Archívy a správa registratúr
Na základe novely č. 266/2015 Z. z. z 30. septembra 2015 zákona NR SR o archívoch a registratúrach č. 395/2002 Z. z. dochádza k ďalšej zmene na úseku archívov a registratúr.
Novelou je uzákonená reorganizácia archívnictva – zmena sa týka doterajších dvoch štátnych ústredných archívov (Slovenský národný a Štátny ústredný banský archív) a ôsmich štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou so 41 pobočkami.
Súčasnú sieť štátnych archívov tvorí jeden štátny ústredný archív – Slovenský národný archív, ktorý preberá archívne dokumenty najvyšších orgánov verejnej moci, právnických osôb zriadených a založených štátnymi ústrednými orgánmi vrátane štátnych orgánov s pôsobnosťou v odvetviach baníctvo, hutníctvo, geológia a iných súvisiacich odvetviach, právnických osôb celoštátneho významu a od pôvodcov, ktorých určí ministerstvo. Ďalej bolo zriadených 8 štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou, ktoré preberajú archívne dokumenty štátnych orgánov, samosprávnych krajov a obcí a nimi zriadených a založených právnických osôb, univerzít a vysokých škôl, právnických osôb najmä z oblasti hospodárskeho života a fyzických osôb, ktoré sú osobnosťami spoločenského života regionálneho významu so sídlom v ich územnom obvode.
Slovenský národný archív sa člení na 4 oddelenia (1. oddelenie spracúvania archívnych dokumentov, 2. oddelenie spracúvania archívnych dokumentov, 3. oddelenie služieb verejnosti, 4. oddelenie ochrany archívnych dokumentov) a špecializované pracovisko (Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici). Štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou sa členia na špecializované pracoviská (Spišský archív v Levoči Štátneho archívu v Prešove), pracoviská (vznikli z bývalých pobočiek štátnych archívov) a v sídlach štátnych archívov oddelenia (oddelenie služieb verejnosti, oddelenie spracúvania archívnych dokumentov a oddelenie archívnych fondov mesta Bratislavy iba pri Štátnom archíve v Bratislave – bývalý Archív mesta Bratislavy). Konkrétna územná príslušnosť je uvedená v prílohe č. 1.
Podľa novely naďalej zostávajú pre pôvodcov registratúr v platnosti nasledovné povinnosti:
Pôvodca registratúry, ktorý je orgánom verejnej správy, právnickou osobou zriadenou orgánom verejnej správy, právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou, ktorej postavenie upravuje zákon, je povinný vypracovať registratúrny poriadok, ktorého prílohou je registratúrny plán.
Iný pôvodca registratúry ako pôvodca registratúry uvedený v predchádzajúcom odseku, z ktorého činnosti vznikajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou, vypracúva registratúrny plán; registratúrny poriadok nevypracúva. Takého pôvodcu určuje ministerstvo.
Na ostatných pôvodcov registratúry sa tieto povinnosti nevzťahujú.
V praxi to znamená, že nie sú povinní vypracovať ani registratúrny poriadok, ani plán. Zostáva im povinnosť evidovať záznamy, pričom ale nemusia predkladať návrhy na vyradenie registratúrnych záznamov archívu. Lehoty uloženia však musia dodržať.
Pôvodcovia registratúry
(orientačná pomôcka na určenie povinnosti vypracovať registratúrny poriadok a registratúrny plán) v súlade s § 16 ods. 2 písm. b), ods. 3 a 4 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení zákona č. 266/2015 Z. z. a § 4 vyhlášky MV SR č. 628/2002 Z. z. v znení vyhlášky MV SR č. 92/2013 Z. z.
