Zmena rozvrhnutia pracovného času a nárok na dovolenku

V zmysle ust. § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok. V zmysle ust. § 104 Zákonníka práce, ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. V zmysle ust. § 113 ods. 2 Zákonníka práce, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Vo vzťahu k nevyčerpanej dovolenke za rok 2019 sa domnievame, že záleží, kedy túto „starú dovolenku“ zamestnanec v roku 2020 čerpá. Ak by ju čerpal v období, keď je jeho pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý a jeho pracovná zmena je dlhšia ako v roku 2019 (11,5 hod. namiesto 7,5 hod.), mal by sa nárok na dovolenku prepočítať, t. j. mala by sa mu poskytnúť dovolenka v rozsahu počet dní starej dovolenky x 7,5/11,5 hod. (napr. 3 x 7,5/11,5 = 1,95 dňa dovolenky). Ak by ale starú dovolenku čerpal až v čase, keď je jeho pracovná zmena opätovne 7,5 hod., nebolo by potrebné nič prepočítavať a vyčerpal by ju v celom rozsahu (v zmysle vyššie uvedeného príkladu v dĺžke 3 dni).

Pri počítaní nároku na dovolenku sme toho názoru, že je potrebné zvlášť vypočítať nárok na dovolenku počas nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času (t. j. od januára do mája 2020) použijúc ust. § 104 Zákonníka práce, kedy by zamestnávateľ kalkuloval s 5/12 celkovej výmery dovolenky a zvlášť nárok na dovolenku pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času, kedy by zamestnanec mal nárok na 7/12 celkovej výmery dovolenky. Inak totiž vznikol zamestnancovi nárok na dovolenku v období, kedy bol jeho pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý a inak v období, kedy došlo k opätovnej zmene pracovných podmienok a pracovný čas je opätovne rovnomerne rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Záver:

To, či je zamestnávateľ povinný prepočítať nárok zamestnanca na čerpanie starej dovolenky, ak došlo k zmene rozvrhnutia pracovného času, záleží od okamihu čerpania dovolenky. Ak si zamestnanec čerpá starú dovolenku v čase, kedy je jeho pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý a jeho pracovná zmena je dlhšia, musí dôjsť k prepočítaniu. Ak si zamestnanec čerpá starú dovolenku v čase, keď je jeho pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne, prepočítavanie nie je potrebné. V prípade, ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zmene pracovných podmienok tak, že časť roka je pracovný čas zamestnanca rozvrhnutý nerovnomerne a časť roka rovnomerne, sme toho názoru, že nárok na dovolenku je potrebné vypočítať samostatne. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase bude výpočet vychádzať z ust. § 104 Zákonníka práce a pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase sa bude vychádzať z ust. § 102 Zákonníka práce.

Pozn. redakcie:
§ 101, § 102, § 104, § 113 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.