Zmeny vo forme zamestnávania – ako postupovať, ak zamestnanec pôsobil na trvalý pracovný pomer a zrazu je SZČO?

Čoraz viac zamestnávateľov pri zamestnávaní zamestnancov uplatňuje rôznorodé formy zamestnávania. Tento trend je spôsobený všeobecnou zmenou situácie na trhu práce, ale aj prirodzenou snahou zamestnávateľov ušetriť mzdové náklady a znížiť finančné zaťaženie, ktoré im v súvislosti so zamestnancami vzniká. V tomto článku si ozrejmíme postup, ktorý musí zamestnávateľ dodržať a uplatniť, ak sa rozhodne zmeniť formu spolupráce so zamestnancom, a to konkrétne pri prechode z interného zamestnanca na takzvaného externého.

Na úvod a pre ozrejmenie faktov je vhodné, aby sme si stručne a prehľadne zadefinovali, kto je z pohľadu zamestnávateľa interný a kto externý zamestnanec. Hneď na úvod však uvádzame, že Zákonník práce pojem externý zamestnanec nepozná. Interným zamestnancom je zamestnanec, ktorý je vo firme zamestnaný na trvalý pracovný pomer (TPP) alebo je zamestnaný na dohodu mimo pracovného pomeru. Pre zamestnávateľa však môžu poskytovať služby aj osoby prostredníctvom uzatvorenia mandátnej zmluvy alebo inej formy zmluvy podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka alebo ide o osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a za svoje služby zamestnávateľovi zjednodušene povedené fakturujú určitú sumu.

Pre potreby tohto článku budeme vychádzať zo situácie, že osoba pracuje u zamestnávateľa na trvalý pracovný pomer, čo je zároveň najčastejšia forma zamestnávania, a povedzme, že hovoríme o internom zamestnancovi. Zamestnávateľ sa z rôznych príčin rozhodne, že tento pracovný pomer ukončí a prejde na jeho novú formu, pre zjednodušenie a potreby tohto článku povedzme, že z osoby sa stane akýsi externý zamestnanec, aj keď opätovne uvádzame a zdôrazňujeme, že zákon takýto pojem nepozná.

Akákoľvek forma spolupráce medzi firmou a zamestnávateľom má pre zamestnanca, ale aj zamestnávateľa svoje výhody, ale aj nevýhody. Zväčša na základe vzájomnej dohody, potrieb ...