Pôvodcovia registratúry I. kategórie
(povinní vypracovať registratúrny poriadok a registratúrny plán)
| - orgány verejnej moci (ústredné orgány
štátnej správy, orgány štátnej správy,
orgány územnej samosprávy)
- organizácie zriadené a založené orgánmi
verejnej moci
- právnické osoby zriadené zákonom
- podnikateľské subjekty s majetkovou účasťou
orgánu verejnej moci alebo ním založené
a zriadené
- právnické osoby konajúce vo verejnom
záujme
|
Pôvodcovia registratúry II. kategórie
(povinní vypracovať iba registratúrny plán)
| - všetky subjekty, ktoré nepatria do I. ani do
III. kategórie
- vzdelávacie inštitúcie – neštátne
- podnikateľské subjekty, ktoré nepatria do III.
kategórie a z ich činnosti vznikajú registratúrne
záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu
- ústredné orgány alebo im na roveň postavené
subjekty politických strán, nadácií, občianskych
združení
- neštátne fondy
- registrované cirkvi a náboženské spoločnosti
|
Pôvodcovia registratúry III. kategórie
(nie sú povinní vypracovať registratúrny poriadok ani registratúrny plán)
| - všetky subjekty, ktoré nepatria do I. ani do
II. kategórie
- pôvodcovia registratúry, z činnosti ktorých
nevznikajú registratúrne záznamy, ktoré
majú trvalú dokumentárnu hodnotu
- fyzické a právnické osoby podnikajúce na
základe živnostenského oprávnenia alebo
iného oprávnenia podľa osobitného predpisu
- základné (miestne) organizácie politických
strán, občianskych združení
- pôvodcovia registratúry, ktorých výsledky
činnosti sú predmetom autorského práva
(fyzické i právnické osoby)
|
Vyhláška č. 410 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. decembra 2015 o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu zachytáva všetky zmeny, ktoré je potrebné v súvislosti s novelou zákona zakomponovať do smernice, ak je pôvodca povinný ju vypracovať. Stanovujú sa pravidlá správy registratúry – prijímania zásielok či už elektronickým, alebo klasickým spôsobom evidovania, tvorby spisu, jeho vybavovanie, ukladanie až po vyraďovanie.
Zmena nastáva v spôsobe klasickej evidencie:
Prvý registratúrny záznam spisu zaevidovaný do registratúrneho denníka sa zároveň zapíše do obsahu spisu bez uvedenia poradového čísla. Do tlačiva „Obsah spisu“ sa zaeviduje v poradí druhý registratúrny záznam v rámci spisu pod poradovým číslom 001. Obsah spisu sa uzatvára podčiarknutím posledného registratúrneho záznamu a zápisom „Uzatvorené dňa...., počet listov...., spracoval....
Týmto sa v podstate ruší tvorba spisu prostredníctvom systému základného čísla, kedy 1. podanie bolo základným číslom (číslom spisu) a ďalšie zaevidované podania vo veci sa zakladali v rámci spisu.
Po novom sa v denníku zaeviduje len 1. podanie, ktoré sa taktiež ako v minulosti stáva číslom spisu. Ďalšie podania vo veci sa však v denníku už neevidujú, zapisujú sa len do obsahu spisu (alebo na spisový obal) pod poradovým číslom záznamu.
Pre všetkých pôvodcov platí – aj keď 3. kategória nemusí vypracovávať ani registratúrny poriadok, ani plán, podľa zákona musí evidovať záznamy a dodržiavať lehoty uloženia podľa príslušných zákonov (napr. o účtovníctve, daňový zákon), pričom nemusí predkladať archívu návrhy na vyradenie.
Zároveň štátne archívy urobia revíziu evidencie pôvodcov registratúr a vyradia z nej tých, ktorých posúdia ako pôvodcov 3. kategórie, týmto túto informáciu oznámi archív písomne.
Pôvodcovia 1. kategórie sú povinní predložiť prepracované smernice príslušným archívom, resp. ich pracoviskám do 1. apríla 2016, v prípade závažných dôvodov je možné písomne požiadať o odklad, maximálne však do 30. júna, aby mohla byť smernica účinná od 1. júla 2016.
