A. Zmeny v zákone o sociálnom poistení (od 1. novembra 2013)

I. Úľavy pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní

Jednou z významných zmien, ktoré priniesla novela zákona o sociálnom poistení a ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2013, je zavedenie úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní. Poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti nie je povinný odvádzať zamestnávateľ v prípade, ak v období od 1. novembra 2013 a neskôr zamestná zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, pričom musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Zamestnanec bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný (t. j. občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá.
2. Suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Napríklad v roku 2013 príjem nesmel byť vyšší ako 526,62 € (67 % zo 786 €), v roku 2014 nesmie byť vyšší ako 539,35 € (67 % z 805 €). Pritom treba upozorniť, že podľa znenia novely zákona o sociálnom poistení sa výška príjmu posudzuje ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Z toho vyplýva, že ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol napríklad od 1. novembra 2013, nesmie príjem zamestnanca presiahnuť 526,62 eura, pričom táto hranica príjmu bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania takéhoto pracovného vzťahu, t. j. aj v roku 2014. Ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol napríklad od 1. februára 2014, nesmie príjem zamestnanca presiahnuť 539,35 eura. Aj táto príjmová hranica bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného vzťahu, t. j. v tomto prípade aj v roku 2015. V tejto súvislosti chceme upozorniť na príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do príjmu zamestnanca pre posúdenie presiahnutia uvedenej hranice príjmu na účely oslobodenia od platenia odvodov. Ide v zásade o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Ide najmä o tieto príjmy:
   • náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytované zamestnávateľom svojmu zamestnancovi,
   • príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve,
   • hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie,
   • hodnota nealkoholických nápojov, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
   • cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
   • nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
   • náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
   • dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
   • dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky a ďalšie sociálne dávky,
   • hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
   • suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca,
   • použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom.

Na posúdenie splnenia príjmovej hranice pre oslobodenie od platenia odvodov sa do príjmu zamestnanca zahŕňajú rovnaké príjmy, aké sa zahŕňajú do vymeriavacieho základu povinne poisteného zamestnanca v pracovnom pomere. Ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Do príjmu zamestnanca sa zahŕňa aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

3. Sociálna poisťovňa neeviduje voči zamestnávateľovi zamestnanca ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa voči zamestnávateľovi neeviduje ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať (predpísať nemožno pohľadávku do 3,32 eura). Sociálna poisťovňa posudzuje pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.
4. Zamestnávateľ „odvodovo zvýhodneného“ zamestnanca neznížil z dôvodu jeho prijatia počet zamestnancov.
5. Odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnanú osobu s ohraničenou výškou príjmu a spĺňa aj ďalšie podmienky uvedené v bodoch 1 až 5, na prvých 12 mesiacov trvania uvedeného zamestnania je oslobodený od platenia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, do rezervného fondu solidarity a poistného na poistenie v nezamestnanosti takéhoto zamestnanca.

Z uvedeného vyplýva, že v porovnaní so zamestnancom, ktorý nemá uvedenú výhodu, zvýhodnený zamestnanec s uvedenou výnimkou si na čistej mzde polepší (ušetrí odvody za zamestnanca, ktoré by boli vo výške 13,4 % z jeho hrubej mzdy). Ušetrí aj zamestnávateľ, pretože náklady zamestnávateľa na sociálne a zdravotné odvody by pri nezvýhodnenom zamestnancovi predstavovali 35,2 % z hrubej mzdy, čo je v porovnaní s 1,05 % vysoká úspora.

Na druhej strane treba uviesť, že neplatenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti má aj svoje negatíva, predovšetkým pre zamestnanca. Tento zamestnanec nebude mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nebude mať nárok na ošetrovné ani materské. Obdobie dvanástich mesiacov, počas ktorých bude tento občan uplatňovať výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na účely výpočtu dôchodku ani na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Odvodová úľava platí pre pracovné pomery a štátnozamestnanecké pomery vzniknuté najskôr od 1. novembra 2013, pričom vznik pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru bol dôvodom vyradenia zamestnanca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

II. Úľavy pri platení odvodov za dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a predčasný starobný dôchodok

Podľa novely zákona o sociálnom poistení nemajú poberatelia predčasných starobných dôchodkov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a od 1. novembra 2013 sa zamestnali ako zamestnanci s tzv. odvodovou úľavou (pozri bod I), nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Preto im Sociálna poisťovňa výplatu predčasného starobného dôchodku pozastaví až do doby, kým neukončia pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnávateľom (pozri § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Táto zásada platí aj v prípade žiadateľov o priznanie predčasného starobného dôchodku. Ak žiadateľ o priznanie predčasného starobného dôchodku je k dátumu, od ktorého žiada predčasný starobný dôchodok priznať, zamestnancom s odvodovou úľavou (pozri bod I), Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietne (pozri § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

V prípade, ak dôjde k zastaveniu výplaty predčasného starobného dôchodku, je o opätovné uvoľnenie výplaty dôchodku potrebné požiadať neformálnou žiadosťou (napríklad listom). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vznikne odo dňa nasledujúceho po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, alebo od dovŕšenia dôchodkového veku.

Predčasný starobný dôchodok sa nezvyšuje za obdobie, počas ktorého bol poberateľ predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou s odvodovou úľavou, pretože toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia.

III. Zmeny pri doplácaní poistného

S úľavami pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní, súvisí aj ďalšia zmena v zákone o sociálnom poistení. Od 1. novembra 2013 je možné doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie aj za obdobie trvania úľavy pri platení odvodov. V prípade, ak si za toto obdobie zamestnanec poistné dodatočne sám zaplatí, obdobie sa mu zhodnotí na účely vzniku nároku a výpočtu sumy dôchodku.

V tejto súvislosti pripomíname, že poistné na dôchodkové poistenie možno zaplatiť dodatočne aj v ďalších osobitných prípadoch podľa zákona o sociálnom poistení. Ide o poistné za obdobie, v ktorom osoby

• mali prerušené povinné dôchodkové poistenie,
• boli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov alebo
• sa sústavne pripravovali na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

Vymeriavací základ, z ktorého si osoba doplatí poistné na dôchodkové poistenie, si určuje sama. Zákon o sociálnom poistení pri určení minimálneho vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa dopláca poistné na dôchodkové poistenie. V prípade doplatenia poistného osoba platí poistné na starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie, neplatí poistné do rezervného fondu solidarity.

Autor: JUDr. Igor Hvojník