene za obdobie poistenia získané v Slovenskej republike.

Autor: JUDr. Igor Hvojník