V prílohe č. 2 vám predkladáme vzor registratúrneho poriadku, v ktorom vás v poznámkach upozorňujeme na výber z možných alternatív.
Smernica má byť vypracovaná podľa skutkového stavu, ako správa registratúry u pôvodcu skutočne funguje.
Príloha č.1
Názvy, sídla a územné obvody štátnych archívov zriaďovaných ministerstvom
NÁZOV/ SÍDLO ÚZEMNÝ OBVOD/ OKRES
I. Slovenský národný archív
Špecializované pracovisko:
Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici
II. Štátny archív v Banskej Bystrici Banská Bystrica, Brezno
Pracovisko:
1. Archív Banská Štiavnica Banská Štiavnica
2. Archív Kremnica Žarnovica Žiar nad Hronom
3. Archív Lučenec Lučenec, Poltár
4. Archív Rimavská Sobota Rimavská Sobota
5. Archív Veľký Krtíš Veľký Krtíš
6. Archív Zvolen Detva, Krupina, Zvolen
III. Štátny archív v Bratislave Bratislava
Pracovisko:
Archív Modra Malacky, Pezinok, Senec
IV. Štátny archív v Košiciach Košice, Košice-okolie
Pracovisko:
1. Archív Michalovce Michalovce, Sobrance
2. Archív Rožňava Revúca, Rožňava
3. Archív Spišská Nová Ves Gelnica, Spišská Nová Ves
4. Archív Trebišov Trebišov
V. Štátny archív v Nitre Nitra, Zlaté Moravce
Sídlo: Ivanka pri Nitre
Pracovisko:
1. Archív Komárno Komárno
2. Archív Levice Levice
3. Archív Nové Zámky Nové Zámky
4. Archív Šaľa Dunajská Streda, Galanta, Šaľa
5. Archív Topoľčany Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Topoľčany
VI. Štátny archív v Prešove Prešov, Sabinov
Špecializované pracovisko:
1. Spišský archív v Levoči Levoča
Pracovisko:
2. Archív Bardejov Bardejov
3. Archív Humenné Humenné, Medzilaborce, Snina
4. Archív Poprad Kežmarok, Poprad
5. Archív Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa
6. Archív Svidník Stropkov, Svidník
7. Archív Vranov nad Topľou Vranov nad Topľou
VII. Štátny archív v Trenčíne Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín
Pracovisko:
1. Archív Bojnice Prievidza
2. Archív Považská Bystrica Ilava, Považská Bystrica, Púchov
VIII. Štátny archív v Trnave Hlohovec, Piešťany, Trnava
Pracovisko:
Archív Skalica Senica, Skalica
IX. Štátny archív v Žiline Bytča, Žilina
Sídlo: Bytča
Pracovisko:
1. Archív Čadca Čadca, Kysucké Nové Mesto
2. Archív Dolný Kubín Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín
3. Archív Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš, Ružomberok
4. Archív Martin Martin, Turčianske Teplice
Vysvetlivka:
Sídlo sa uvádza len v prípade, ak nie je totožné s mestom uvedeným v názve štátneho archívu.
Príloha č. 2
Vzor registratúrneho poriadku
... (uviesť číslo predpisu)
Nariadenie (uviesť názov predpisu – nariadenie, príkaz, interná smernica...)
.............. (uviesť názov úradu, organizácie, spoločnosti, ďalej len „úrad“)
z .......... 2016 (uviesť presný dátum vydania)
o registratúrnom poriadku
(hlavičku upraviť podľa legislatívnych pravidiel úradu)
Na zabezpečenie jednotného postupu pri správe registratúry podľa osobitného predpisu[1] v pôsobnosti ... (uviesť úplný názov úradu, uviesť pracoviská, pobočky.. ) ustanovujem:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
Úvodné ustanovenia
(1) Registratúrny poriadok ustanovuje postup organizačných útvarov úradu... (doplniť podľa organizačného poriadku úradu ...